14. februára 2019

Jej meno rezonuje vo svete vedy. Molekulárna biologička Monika Gullerová je jednou z najúspešnejších slovenských vedkýň. Pôvodne sa chcela venovať umeniu, no zvíťazila u nej vedecká zvedavosť. Dnes vedie vlastné laboratórium na známej Oxfordskej univerzite.

Do zahraničia ju priviedla vízia vedeckej slobody. A v tomto smere sa rozhodne nesklamala. Práve Monika totiž rozhoduje, čomu sa jej tím bude v práci venovať. Jej laboratórium – jej kráľovstvo. Stará sa však o budúcnosť každého svojho podriadeného alebo spolupracovníka. „V mojich ľuďoch sa snažím vypestovať zdravý vedecký základ a pripraviť ich na ďalšie kariérne kroky,“ priznáva s úsmevom.

Chcela byť baletkou, no zamilovala sa do vedy

Obaja Monikini rodičia sú lekármi, takže svoju dcéru prirodzene už od malička viedli vedeckým a predovšetkým medicínskym smerom. „Chvíľu som vzdorovala, chcela som byť baletkou a spisovateľkou. Veľmi ma bavilo umenie, no nakoniec som vyštudovala molekulárnu biológiu,“ pripúšťa pre Forbes.sk. Pri spätnom pohľade ale nič neľutuje. Pokojne ďalej konštatuje, že hoci je veda založená na faktoch, tak aj napriek tomu si vyžaduje veľkú dávku kreativity. Za čisté umenie pokladá napríklad takú mikroskopiu.

V rebríčku 30pod30 bola dvakrát. A teraz chystá Skype budúcnosti

Jej kariérna cesta sa začala v momente, keď sa počas vysokoškolského štúdia v Bratislave, keď zároveň pracovala pre Ústav experimentálnej onkológie, do vedy ako takej naozaj zamilovala. Molekulárna biológia je však drahou záležitosťou. Metódy, ktoré vedeckí pracovníci v tomto odbore používajú, sa neustále zdokonaľujú, a teda je potrebné do nich investovať nemálo financií.

Slovenská vedkyňa Monika Gullerová, ktorá pracuje na Oxfordskej univerzite, za mikroskopom.
Lásku k umeniu si slovenská vedkyňa preniesla i do vedeckého prostredia. Foto: archív M. Gullerovej

„Na Slovensku táto situácia nebola dobrá, a tak som sa rozhodla odísť do zahraničia. Chcela som vyskúšať, aké to je venovať sa vede bez finančných limitov,“ spomína si na rozhodnutie ďalej študovať v Rakúsku a následne v Spojenom kráľovstve.

V rámci postgraduálneho štúdia sa Monika dostala na Oxfordskú univerzitu. O svojej ceste na jednu z najprestížnejších vzdelávacích inštitúcií vraví: „Všetko bolo priamočiare. Prezentovala som svoje výsledky na jednej konferencii, kde som stretla profesora Proudfoota. Ten mi ponúkol pozíciu vo svojom laboratóriu.“ Monika neváhala ani sekundu. Dnes už má po štúdiách a pre Oxfordskú univerzitu pracuje viac ako 6 rokov.

Na chod laboratória získala z grantov milióny libier

Ako vedecká pracovníčka známej britskej vzdelávacej inštitúcie stojí Monika na čele vlastného laboratória, ktoré nesie aj jej meno – Gullerova Lab. Prvý nezávislý grant, ktorý na jeho zriadenie a chod získala, mal výšku 2 miliónov libier (približne 2,28 milióna eur).

Pavol Čekan vyvíja špičkový test na liečbu rakoviny. Blíži sa na trh

V súčasnosti má niekoľko grantov, no ten najväčší v hodnote 3 miliónov libier (približne 3,42 milióna eur) pochádza od organizácie Cancer Research UK. Zabezpečiť by mal ďalších 6 rokov fungovania jej laboratória. „Je to taký začarovaný kruh. Čím viac financií máte, tým viac máte ľudí, výsledkov a publikácií. Tým jednoduchšie teda získate ďalšie granty,“ ozrejmuje pre Forbes.sk. Dobrý nápad podľa slov Moniky takmer vždy získa potrebné financie.

Monika Gullerová a jej spolupracovníci stoja pred budovou
Na Oxforde spoznala Monika mnoho mladých a šikovných ľudí. Foto: archív M. Gullerovej

Monika sa pôvodne ešte v Bratislave venovala experimentálnej onkológii. Následne prešla na základný výskum, v ktorom sa prevažne sústredila na oblasť regulácie génovej expresie. „Nakoniec som sa okľukou vrátila k experimentálnej onkológii. Stalo sa tak vďaka niekoľkým objavom, ktoré ukázali, že RNA molekuly (molekuly ribonukleovej kyseliny – pozn. red.) hrajú dôležitú úlohu v oprave poškodenej DNA,“ opisuje.

Monika ďalej dodáva, že poškodenej DNA sa vedecká obec venuje už dlhé roky. Primárne sa však pracovníci zameriavali na proteíny a to, akú úlohu vlastne zohrávajú. V Gullerova Lab sa ale tím sústredil na dôležitosť molekúl ribonukleovej kyseliny. „V poslednom článku sme preukázali, že v miestach poškodenia dochádza k produkcii novej, špecifickej RNA a bez nej k oprave nedôjde,“ ozrejmuje.

Na vedeckých pozíciách by chcela vidieť viac žien

Monika sa okrem spomenutého venuje i aplikovanému výskumu. O ňom však bližšie hovoriť nemôže, pretože ide o dôverné informácie. Má tiež rozbehnuté ďalšie dva projekty, z ktorých jeden momentálne prechádza procesom patentovania a na tom druhom zase spolupracuje s industriálnym partnerom. „Ak pôjde všetko, ako má, tak koncom roka by sme mali založiť spin-out spoločnosť,“ prezrádza slovenská vedkyňa.

Hoci vo vede podľa nej ešte stále dominujú muži, tak sama verí, že tieto časy sa zmenia. „Veda potrebuje ženy,“ konštatuje Monika. A práve im vrelo odporúča vycestovať za štúdiom či bádaním do zahraničia, pretože čím viac žien sa do vedy zamiluje a bude sa jej venovať, tým rýchlejšie sa z nej stane oblasť, v ktorej sa poľahky vyrovnajú mužom.

Hlavné foto: archív M. Gullerovej