14. novembra 2019

O zmenách, ktoré prinesie „postdigitálna“ éra do sveta počítačov, priemyslu a asi aj ľudských životov, rozpráva Marc Carrel-Billiard, Global Senior Managing Director Accenture Labs.

Rozhovor o blízkej budúcnosti sme s Accenture viedli takmer presne pred piatimi rokmi. Vtedy sme rozprávali najmä o veľkej digitalizácii priemyslu. Na jar tohto roku už globálny digitálny a poradenský gigant v svojej tradičnej vízii deklaroval nástup novej éry: post-digitálnej.

Čo to znamená? Zrýchľuje sa vývoj vedy či počítačov?

Často hovorím, že to, čo zrejme uvidíme v najbližších piatich rokoch, sme nevideli za posledných dvadsať. Čo nás čaká, je naozaj až neskutočné. Nie vďaka jednej technológii, ale vďaka kombinatorickému efektu viacerých. Kým technologicky dozreli prvé sálové počítače, prešli desaťročia. V 50. rokoch sme na nich začínali, prvá firma, ktorá prišla s mzdovým softvérom, bol Arthur Andersen, predchodca Accenture, a klientom bol General Electric. Robilo sa to na počítači „UNIVAC“, čiže „Universal Automatic Computer.“ S kvantovými počítačmi sme v našich Labs začali robiť relatívne nedávno, táto oblasť výskumu sa rozbehla pred viac ako pätnástimi rokmi. Ale dnes už začíname používať kvantové počítače na riešenie reálnych problémov, a možnosti využitia pribúdajú rýchlo.

Vďaka čomu začínajú byť kvantové počítače dostupné? Čo v praxi zlacnelo? Alebo sa rozšírilo?

Začnime hardvérom – mnohé kvantové počítače sú už dostupné na diaľku, v podstate v rámci modelu infraštruktúra ako služba. Z nášho Labu v San Franciscu máme prístup k strojom D-Wave (jedna z prvých firiem, ktorá predáva kvantové počítače). Po softvérovej stránke je potrebný najmä iný programovací model, keďže takéto počítače sa neprogramujú tak, ako napríklad Windows.

Čím sa softvér pre kvantové počítače odlišuje od tradičného?

Firmy ako QCWare, 1Qbit, či QXBranch ponúkajú takzvanú abstraktnú vrstvu, vďaka ktorej môžu programátori použiť typické programovacie jazyky ako Python alebo C++ na naprogramovanie takéhoto počítača. Programovací model je založený na matematickej teórii grafov, ktorá sa použije na modelovanie biznisového problému. Graf reprezentujúci biznisový problém sa mapuje na set takzvaných Qubitov alebo Quantum Bitov (základná jednotka kvantovej informácie). V tejto oblasti už nastal obrovský pokrok. Pre niektorých klientov pripravujeme pilotné projekty a o nejakých päť rokov môžeme na trhu očakávať reálne riešenia. Pred tromi rokmi, keď sme sa v Accenture Labs začali kvantovým počítačom venovať, som vôbec nečakal, že v tejto technológii budeme mať tak skoro dva patenty. Ide to rýchlo.

Foto: Miro Nôta

V technologickej vízii o ére „postdigitálu“ ste jeden megatrend pomenovali „DARQ“: D znamená Distributed Ledger, napríklad blockchain, A je umelá (artificial) inteligencia, R rozšírená realita a Q kvantové výpočty.

Tá časť „XR“ (rozšírená realita) sa rozvíja podľa mňa príliš pomaly. Frustrujúco pomaly. Naše Labs začali s XR pracovať pred desiatimi, pätnástimi rokmi, skúmali napríklad smart okuliare. Problém s XR v súčasnosti spočíva v tom, že to je stále niche biznis. V roku 2017 odhadla firma IDC celkový trh rozšírenej reality na približne 14 miliárd dolárov, a to je veľmi málo. A to je údaj o hardvéri, softvéri, službách, platformách, všetkom dohromady. Asi 70 percent tvorí spotrebiteľský biznis, hry, či niektoré nasadenia v retaili.

Čo bude potrebovať technológia, či technika, aby sa mohla viac rozšíriť v biznisovom prostredí?

Zariadenia XR novej generácie musia zodpovedať potrebám konkrétneho odvetvia, musia byť ľahké, batéria musí mať dlhú životnosť, musia sa dať používať v toxických podmienkach, mali by byť pevné a musia spĺňať podmienky takzvanej intrinsic safety (požiadavka, aby nemohli spôsobiť požiar). Takých zariadení je v súčasnosti na trhu stále málo. Prichádzajú, ale veľmi dlho to trvá.

Ako rýchlo môže rásť takýto trh?

Výhľad do roku 2025 hovorí, že by mal narásť desaťnásobne, na 150 miliárd dolárov. Približne 70 percent z tohto objemu budú generovať firmy a 30 percent koncoví zákazníci.

Jednotlivé zložky DARQ budúcnosti teda prichádzajú rôznym tempom?

Jednoznačne. Ak sa pozrieme ešte aj na použitie toho „D“, teda distributed ledger, technológie, do ktorej patrí aj blockchain, je jasné, že možnosti postupne prichádzajú. Prečo ešte nemáme blockchainové riešenia vo veľkom meradle? Nuž, do tanca potrebujete dvoch. Použitie blockchainu, čiže sledovanie pohybu dát, je celé o tom, koľko partnerov spolupracuje, a ako sa vytvorí ekosystém. Potrebujete partnerov, ktorí sú ochotní sa spojiť a implementovať tieto riešenia vo veľkom meradle. A to nie je také jednoduché.

Povedzte príklad.

Napríklad, implementácia veľkých riešení na báze blockchainu vo finančnej oblasti môže odstrániť niektoré sprostredkovateľské funkcie a vniesť napätie medzi jednotlivých hráčov. Sú tu však aj iné príležitosti pre blockchainové riešenia vo veľkom meradle, napríklad vo výrobe. Práve spolupráca medzi jednotlivými hráčmi by mala byť kľúčová na to, aby sa mohli znižovať náklady a dosiahla sa vyššia spoľahlivosť. Či už vyrábate autá alebo lietadlá, máte dizajn, dodávateľov a výrobu, a všetci chcú spolupracovať. Príležitostí, ako použiť blockchain vo výrobe, je preto veľa. Projekty s použitím blockchainu a distributed ledger prídu, a už aj prichádzajú.

Značka Lyra priniesla na trh unikátnu novinku. Ako jediná na svete ponúka blockchainovú čokoládu

V ktorých oblastiach by sa mali dať použiť?

V našich Labs sa pozeráme na budúcnosť technológie blockchain, zaoberáme sa napríklad technológiou multiparty computation (MPC). To je odvetvie kryptografie, ktorého cieľom je vytvárať prístupy pre viaceré strany. Tie spoločne vypočítajú nejakú funkciu s využitím svojich dát, pričom tieto dáta ostanú súkromné. Jeden z prístupov, takzvané homomorfné šifrovanie, používame v kombinácii s technológiou blockchain, aby sme zaistili ochranu a sledovateľnosť dát v rámci MCP pre klientov z výrobných odvetví. Práve kombinatorický efekt takýchto technológií môže v praxi zmeniť skutočne všetko.

Ako môže v praxi vyzerať aplikácia takej technológie?

Predstavme si odvetvie polovodičov. Sú tu výrobcovia polovodičov, ktorí využívajú stroje od rôznych OEMs (Original Equipment Manufacturer, výrobcovia zariadení, ktoré sa predávajú a propagujú pod inou obchodnou značkou). Niektorí z týchto OEM producentov vyrábajú takzvané fotolitografické stroje pre tlač trojdimenzionálnych reliéfových obrazov na takzvané wafers, základné disky vo výrobe polovodičov. Výrobcovia polovodičov, ktorí tieto stroje využívajú, by radi zdieľali svoje prevádzkové dáta s OEMs, aby mohli vykonať prediktívny monitoring a optimalizáciu svojej výroby. Ak však majú zdieľať prevádzkové dáta rôzni výrobcovia, ktorí sú konkurentmi, je to skutočnou výzvou. Tu by práve homomorfné šifrovanie dokázalo pomôcť.

Ako konkrétne?

Tu niekde (kreslí schému) máte nejakú skupinu fabrík, často aj geograficky vymedzenú, ktorá na takých strojoch tlačí čipy. Všetky tieto mašiny stoja strašné peniaze, používa sa v nich mimoriadne drahý materiál. Ide o päť, desať, aj dvadsať miliónov dolárov. No a potom máte odberateľov, ktorí čipy použijú vo svojich zariadeniach, elektronike. Všetky tie výrobné firmy by rady získali – v ideálnom prípade – aj všetky prevádzkové dáta od tých veľkých odberateľov. Čím viac dát budú mať, tým lepšie budú vedieť výrobné kapacity využívať. Prakticky v reálnom čase, tak efektívne, ako je to možné. (Dokreslí spojnice) Ale tento, tento a tamten klient musí byť uzrozumený s tým, že tie zašifrované dáta uvoľní.

Ak tomu rozumiem, toto ťažké rozhodnutie mu uľahčí dôvera, že vďaka novému typu šifrovania sa jeho dáta kvôli výpočtom nebudú musieť dešifrovať a znovu šifrovať. Vedia už firmy oceniť prínos takého vynálezu?

Pracujeme na tom. Bude to asi trvať ešte niekoľko rokov, lebo v súčasnosti je homomorfná enkrypcia ešte stále bližšia matematickej teórii, než použitiu v praxi. Kalkulácie, ktoré môžete robiť so zašifrovanými dátami, sú stále veľmi obmedzené. Ale pokrok je možné očakávať veľmi rýchlo. Aj v tomto prípade kombinatorický efekt blockchainu a MPC prinesie nové možnosti pre výrobu. Poznáte Mooreov zákon?

Je to obľúbená téma vydavateľa Forbesu Richa Karlgaarda, tak trochu áno.

Mooreov zákon opisuje známe pozorovanie Gordona Moorea (spoluzakladateľa Intelu) z roku 1965, že počet tranzistorov na štvorcový palec integrovaného obvodu sa zdvojnásobil približne každý rok, odkedy vynašli integrovaný obvod. Moore predpovedal, že takýto trend bude v dohľadnej budúcnosti pokračovať. Dnes však začíname vnímať isté limity Mooreovho zákona v dôsledku rôznych faktorov, ktoré prináša nanometrický litografický proces: zvodový prúd, interferencie a zahrievanie. Čo s tým urobíme? Techniky ako MPC, ktoré som spomenul, môžu pomôcť získať viac poznatkov o výrobnom procese od viacerých partnerov, optimalizovať ho a oddialiť tak koniec platnosti Mooreovho zákona. Môj názor je, že Moorov zákon sa „nezastaví“ okamžite. Prídu nové technológie, ktoré pomôžu. A ak zákon naozaj prestane platiť, príde infraštruktúra ďalšej generácie (NGI, Next Generation Infrastructure) ako fotónový alebo kvantový počítač. Toto je tempo, akým sa uberá pokrok.

Čo je to blockchain a 3 dôvody, prečo ho Slovensko potrebuje

Je teda dosť silný na to, aby sa počítače „nezasekli?“

Pozrite, v 70.rokoch tu bola éra ASIC-u (application specific integrated circuit). Čipy sa navrhovali tak, aby na nich bežali len špecifické algoritmy, napríklad Fourierova transformácia – bum, musel sa pre ňu vyrobiť „najlepší“ čip. Na nejaký iný algoritmus bol zase iný „najlepší“ čip, ktorý sa musel špeciálne navrhnúť. Potom zasa prišla iná éra, „CPU éra.“ Centrálna procesorová jednotka s generickým využitím. Ale ukázalo sa, že pre niektoré výpočty bola príliš všeobecná, a že ani toto nebolo úplne optimálne. Tak sa pre komplexnejšie kalkulácie začali k procesorom pridávať koprocesory. Teraz, s dostatkom výpočtovej sily, sa zasa posúvame ku GPU, FPGA (obvod, ktorý sa programuje až u zákazníka), kvantovým počítačom, neuromorfným počítačom a teda, ako keby sme sa trochu vracali do éry ASIC. Opäť sme tu akoby mali plejádu špecializovaných procesorov. Ľudia, ktorí sa v súčasnosti venujú výskumu, majú ohromnú príležitosť, keďže zrejme budú programovať nové čipy, aké sme zatiaľ nevideli. A to bude veľká vec, hoci to trochu vyzerá, ako by sa iba opakovala história.

Foto: Miro Nôta

Nová technológia sa v praxi často uchytí len pomaly, lebo niektorá jej časť je pomalšia, napríklad rozšírenie 5G sietí brzdí nutnosť „kopať optiku“, teda klásť káble. Hrozí niečo podobné aj iným prichádzajúcim technológiám?

Keď si to uvedomíte, pokrok vlastne až tak nespočíva v tej samotnej technológii. Spočíva v tom, ako z neho dokážu ľudia benefitovať. Áno, technológia sa vyvíja veľmi rýchlo, ale na konci je stále tá istá otázka: aké miesto majú ľudia v jej strede? Celé je to o organizácii, o regulácii, o tom, čo chce robiť vláda, a čo je to „zodpovedná technológia.“

Kedy príde na Slovensko 50-krát rýchlejší internet? Po roku 2020

Je možné ju nejako opísať? Priblížiť sa k nej?

Vždy platilo, že technológia dokáže ľuďom priniesť to najlepšie, ale aj to najhoršie. V súčasnosti, keď sa vývoj uberá rýchlym tempom, naši zákazníci oveľa viac sledujú, čo presne sa deje, aby vedeli, akými spôsobmi sa technológia môže použiť. A súčasne majú ľudia prostredníctvom sociálnych médií aj výraznejší hlas. A to skutočne môže zmeniť svet. Dokonca aj spomaliť pokrok v rozšírení niektorých technológií.

Kvôli prípadnej kritike od zákazníkov?

V Accenture si zložitosť problémov jasne uvedomujeme. V Labs sme prišli s programom Tech4Good s cieľom pochopiť a demonštrovať, ako je možné technologický pokrok využiť zodpovedným spôsobom. Moje deti sa ma každý deň pýtajú – a robíte v tých Labs aj niečo rozumné pre našu planétu? A ich otázka je legitímna. Technológia sa nikdy nezastaví, vždy sa bude vyvíjať. Ide o to, aké miesto budú mať ľudia uprostred technologického pokroku. Digitálna transformácia by sa nemala využívať výhradne na dosahovanie ekonomického rastu.

Ako na takúto víziu reagujú manažmenty firiem, teda vaši zákazníci? Tie musia myslieť najmä na najbližšie čísla, výsledky.

Počas ciest po svete sa stretávam s mnohými lídrami a mnohými našimi klientmi. Myslím, že sa ich pozornosť posúva viac k využitiu technológií v prospech ich zamestnancov a zákazníkov. Osvojujú si zodpovedný prístup k technológiám, prehodnocujú biznis modely v kontexte partnerstiev, ktoré chcú budovať so zákazníkmi. Partnerstvo, to je dnes skutočne „všetko“. Môžete predávať služby či produkty na transakčnej báze, ale to je iba obmedzený prístup. Pred časom prišiel jeden výrobca lyží so zaujímavou myšlienkou. Povedali si, že predávajú nielen produkt, ale aj emóciu, lyžovanie je šport, oddych, rodina, emócie. A tak sa spojili so Salesforce, ktorý je aj náš partner a vytvorili stránku, komunitu a postupne platformu, kde sú spolu používatelia, a debatujú o lyžovaní. Podarí sa tam dostať aj predajcov, ale aj profesionálnych lyžiarov, ktorí majú skúsenosti, vedia poradiť. Toto je príklad zdieľanej ekonomiky, aká sa postupne presadí, od tej transakčnej bázy sa už vzďaľujeme. Ďalší koncept partnerstva už nejaký čas pozorujeme v Silicon Valley, kde sa presadzuje koncept beta shopov. Kto to počuje prvý raz, trochu ho to vydesí.

Prečo?

Lebo ich myšlienka znie – už nikdy si nekúpite hotový produkt. Nikdy. Prečo? Lebo keď je raz produkt hotový, tak je skoro po všetkom, po celom zázraku, po emócii. A človek oň môže stratiť záujem. Dnes dodáva produktu viac flexibility softvér, upgradovanie firmvéru. Rozprával som sa s vaším fotografom o mojom fotoaparáte. Prečo sa jeho výrobcovi v poslednej dobe tak darí na trhu? S každým fotoaparátom predávajú partnerstvo. Kúpite si ho, ten produkt žije, a viete, že čoskoro dostanete nový softvér, a tak sa aj hardvér bude zlepšovať. Firmy budú predávať v podstate nedokončené produkty, presnejšie produkty, ktoré sa budú časom ďalej vyvíjať a budú sa chcieť od vás dozvedieť, aké sú vaše konkrétne očakávania. To je príklad, ako sa ľudia dostanú do centra produktového životného cyklu. A mimochodom, tú novú generáciu im často proste firma „dá“, lebo chce poznať ich názor. Volá sa to hyperpersonalizácia produktu alebo služby a je možné ju aplikovať na akékoľvek odvetvie, od spotrebiteľských tovarov po potravinársky priemysel, či dokonca prírodné vedy.

Ako by mohla vyzerať napríklad výroba produktov v budúcnosti?

Verím, že odvetvie výroby sa dramaticky zmení už vo veľmi blízkej budúcnosti. S kapacitou, ktorú ponúkajú nové nástroje, s pomocou napríklad SI (systémová integrácia), sa úplne zmení výrobný proces, od dizajnu, cez výrobu až po servis produktov. Toto prinesie spotrebiteľom aj pracovníkom úplne nové skúsenosti. Vďaka materiálovému inžinierstvu budú produkty personalizované takmer v reálnom čase. V Labs sa venujeme aj materiálovému inžinierstvu. Pokrok by mohol napríklad spôsobiť, že tvar vášho rámu na bicykli sa v budúcnosti bude meniť podľa toho, či pôjdete do kopca alebo z kopca a bude to založené na vašej morfológii. Túto novú revolúciu vo výrobe označujeme ako Industry X.0, keďže sa týka všetkých odvetví vo svete. Aj pre nás je to veľmi dobrý predmet výskumu, keď že kombinuje viaceré domény, ktorým sa venujeme: AI, XR, MPC, NGI a ďalšie.

Je reálne, že prevaratné moderné produkty budú aj cenovo dostupné?

Ekonomický prínos IT je ďalší trend, ktorý napomáha rozvoju technológií. Cena výpočtovej sily, sietí a dátových skladov sa v posledných 10 rokoch drasticky znížila. Ľudia si niekedy neuvedomujú, čo všetko majú dnes k dispozícii v porovnaní s tým, čo mali k dispozícii iba pred pár rokmi. Obyčajné produkty, ako napríklad mikrovlnka, boli revolučné, keď sa v 50. rokoch dostali na trh. Na pokrok si však zvyknete veľmi ľahko. Pamätám si, že som si zostrojil moju prvú konvolučnú neurónovú sieť (CNN) už pred viac ako tridsiatimi rokmi na počítači PDP-11 VAX (16-bitový minipočítač). Nemal som dosť dát, aby som mohol trénovať systém, a ak by som mal spraviť algoritmus spätnej propagácie gradientu (učiaci sa mechanizmus), tak by mi to trvalo asi mesiac. Dnes to robíte za sekundu s použitím GPUs a open source softvérov dostupných na internete. Pokrok je obrovský.

To je ten „nový“ Moorov zákon?

Možno vznikne aj “nový“ Moorov zákon. Ja sa ale domnievam, že skutočnou otázkou je predovšetkým to, ako technológie rozumne využívať, čo môžeme spraviť preto, aby nám dobre slúžili. Jedna zaujímavá kniha od spoluzakladateľa magazínu Wired Kevina Kellyho má názov „What Technology Wants“. Teda nie „čo my chceme s technológiou urobiť,“ ale čo „chce“ technológia od nás. Kniha obrátila diskusiu, tak, aby sa prvoradou stala otázka, čo očakávame od života a nie „ako môžem využiť ďalšiu novú technológiu.“ Lebo pôvodný prístup by mohol viesť aj k nejakému „nestráveniu“ technológie. Ja to sám riešim takto: keďže celý život žijem s technológiou, snažím sa niekedy na čas odpojiť. Najlepší spôsob je vyraziť niekde do divočiny, kde ma nikto nenájde. Mám iba satelitné spojenie, ak by som bol v nebezpečenstve. Tak sa znovu naučíte veci a zručnosti, ktoré ste už zabudli.

Začínali ste slovami, že nás čakajú veci, aké sme „ešte nevideli.“ Ktorý z nastupujúcich trendov by mohol v blízkom čase prísť ako prvý?

Neviem. Mám ale vieru v ľudské bytosti. Som si istý, že nájdeme spôsob, ako využiť všetky tie nové technológie najlepším spôsobom.

Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk