Práve sme niekoho obdarovali. Sledujeme, ako človek naproti s radosťou skúma balíček, a vieme, že sa tomuto hrejivému pocitu nič nevyrovná. Nič, čo by sme sami našli pod vianočným stromčekom. Hovorí sa, že dávať je lepšie ako brať. A Vianoce sú obdobím, počas ktorého by sme nemali myslieť len na seba. Našu pozornosť si zaslúžia ľudia naokolo, ku ktorým svet často nebol vľúdny.
O tom, prečo počas nadchádzajúcich sviatkov radšej obdarovať iných, a byť vďační za to, čo v živote máme, sme sa rozprávali so psychologičkou Jarmilou Tomkovou z občianskeho združenia ViaSua.
Jarmila Tomková riadi občianske združenie ViaSua. Foto: archív respondentky
O slame
Nie všetci ľudia majú to šťastie, aby si Vianoce užívali v teple či kruhu najbližších. Mali by sme v tomto období obdarovať niekoho, kto to naozaj potrebuje?
Je dobré sústrediť sa okrem nášho najbližšieho kruhu i na tých, ktorí nemajú toľko šťastia ako my. Keď rozšírime obdarovávanie o tento rozmer, zmení sa niečo v našom prežívaní. Predchádza tomu totiž uvedomenie si, že „my to najhodnotnejšie v živote už máme“, čo je silným odkazom sebe, prípadne celej rodine, a ešte viac umocňuje našu lásku, šťastie, spokojnosť. Poznatok, že my už máme dosť, je teda prvá podstatná vec.
A čo je tá druhá?
Radosť z pomoci ostatným. Aby i oni mohli zažiť to, že sú obdarovaní a pre niekoho dôležití. Inakšie by niektorí, menej šťastliví ako my, možno nemali túto príležitosť.
Ovplyvní takéto nezištné rozhodnutie počas sviatkov naše duševné zdravie alebo celkovú pohodu?
V dnešnej dobe „z rýchlika“ sa neraz stane, že nejdeme k hlbšiemu posolstvu Vianoc. Obdarovávanie sa mení na stres, zháňanie darčekov na akúsi predvianočnú uponáhľanú rutinu. To už určite niekedy zažil každý z nás. Takéto rozhodnutie k nezištnej pomoci to môže zmeniť.
Predvianočné obdobie plné stresu? Treba nájsť rovnováhu medzi prácou a sviatkami
Aj tým sa môžeme oslobodiť od tlaku konzumnej spoločnosti a všakovakých očakávaní. Prinesie to viac pohody a čarovnú, láskavú atmosféru do sviatkov. Spomínam si na jeden príbeh. Nie je môj, no tak ma oslovil, že sa mi okolo sviatkov opakovane pripomína. Môžem vám ho povedať?
Pravdaže.
Raz som v slovenskom rozhlase počula Pištu Vandala, teda Štefana Chrappu. On je spisovateľ, hudobník a náboženský redaktor. Hovoril svoju príhodu s farárom, ktorý mu povedal: „Štefan, želám ti najviac zo všetkého, a v predvianočnom období zvlášť, aby si mal srdce plné slamy.“ Štefanovi nešlo do hlavy, prečo mu človek, ku ktorému vzhliada, želá práve toto: „Srdce zo slamy? Také jalové? Slamené ako strašiak v poli?“ Farár, ktorý videl jeho údiv, mu to však vysvetlil: „Aby bolo také vrelé, mäkké a otvorené, aby sa v ňom každý deň mohol narodiť Ježiško“. Ono je to ako keby kresťanským jazykom povedané, ale znamená to, že by sme mali mať mäkké, otvorené a vrelé srdcia, do ktorých môže vstúpiť láska a rozhostiť sa príjemný pocit. To sa mi zdá ako pekné vianočné želanie pre každého. Nezávisle na viere či náboženstve.
Vianočné trhy v Bratislave? 5 tipov, čo ochutnať, od šéfkuchára Michala Konráda
Všetci sa teda môžeme inšpirovať kresťanskou symbolikou?
Vianoce sú pôvodne kresťanským sviatkom, oslavujú narodenie Ježiša, ktorý sa neskôr obetoval a ukázal všetkým ušľachtilú a sebapresahujúcu lásku. No tieto posolstvá sú univerzálne. Na Vianoce sa nimi môžeme inšpirovať všetci. Zriecť sa darčekov a obdarovať druhých, čím prekročíme seba a vlastnú túžbu po odmene, je tiež čímsi takým.
O deťoch, ktoré nasledujú dobrý príklad
Keď sa ešte vrátime k podpore ľudí v núdzi. Môžu rodičia takto viesť deti k odlišnému prístupu a pohľadu na sviatky či materiálne veci?
Môžu sa rozhodnúť, že ich budú viesť k dôležitým rozhodnutiam. No rodičia sú pre svoje deti hlavne vzormi. Takže toto je dobrý príklad a zároveň zážitkové učenie. Nejde len o to, ako deti vnímajú Vianoce, ale vlastne i seba, ostatných ľudí, vzťahy a tiež sa dozvedia, že môžu byť dôležité v osudoch okolia a obohatiť svet.
Treba sa zriecť všetkých darčekov naraz alebo na to ísť postupne?
Nie je nutné zaviesť plný variant, teda že zrieknime sa všetci v rodine darčekov pre dobro iných. Pokiaľ to ide pri starších deťoch, je to v poriadku. No nie všetky menšie sú na to hneď pripravené. Predškoláci by si to mohli zobrať ťažko k srdcu. Deti nie sú úplne racionálne, mohli by si myslieť, že niečo zlé urobili, že neboli dosť dobré, keď nedostali darčeky.
Ako by sa k tomu mali rodičia teda postaviť?
Možno by bolo dobré, keby deti dostali nejaký ten darček a rodičia sa vlastných darčekov zrieknu. Keď tento vlastný príklad nezištnosti dostatočne pomenujú i pred deťmi, deti z tejto situácie budú profitovať. Rodičov uvidia ako hrdinov, ako vzory pre vlastné správanie v budúcnosti. A postupne k tomu rok po roku dozrejú. Príprava na taký čin je v tomto procese najdôležitejšia, treba sa o tom doma veľa rozprávať.
Kedy s ňou treba začať?
Povedala by som, že skoro, určite nie týždeň pred Vianocami. Rodičia si na to môžu vyhradiť advent, ako obdobie, ktoré by malo byť venované rozhovorom. O hodnotách, o tom, čo máme, najmä to nehmotné, o vďačnosti. Zobrala by som k tomu konkrétne príklady. Napríklad z internetových príbehov iniciatívy Detský čin roka. Tam sa deti stávajú hrdinami, zorganizujú nejakú zbierku alebo sa zrieknu hračiek. Je fajn ísť na to cez analógie a príbehy z okolia. Počas adventu by sa mal rozprávať príbeh pomáhania. Nech nezištný čin nie je len jednorazový a mechanický.
O ľuďoch, ktorí prekonávajú samotu
Sú medzi nami osoby, ktoré trávia Vianoce osamote. Vyhli by sa ponurej nálade či depresii, ak by pomáhali iným?
Pre tých, ktorí prežívajú ťažké obdobie, sú opustení alebo sa cítia byť opustení, sú vianočné sviatky veľká záťaž. Už len tým, že sa zvýrazní ich pocit izolovanosti. Aj vďaka charitatívnym aktivitám môžu získať pocit, že niekam patria, sú zahrnutí, že majú komunitu a príležitosť podieľať sa na tom, čo je podstatné. Takto sa sami stanú súčasťou obdarovávania.
Takže v pomoci iným nájdu útočisko?
Keď má niekto ťažkú situáciu alebo dlhšie obdobie, veď život môže priniesť kadečo, vtedy je dobré preklopiť pohľad zvnútra do seba smerom dovonka, k druhým. To neznamená, že by mal človek niečo potláčať a prekrúcať. To nie. Len popri tom všetkom zamerať pozornosť i na niečo iné a tým si naplniť vnútro. Napríklad drobnou pomocou druhým sa môže stať „svetlonosom“. A keď zažneme malý lampáš v snahe vniesť svetlo do života niekomu inému, pod nohy svietime najmä sebe.
Ako si vyberať charitatívne projekty, ktoré by sme chceli podporiť?
Netreba to robiť unáhlene. Je dobré, keď je obdarovávanie stredne dlhým, ak nie dlhodobým procesom. Aj kvôli tomu, aby človek s dobrým úmyslom nebol podvedený. Obzvlášť pri starších ľuďoch alebo tých opustených by bolo na škodu, keby bola ich snaha zneužitá. Obrátiť by sme sa preto vždy mali na overené iniciatívy, občianske združenia a dobrovoľnícke charitatívne projekty. A pre vnútorný sebarozvoj je dobré zastaviť sa, stíšiť a vybrať si iniciatívu podľa toho, čo v nás vyvolávajú jednotlivé zamerania a hodnoty projektov. Vnímať, ktorá v nás akosi viac rezonuje. Mali by sme sa s nimi stotožniť. Vtedy sa to stáva viac než len pomocou, bude to vnútorným manifestom.
O tichu, ktoré cez sviatky potrebujeme
Ako v dobe, ktorá je plná konzumu a stresu, môžeme zabudnúť na seba a sústrediť sa na iných ľudí?
Ono je to vlastne naopak. Paradoxne na seba netreba zabudnúť, ale rozpamätať sa. V tom zmysle, že vo víre zhonu, zdanlivých mét, ktoré spoločnosť diktuje, často na svoje kľúčové hodnoty zabúdame. Skôr by sme si mali spomenúť, čo je pre nás cenné. Byť so sebou viac v kontakte. To sa ale neudeje samovoľne. Treba spomaliť, aby sme získali väčší prehľad o tom, čo sa v nás deje. A tiež o tom, čo chceme darovať ostatným.
Vianočné sviatky by sme mali venovať sebe a rodine. Foto: Unsplash/
Taisiia Stupak
Stíšiť sa nemusí byť jednoduché. Ako by sme na to mali ísť?
Treba si vytvoriť priestor, keď nie sme ohučaní tým, čo sa od nás vyžaduje. Byť sami so sebou. Napríklad na prechádzke. A možno intuitívne písať. Každý večer alebo ráno si sadnúť a písať bez zadania. Len to, čo z nás vylezie, či už to bude o vďačnosti alebo smútku, pretože aj smútok zrkadlí to, na čom nám záleží.
Čo v prípade, že sa nám nedarí nájsť v sebe tento pokoj alebo pomôcť iným?
Hlavne nebuďme na seba prísni. Je už na nás kladených dosť veľa nárokov, v práci či v súvislosti s logistickými prípravami na Vianoce. Nerobme z dobročinnosti ďalšie očakávanie od seba. Treba to vnímať tak, že aj prvá malá snaha je prípravou v širšom meradle. Budúci rok už budeme vedieť, čo nám pomáha, kedy začať, a najmä, že aj to málo má cenu. Nekarhajme sa za to, že si nevieme nájsť viac času. Uspokojme sa s tým, že sme sa pre niečo dokázali nadchnúť alebo sa nad tým vôbec zamyslieť.
O vďačnosti, v ktorej je dobré sa vykúpať
Načrtli ste vďačnosť. Mala by byť súčasťou vianočných sviatkov?
V tejto súvislosti mi napadla kniha od Olivera Sacksa, ktorá má názov Vďačnosť. Je to pekná zbierka esejí a príklad toho, ako môže človek dospieť k vďačnosti za všetko, čo má a čo zažil. My ale mnohí nemáme 80 rokov a nie sme v štádiu prirodzeného životného rekapitulovania. Preto by sme sa asi k tomu nedostali bez cieleného pozastavenia sa a zamyslenia. Potrebujeme si cielene vytvoriť priestor a vedome sa rozhodnúť, že teraz o tom ideme pouvažovať. Môžeme si zrekapitulovať posledný rok či nejakú kapitolu života. Treba sa nám k tomu vedome odhodlať, aby na takú reflexiu mohlo dôjsť.
Akými spôsobmi môžeme vďačnosť praktizovať?
Ako hovorím, hlavné je odhodlať sa. To je prvý impulz, že človek vďačnosť už v sebe zatuší. Potom je dobré si konkrétne postrehy spísať. Je dôležité, aby sa niečo, čo je doposiaľ len tušené, aj skutočne pomenovalo a skonkrétnilo. Aby sme videli, že toho v živote máme veľa. No môžeme si to sprehľadňovať tiež v rozhovore s koučom, terapeutom alebo rodinou. Písanie vie byť ale pekná aktivita v rámci príprav na Vianoce v rodine. Deťom to zo začiatku nemusí ísť, vtedy je však na rodičoch, aby ponachádzali, za čo sú oni sami vďační, a pomohli na to prísť i deťom. Môžu to spísať alebo tvorivo vymodelovať, napríklad do koláže, nechať na očiach ten výtvor. V tejto vďačnosti sa treba vykúpať a užiť si, že máme v životnej pokladnici veľa cenného.
Našli ste chybu? Napíšte nám na [email protected]
