14. mája 2020

Krízy sú momenty, ktoré v konečnom dôsledku vedú k rovnováhe. Neplatí to len v biznise. „Je to zvláštne, že riešim zložitejšie a nepredvídateľnejšie veci a pritom sa cítim byť viac vyrovnaný,“ načrtne v rozhovore generálny riaditeľ Tatra banky Michal Liday. 

Do akej miery bola na súčasnú situáciu, ktorú priniesol koronavírus, Tatra banka pripravená?

Napriek tomu, že máme scenáre na reakciu banky v rôznych krízových situáciách, takýto typ krízy sme predpokladať nedokázali. Preverilo to našu schopnosť veľmi rýchlo sa adaptovať na zásadnú zmenu prostredia. A zmenili sme takmer všetko, bez možnosti veľkej prípravy.

„Po 20 rokoch som zažil pocit, že môžem ukončiť pracovný deň o štvrtej popoludní a dokonca s čistým stolom.

Čo vám pomohlo uskutočniť tieto zmeny?

To, že sme digitálne vyspelá banka, nám umožnilo byť k dispozícii pre našich klientov bez vážnych obmedzení napriek tomu, že pobočky fungovali v skrátených otváracích hodinách a polovicu pobočkového personálu sme držali permanentne doma pre prípad nevyhnutnej karantény. Mohli sme stavať na niečom, čo sa ukázalo byť našou obrovskou výhodou.

Druhým dôležitým faktorom je naše rozhodnutie zaviesť koncept práce z domu už pred niekoľkými rokmi. Takto môže 2-tisíc ľudí pracovať plnohodnotne na diaľku. Neviem si úplne dobre predstaviť, že by sme takto hladko dokázali fungovať, keby sme na to neboli technologicky, kultúrne a bezpečnostne pripravení.

Miliardársky stret generácií. Nie som práve Buffettov fanúšik,
robí nudnú prácu, hovorí Musk

Ako sa tieto dni pracuje vám, museli ste si vytvoriť nejaký nový režim?

Mne osobne sa zmenil život celkom zásadne. Možno najväčšou zmenou je fakt, že môj kalendár sa v princípe zredukoval na „dnes“ a „zajtra“. Kvôli fokusu a špecifickosti situácie sa všetko rieši okamžite. Predtým som žil v režime, v ktorom bol môj kalendár v podstate úplne zaplnený na mesiace dopredu.

Paradoxne na mňa táto nová situácia pôsobí očisťujúco. Asi po 20 rokoch som dokonca zažil pocit, že môžem ukončiť pracovný deň o štvrtej popoludní a dokonca s čistým stolom. Je to zvláštne, že riešim zložitejšie a nepredvídateľnejšie veci a pritom sa cítim byť viac vyrovnaný.

Poďme teda späť k fungovaniu banky. Čo všetko ste museli novej situácii podriadiť?

Novej situácii sme podriadili v podstate všetko. Prioritou je pokiaľ možno hladký chod banky v drsných a ťažko predvídateľných podmienkach. V  našich projektoch a zámeroch však pokračujeme ďalej za predpokladu, že sa neuchádzajú o tie isté kapacity, aké potrebujú momentálne priority.

Ako úplne novú však zažívame situáciu, keď biznisová stratégia dočasne prestala byť prioritou. Naše pravidelné kvartálne vyhodnocovanie strategickej roadmapy sa prvýkrát v histórii zaobišlo bez akejkoľvek zmienky o biznise. Možno opäť paradoxne, ale necítim to vnútorne tak, že by nám táto situácia niečo zásadné brala, skôr má potenciál nás niečomu zásadnému naučiť.

Chovateľ kôz vybudoval finančné impérium čakajúce na katastrofu,
ktoré práve vynieslo 4144 percent

Pociťujete v čase domácej izolácie aj väčší nárast užívateľov digitálnych inovácií, ktoré ponúkate?

Ocitli sme sa v situácii, ktorá nás všetkých robí viac digitálnymi, ako sme boli. Dokonca núti siahať po digitálnych technológiach aj tých, ktorí ich predtým zaryto odmietali. Práve teraz sme zaznamenali historicky najvyšší podiel transakcií cez mobilné bankovníctvo, dokonca historicky najvyšší počet jeho používateľov. Pre obmedzenie používania hotovosti máme nečakane veľa žiadostí o vydanie platobných kariet. To je len zopár príkladov. A to my máme klientov špecifických v tom, že sú viac digitálni, ako je priemer trhu.

Veľmi nám teraz pomáha, že sa už roky strategicky sústreďujeme na digitálne inovácie. Byť najlepšou digitálnou bankou na svete, za ktorú nás označil magazín Global Finance minulý rok, je teraz naozaj veľkou výhodou (úsmev).

Do akej miery ovplyvnila súčasná situácia klientov vášho privátneho bankovníctva?

Opäť mám tendenciu poukazovať na odlišnosť medzi faktormi, ktoré nedokážeme ovplyvniť, a tými, ktoré sú v našich rukách. Pokles trhov je normálnou súčasťou príbehu. Je druhou stranou tej istej mince, kde sú výnosy z investícií v rastových obdobiach. To, čo vieme ovplyvniť, je správne nastavenie investícií klientov podľa ich individuálneho rizikového profilu. S transparentnosťou pri vytváraní očakávaní, aký vplyv na hodnotu portfólia môžu mať situácie, ako je táto. O tom je privátne bankovníctvo a jeho kvalita a ja som veľmi rád, že prechádzame týmto obdobím spolu s našimi klientmi s dôverou a pochopením.

Začiatkom apríla sa banky dohodli s vládou na odklade splátok úverov. Majú vaši klienti o odklad splátok záujem?

Záujem o odklad splátok samozrejme zaznamenávame, dohoda bánk s vládou bola niekoľko týždňov očakávanou udalosťou, takže tesne po tom, čo dostala zákonnú podobu, sme boli zahrnutí vcelku veľkým počtom žiadostí. Situácia sa však dosť rýchlo dostala do nového normálu s počtom žiadostí, ktorý považujeme za úplne primeraný. Takáto pomoc klientom je efektívna a je príkladom dobre sformulovanej dohody medzi vládou a bankami po veľmi konštruktívnom vzájomnom dialógu.

Finančný sprostredkovateľ: O odklad splátok je lepšie nežiadať,
banka si to zapamätá

Čo si myslíte, aký vplyv bude mať súčasná kríza na bankový sektor na Slovensku?

Súčasná kríza pravdepodobne vo všeobecnosti zvýrazní rozdiely medzi digitálne pokročilými a tými, ktorí v tejto oblasti zaostávajú. Nová doba sa bude totiž vyznačovať silným tlakom na efektivitu. Zaujímavé je pozerať sa na súčasnú situáciu ako na príležitosť, nie ako na komplikáciu. Začíname rozmýšľať, či štrukturálne náklady, ktoré nesieme, zodpovedajú budúcemu nastaveniu sveta, ktorý bude ešte viac digitálny.

Niektoré banky už oznámili zvyšovanie úrokov na nových hypotékach, bude to tak aj vo vašom prípade?

Čo sa hypoték týka, potrebujeme najskôr vidieť, kde a kedy sa zastabilizuje situácia v kontexte nezamestnanosti a cenovej hladiny nehnuteľností. Z pohľadu úrokových sadzieb vnímam trh ako deformovaný. Žijem však so silným presvedčením a skúsenosťou, že všetky odchýlky z rovnovážneho stavu majú tendenciu v  nejakom čase k  tej rovnováhe smerovať. Krízy sú práve momenty, ktoré kompenzujú akumulované nerovnováhy. Aj v prípade korekcie úrokových sadzieb hypotekárnych úverov však tie zostanú stále veľmi výhodné a dostupné.

Ako vidíte vývoj na realitnom trhu? Realitný trh má za sebou dlhú fázu konjunktúry. Spomalenie rastu cien sme

očakávali a bolo to aj žiaduce. No myslím si, že práve v realitnom segmente vidno, že sme sa z predchádzajúcej krízy poučili. Nemyslím si, že v súčasnosti je realitný trh prehriaty tak, ako to bolo v roku 2008. Nemôžeme čakať, že by hlboká recesia ekonomiky a stále vysoká miera neistoty realitný trh nezasiahla, ale nepočítame s hlbokými a trvalými prepadmi cien.

Takže nevidíte hrozbu takého poklesu cien nehnuteľností, ktorý by v prípade výpadkov v splácaní úverov predstavoval pre banku problém?

Nie, takúto hrozbu v tejto chvíli necítim. Banky sa okrem vlastných pravidiel museli riadiť aj obmedzeniami na výšku poskytnutého úveru vo vzťahu k cene nehnuteľnosti, ktorými Národná banka Slovenska (NBS) tento trh regulovala s dostatočným časovým predstihom. Navyše prudký pokles cien nehnuteľností býva zvyčajne spojený so silným nárastom nezamestnanosti. Ten bude pravdepodobne tiež zjemnený všeobecným nedostatkom ľudí na trhu práce a očakávaním rýchleho návratu k novému normálu.

NBS predpovedá, že slovenská ekonomika sa v jednom z jej scenárov môže prepadnúť až o 9,4 percenta, vďaka čomu hrozí krajine najhoršia recesia v dejinách. Táto hrozba prišla nečakane, čo nás to učí?

V posledných rokoch sme už mali tendenciu cestovať v úvahách k predstavám o  budúcej fáze ekonomického poklesu, ale takýto vývoj sme naozaj nečakali. Vôbec nám nenapadlo brať do úvahy scenár, ktorý má epicentrum mimo finančného a ekonomického systému. Boli sme ovplyvnení minulými skúsenosťami a nedostatočne otvorení komplexite celého ekosystému. Učí nás to, že prekvapenia môžu a asi aj budú prichádzať aj v budúcnosti. Preto mám skôr tendenciu rozmýšľať smerom dopredu, a teda o našej schopnosti flexibility v reakcii a adaptability na neočakávané situácie. Myslím tým nás ako celú spoločnosť.

Nad čím napríklad premýšľate?

Začína sa vo mne prekvapujúco presadzovať idea, ktorú som tvrdohlavo odmietal, a tou je idea univerzálneho základného príjmu pre všetkých. Bez ohľadu na to, či momentálne pracuje alebo nie, by tento príjem každému pokryl základné potreby. V kombinácii s extrémne liberalizovaným Zákonníkom práce, ktorý by sme si potom mohli dovoliť, by bola schopnosť adaptácie na nečakané udalosti veľmi vysoká. Celý svet by sa výrazne zjednodušil. Veľa inštitútov, ktoré teraz máme, by sme nepotrebovali.

A hlavne, vláda by sa nemusela tak sústreďovať na hľadanie rovnováhy vo veľmi komplexnom systéme, kde aj tak vždy bude mať niekto – ak nie všetci – pocit krivdy a nedostatočnej pozornosti, ale mohla by sa zamerať na podporu štrukturálnych krokov k budúcej prosperite a konkurencieschopnosti našej ekonomiky. Cítim hlboké presvedčenie, že by sme odkryli veľký potenciál, ktorý tu máme. Ale potrebujeme rozmýšľať o  budúcnosti, o „driveroch“ nie súčasného, ale budúceho úspechu.

Hovoríte ako bankový sektor s vládou o zrušení osobitného bankového odvodu?

Áno, je to súčasť celého príbehu o tom, ako pomôcť vrátiť ekonomike jej plnú silu.

Aké ďalšie záruky alebo kroky od vlády sú podľa vás pre bankový sektor potrebné, aby ste zvládli krízu čo najlepšie?

Bankový systém funguje ako krvný obeh ekonomiky. Platí tu priama korelácia – silné banky, silná ekonomika, silný štát – a naopak. Nedá sa preto veľmi rozlišovať medzi pomocou bankám a pomocou ekonomike ako takej. Nový príbeh, ktorý teraz žijeme, má dve časti. Tou prvou je rýchla pomoc obyvateľstvu a firmám prekonať kritické obdobie. To je o  odkladoch splátok a  poskytovaní prevádzkových úverov s garanciou štátu.

Veľmi dôležitá však bude druhá fáza, kde potrebujeme posilniť regeneračnú schopnosť ekonomiky a pomôcť jej nadobudnúť plnú silu. A tá je veľmi závislá od schopnosti a možnosti bánk financovať rozvoj. Špeciálne v našom prostredí s veľmi málo rozvinutým kapitálovým trhom nemá bankové financovanie relevantnú alternatívu. Kombinácia záporných úrokových sadzieb, očakávaného vyššieho objemu zlyhaných úverov a bankového odvodu je pre banky veľkou záťažou, ktorá ten spomínaný krvný obeh spomaľuje.

Ale jednotlivé časti tohto príbehu sú buď vyriešené, alebo rozpracované, alebo o  nich prebieha s vládou diskusia.

Aký by bol podľa vás vhodný scenár pre „otváranie“ ekonomiky? Čo by firmy vrátane vašej ocenili?

Na obrovskú dilemu, ktorú rieši vláda, sa mám tendenciu pozerať s pokorou a nemám pocit, že mi prináleží navrhovať ďalšie scenáre. Tá dilema je o tom, či brániť šíreniu nákazy a chrániť zdravie obyvateľstva za každú cenu, alebo otvárať ekonomiku a redukovať budúce hospodárske škody. Nájsť riešenie v rovnovážnom bode je veľmi zložitá úloha. Neprestáva ma pozitívne prekvapovať, ako úspešne, v porovnaní s inými krajinami, bojujeme s epidémiou. Aj preto máme tendenciu odvážnejšie sa dožadovať otvárania ekonomiky, ale bez problémov sa dokážem stotožniť s plánom, ktorý predstavila vláda.

Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk

Potrebujete ráno získať rýchly prehľad?
Odoberajte Forbes Espresso