28. augusta 2020

Predstavte si, že by nedávno vypustená sonda NASA Perservance smerujúca na Mars našla na červenej planéte živé mikróby. Zmenilo by to naše vnímanie slnečnej sústavy. Alebo… Čo ak sme v skutočnosti tie mikróby na Mars priviezli my? A čo ak to nie je len prípad Marsu, ale aj Zeme? Prečítajte si o hypotéze „zavlečenia“ života na planéty zvanej panspermia.   

Touto témou sa zaoberá nová štúdia uverejnená v odbornom časopise Frontiers in Microbiology. Článok skúma možnosti, či mikróby dokážu migrovať medzi planétami a takto šíriť život vo vesmíre. A či niečo podobné môže prebehnúť aj prostredníctvom sond a vozidiel, ktoré posielame zo Zeme na Mars. Prispieva k panspermii už aj naša civilizácia? 

Vnuk známeho oceánografa buduje Medzinárodnú
vesmírnu stanicu – v oceáne. Sľubuje objav nových liekov

Čo je panspermia? 

Je to neoverená a vlastne dosť divoká teória o medziplanetárnom prenose života. Zaoberá sa možnosťou, že mikroskopické formy života, ako sú napríklad baktérie, dokážu prežiť cestu vesmírom a usadiť sa na inej planéte, a tak rozširovať život ďalej. 

Rover Curiosity sa po povrchu Marsu pohybuje už 8 rokov. Mohol červenú planétu kontaminovať baktériami zo Zeme? Foto: NASA

Môže k tomu prísť náhodou – napríklad na palube vesmírnej lode inteligentnej civilizácie – ale aj na povrchu komét, asteroidov v rámci slnečnej sústavy, ale možno aj medzi hviezdnymi sústavami – na objektoch ako je Oumuamua. 

Reklama

Samozrejme, aby panspermia mala nejaký vedecký kredit, bude potrebný dôkaz, že baktérie dokážu prežiť dlhú cestu vo vákuu, že znesú extrémne výkyvy teplôt a intenzívne UV žiarenie z vesmíru. A tu sa dostávame k projektu Tanpopo. 

Čo je misia Tanpopo? 

Tanpopo znamená po slovensky púpava a tiež je názvom vedeckého experimentu, ktorý ma preveriť, či baktérie znesú neúprosné podmienky otvoreného vesmíru. 

Mikroskopický záber z meteoritu pochádzajúceho z Marsu obsahuje mikroštruktúry, ktoré by mohli byť fosíliami baktérií, ktoré na Marse žili pred 3,6 miliardami rokov. Foto: NASA

Výskumníci Tokijskej univerzity v spolupráci s japonskou vesmírnou agentúrou JAXA v rámci tohto experimentu skúmali, či baktéria deinococcus dokáže prežiť vo vesmíre. Umiestnili teda jej vzorky zvonka na panely Medzinárodnej vesmírnej stanice. Táto konkrétna baktéria je známa svojou vysokou rezistenciou voči radiácii. Vzorky boli vystavené vesmírnemu prostrediu na jeden, dva, prípadne tri roky a následne boli otestované, či v rámci nich nejaké baktérie prežili.    

A oni skutočne prežili – mŕtve baktérie na povrchu vytvorili vrstvu, ktorá ochránila kolóniu, ktorá prežívala pod nimi. Podľa toho vedci usúdili, že kolónia baktérií s priemerom 1 milimeter by teoreticky dokázala prežiť vo vesmírnych podmienkach asi 8 rokov. 

Môže panspermia fungovať? 

„Naše výsledky naznačujú, že baktéria deincococcus by mohla prežiť cestu zo Zeme na Mars a opačne, ktorá trvá niekoľko mesiacov alebo rokov v závislosti od vzájomnej polohy planét,“ hovorí Akihiko Yamagishi, profesor farmácie na Tokijskej univerzite a vedúci výskumník projektu Tanpopo.  

Nevideli ste kométu? Miesto nej si pozrite
zábery nočnej oblohy z astronomickej foto súťaže

V praxi to znamená, že vesmírne sondy putujúce zo Zeme na Mars mohli teoreticky na červenú planétu preniesť pozemské baktérie a kontaminovať ju nimi. No v teórii sa to nemusí týkať len vzťahu Zeme a Marsu – ak by bola panspermia potvrdená, možnosti prenosu by boli oveľa širšie.   

„Pôvod života na Zemi je najväčšou záhadou, pri ktorej sa aj názory vedcov rozdeľujú, hovorí Yamagishi. „Niektorí si myslia, že život je niečo extrémne vzácne a vytvoril sa v celom vesmíre len na jedinom mieste, zatiaľ čo iní sa domnievajú, že život sa môže uchytiť na každej planéte s vhodnými podmienkami. Ak je panspermia možná, život musí byť vo vesmíre oveľa rozšírenejší, než sme si pôvodne mysleli.   

Je možná medzihviezdna či galaktická panspermia? 

Je to hypotéza s nulovým dôkazovým materiálom. Odvážne tvrdí, že život v galaxiách existuje práve preto, že sa vesmírom šíria baktérie a iné mikroorganizmy, ktoré sa „vozia na asteroidoch, kométach, vesmírnom prachu a možno aj na medzihviezdnych vesmírnych lodiach mimozemských civilizácií.   

Veda dokáže predpovedať, kedy sa Slnko
zobudí a nahnevá. A môže sa to stať čoskoro

Jedna štúdia z roku 2018 tvrdí, že pravdepodobnosť galaktickej panspermie je závislá nielen od schopnosti mikróbov prežiť vo vesmíre, ale aj od rýchlosti kométy či asteroidu – ak by sa splnili oba predpoklady, je možné, že aj v rámci Mliečnej cesty dochádza k výmene biologického materiálu na obrovské vzdialenosti.  

Obdobné teórie získali na vierohodnosti len v posledných rokoch, keď vedci objavili, že našou slnečnou sústavou prechádzajú dva objekty z iných solárnych systémov – Oumuamua a Borisov. Napriek tomu panspermia zďaleka nie je potvrdenou teóriou. Stále ostáva mnoho nezodpovedaných otázok – najmä súvisiacich so spôsobom transportu mikróbov z jedného vesmírneho telesa na druhé.   

Ako bude Perseverance hľadať život na Marse? 

Vozidlo NASA Perseverance má pristáť 18. februára 2021 na mieste štyri miliardy starej riečnej delty, uprostred 45 kilometrov širokého kráteru Jezero. Pomenovanie vychádza zo slovanských výrazov jazero (pomenovaný je po obci Jezero v Bosne a Hercegovine, ktorá svoje meno dostala po veľkom Plivskom jazere, pri ktorom sa nachádza). Vedci sa totiž domnievajú, že sa tam pred 3,5 miliardami rokov nachádzalo jazero s plochou do 500 štvorcových kilometrov (14-krát plocha Oravskej priehrady). NASA dúfa, že v prastarých korytách riek môže stále nájsť mikroorganizmy.

Rover Perseverance odletel smerom k Marsu koncom júla. Má na červenej planéte hľadať stopy života. Foto: NASA

Misia Perseverance má analyzovať vzorky hornín a usadenín a posúdiť, či na Marse mohli existovať podmienky, v ktorých by prežili mikroorganizmy. V praxi rover navŕta dieru niekoľko centimetrov pod povrch Marsu a odtiaľ získa vzorky, z ktorých tie najzaujímavejšie uskladní. Kamene by potom mala vyzdvihnúť ľudská posádka, ktorá má na červenej planéte podľa aktuálnych plánov pristáť začiatkom 30. rokov tohto storočia.      

Autorom článku je prispievateľ Jamie Carter, ktorý pre americký Forbes píše o vede. 

Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk

Ľutujeme, vašu emailovú adresu sa nepodarilo prihlásiť k odberu.
Ďakujeme za vaše prihlásenie!

Potrebujete ráno získať rýchly prehľad?

Odoberajte Forbes Espresso

O aké témy máte záujem?