18. júna 2020

Aj fast fashion reťazce sa snažia zazelenať. Zviezť sa na „eko vlne“ sa im však nepodarí, ak nezačnú spotrebitelia sami od seba. Princípom slow fashion ľudí aspoň sčasti priučila aj pandémia. Mohli sme prísť na to, čo naozaj potrebujeme a čo je už zbytočné.

 

Forbes Reštart vol. 4 prinesie diskusiu šéfov slovenských bánk i lídrov biznisu. S našimi hosťami sa budeme rozprávať o tom, ako sa banky stavajú  k financovaniu projektov, k úverovaniu firiem, porovnáme krízy 2008 a 2020 a ich dopad na biznis. Vstupenky si môžete zakúpiť TU.

Fakt číslo jeden: módny priemysel patrí k najväčším znečisťovateľom životného prostredia. Fakt číslo dva: aký bude mať finálny dopad na životné prostredie, závisí od každého z nás.

Podľa Stepana Vashkevicha z českého Institutu cirkulární ekonomiky sa každú sekundu spáli alebo uloží na skládku objem oblečenia, ktorý by zaplnil celé nákladné auto. Nový život dostane iba jedno percento z vyhodených kúskov. Tento stav je neudržateľný, a už roky zaň vinia aj obrovské módne reťazce, ktoré sa dnes označujú ako fast fashion. Tie sa však v posledných, zhruba troch rokoch, snažia otočiť a do svojich kolekcií zaraďujú aj kúsky, ktoré nosia známku „eko“.

Ako nosiť kvalitné kúsky od slovenských dizajnérov
a byť pritom eko? Prenajmite si ich

Podľa odborníkov zahŕňajú ekostratégie nielen zmeny v použitých materiáloch, ale aj spôsob recyklácie, čo má zabrániť vzniku odpadov. „Zatiaľ hovoríme o ambicióznych plánoch, momentálne samotný spotrebiteľ vidí výstupy hlavne vo vzdelávaní zákazníka,“ vysvetľuje pre Forbes Petra Csefalvayová zo slovenského Inštitútu cirkulárnej ekonomiky. Najväčšia vlna kritiky sa v posledných rokoch sústredí na reťazce ako napríklad H&M, ktorý je celosvetovo druhým najväčším fast fashion výrobcom oblečenia. Švédsky konglomerát predbehla vo veľkosti a objeme vyrobeného oblečenia len skupina Inditex, pod ktorú patrí aj známa značka Zara.

Trend alebo zámer?

Jej šéf Pablo Isla v minuloročnom zhodnotení udržateľnosti vyhlásil, že do roku 2025 budú všetky značky patriace pod Inditex stopercentne z bavlny, ľan a polyester budú organického pôvodu, udržateľné alebo recyklované. „Udržateľnosť je nekonečná úloha, do ktorej sa zapojili všetci v Inditexe a zapájame do nej aj našich dodávateľov,“ doplnil Isla. 

Ide z ich strany naozaj o snahu správať sa zodpovednejšie alebo sa chcú len zviezť na ekologickej vlne, ktorá sa stáva trendy? Odpoveď nájdeme niekde uprostred a ani renomovaní odborníci sa na nej úplne nezhodnú. Na druhej strane však zdôrazňujú, že aj čiastočné snahy sa cenia.

Ako pre Forbes hovorí Kamila Boudová, autorka knihy zameranej na pomalú módu Slou, kritika, že ide zo strany týchto značiek len o takzvaný greenwashing, je stále aktuálna. „V niektorých prípadoch je obrovská kampaň zameraná na malé časti ohromných kolekcií a vierohodnosť je, povedzme, pochybná,“ dodáva. Pripúšťa však, že zo strany vývoju materiálov a technológií sme už prešli kus cesty. Práve nové materiály, technológie či cirkulárny princíp sú základom kolekcií, ktoré sa dnes postupne objavujú aj medzi fast fashion značkami. 

Kimlička: Som taký deformovaný, že v mysli
retušujem ľudí, keď s nimi sedím na káve

Čo sa týka materiálov, podľa Vashkevicha ide najmä o biobavlnu, v niektorých drahších kolekciách aj o orange fiber – vlákno z pomarančových šupiek, recyklovanú mosadz či ECONYL – vlákno z recyklovaných rybárskych sietí. 

Pridať by sa mali všetci

„Snahu veľkých značiek spolupracovať s inovatívnymi materiálmi hodnotím dobre. Možno to v súčasnej dobe nie je na sto percent cirkulárne riešenie, ale je to rozhodne krokom dopredu,“ dodáva expert. Medzeru však vidí v samotnom dizajne oblečenia. Na jednej strane by malo byť ušité z takých materiálov a takým spôsobom, aby vydržalo čo najdlhšie a zároveň sa dalo recyklovať. Okrem toho zdôrazňuje, aby sa tieto materiály a princípy nepoužívali iba pri malých kolekciách, ale stali sa štandardom pre všetko oblečenie.

„Ďalším dôležitým aspektom je aj obmedzenie kvantity vyrobeného oblečenia. Väčšina reťazcov totiž nerobí dve alebo štyri kolekcie, ktoré zodpovedajú sezónam,“ opisuje Vashkevich s tým, že niektoré sú za rok schopné ich predstaviť aj 40. V tom prípade podľa neho nehovoríme o udržateľnom oblečení, ale o takom, ktoré nič nevydrží. 

Boudová okrem toho hovorí aj o iných iniciatívach, ktoré môžu značky robiť. Napríklad H&M má v Paríži predajňu, kde opravuje akékoľvek staré kúsky. Pre jednu dieru alebo pokazený zips tak nemusia skončiť v koši. Ako dodáva Csefalvayová, ich úlohou je jednoznačne sa zapojiť do systému cirkulárnej ekonomiky a vytvoriť čo najmenší dosah na životné prostredie. 

Náznaky, že by mali konzumenti spomaliť prišli aj od high-fashion módnych domov ako napríklad Saint Laurent. Ten pre koronavírus ukončil dokonca celú svoju tohtoročnú sezónu. Francúzsky gigant okrem toho ako prvý z radu prémiových značiek verejne oznámil, že nastal čas spomaliť. Podobný osud zasiahol aj obľúbené Fashion Weeks. Časť z nich tento rok zrušili, londýnsky napríklad presunuli do online prostredia.

Zmena od seba

Že nastáva nová éra módy naznačila aj najznámejšia módna kritička a šéfredaktorka magazínu Vogue Anna Wintour. Podľa nej má módny biznis možnosť prehodnotiť svoje ciele. Zároveň by sa mali ale zamyslieť aj ľudia nad tým, koľko zbytočne nakupujú či utrácajú peňazí.

Aj keď si teda high fashion, aj fast fashion reťazce dali záväzky zmeniť svoj spôsob podnikania, majú pred sebou dlhú cestu. Sú kroky, ktoré dokáže zmeniť jedinec. Prvým a najjednoduchším je nakupovať menej.

Nenakupujeme príliš? Nenakupujeme veci, ktoré nepotrebujeme? Podľa štatistík nakupujeme čím ďalej, tým viac a nosíme oblečenie čím ďalej, tým kratšiu dobu, kým ho pošleme do koša. Nevážime si naše oblečenie. Nemilujeme ho. Neopravujeme ho,“ hovorí Boudová, ktorá je aj organizátorkou podujatia zameraného na pomalú módu, Slou days. Podľa nej je udržateľné oblečenie každé, ktoré nosíme aspoň päť rokov. Je teda na nás čo si kúpime, na čo máme peniaze, pri tejto téme je najdôležitejšie nenakupovať nové oblečenie každé dva mesiace. 

Rúška a dizajnové tepláky. Slovenskí návrhári sa po skončení
pandémie do starých koľají vrátiť nechcú

To, či sa rozhodneme investovať do udržateľnej kolekcie z fast fashion reťazca je na rozhodnutí každého človeka. Kým niektorí dizajnéri takéto kroky bojkotujú so slovami, že za tie peniaze treba radšej podporiť lokálneho návrhára, iní aj v tomto vidia pozitívum. Nákupom eko oblečenia z reťazca ho podľa Boudovej napríklad podporíme v myšlienke pokračovať v budúcnosti aj vo väčšom.

Covid opäť otvoril sociálny rozmer

Odvrátenou stranou módneho priemyslu ale nie je len odpad, ktorý produkuje, ale aj to, v akých podmienkach zamestnáva ľudí. Aktivisti bijú na poplach, že by sme sa nemali pozerať len na materiály, spotrebu vody, či odpad, ktorý fast fashion obchody tvoria, ale aj na to, kto a ako ich šije.

Podmienky zamestnancov výrobných tovární detailne popisuje správa Australian Strategic Policy Institute. Výskumníci v ňom napríklad hovoria o nútených prácach urgujskej menšiny, ktoré prirovnávajú ku kultúrnej genocíde, report ale obsahuje aj zoznam značiek, ktoré z takejto práce profitujú – či už priamo alebo nepriamo. „Tieto praktiky jednoznačne odsudzujeme a chceme podčiarknuť, že bez sociálnej udržateľnosti nie je možná tá enviromentálna,“ dodáva na záver Vashkevich.

Tému pripomenula aj zúriaca pandémia koronavírusu. Biznis s rýchlou módou je kľúčový napríklad pre bangladéšsku ekonomiku. Zatvorenie fabrík pre ochorenie COVID-19 má katastrofálne následky pre majiteľov tovární i zamestnancov. Podľa CNN zostalo v továrňach zásobujúcich značky ako H&M, Zara, Gap či Levi’s oblečenie v hodnote 3,2 miliardy dolárov. O jediný zdroj príjmu prišlo množstvo zamestnancov týchto podnikov, ktorí zarábali približne 110 dolárov na mesiac. Majitelia fabrík ich podľa CNN prepustili bez toho, aby im vyplatili aspoň časť mzdy, navyše s vyhrážkou, že ak sa budú sťažovať či súdiť, nikto ich už v tomto priemysle nezamestná.

Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk

Ľutujeme, vašu emailovú adresu sa nepodarilo prihlásiť k odberu.
Ďakujeme za vaše prihlásenie!

Potrebujete ráno získať rýchly prehľad?

Odoberajte Forbes Espresso

O aké témy máte záujem?