28. júla 2020

Fabien Cousteau, vnuk svetoznámeho prieskumníka podmorského sveta Jacquesa-Yvesa Cousteaua, pokračuje v rodinnej tradícii. Dvadsať metrov pod hladinou oceánu chce vybudovať najmodernejšiu výskumnú stanicu tohto druhu, prvú trvalo obývateľnú.  

Fabien Cousteau sa takpovediac narodil v potápačskej kombinéze. Ponárať sa vedel už ako štvorročný, neskôr bol súčasťou mnohých expedícií svojho slávneho starého otca. „Potápanie je skvelá vec, no ste pri tom dosť limitovaný časom,“ vysvetľuje na úvod. 

Nevideli ste kométu? Miesto nej si pozrite
zábery nočnej oblohy z astronomickej foto súťaže

Jedným zo spôsobov, ako tento časový limit odstrániť, je život v podmorskej stanici, ktorá by výskumníkom dala oveľa viac času na podrobnejšie skúmanie života pod hladinou. S podmorskými vedeckými stanicami experimentoval už Jacques-Yves Cousteau a štafetu aktuálne preberá jeho vnuk. Cieľom jeho veľkého plánu je vybudovať modul Proteus, jednu z najväčších podmorských staníc, aké boli kedy skonštruované. Práca na projekte potrvá tri roky, a stanicu následne umiestnia 20 metrov pod hladinu oceánu, neďaleko pobrežia karibského ostrova Curaçao. 

Podmorská stanica poskytne priestor pre až 12 ľudí, ktorí v nej budú môcť stráviť celé týždne, dokonca mesiace, bez toho, aby museli modul opustiť. A práve v tom sú hlavné prednosti nového projektu Cousteaua. V minulosti takéto moduly neboli väčšie než malá dodávka, ani tie najväčšie nepresiahli veľkosť diaľkového autobusu. 

Reklama
Podmorská stanica sa má skladať z viacerých modulov a má pôsobiť v hĺbke 20 metrov pod hladinou. Ilustrácia: Yves Béhar, fuseproject

„Väčšina podmorských staníc sa navyše stavala len pre jeden špecifický účel, pre jedinú misiu, prípadne sériu misií,“ pokračuje Fabien, ktorý so snom o väčšej stanici v roku 2016 založil v New Yorku neziskovku Fabien Cousteau Ocean Learning Center. „Nikto sa nezamýšľal nad tým, že by podmorské moduly mohli viac pripomínať Medzinárodnú vesmírnu stanicu, teda že by slúžili na dlhší čas.“   

Vybudovanie podmorskej stanice a jej prevádzka na prvé tri roky by podľa odhadov mala stáť 135 miliónov amerických dolárov, ktoré sa Fabien snaží aktuálne vyzbierať. Zatiaľ odmieta zverejniť mená darcov, no strategickými partnermi by mali byť vysoké školy Northeastern University a Rutgers University a nezisková organizácia Caribbean Research and Management of Biodiversity sídliaca v Curaçau.   

Budúcnosť nebude o sci-fi dizajnových deťoch
na mieru, hovorí otec genetiky v Československu

Projekt nesie meno po Próteovi, gréckom morskom bohovi, ktorý bol známy aj ako nositeľ vzdelanosti, navyše bol schopný meniť tvar. Podobné to bude aj s podmorskou stanicou. Veľká väčšina oceánskeho sveta je ľuďmi naďalej nepreskúmaná, aj preto by sa stanica mala skladať z prispôsobiteľných modulov, aby mohla slúžiť na rôzne účely. Výsledky takéhoto výskumu by mohli mať aj praktické dopady na život bežných ľudí – od vývoja nových liekov cez udržateľné potraviny po boj proti klimatickej zmene.   

V oceáne sa môžu nachádzať neobjavené liečivá

Fabien s projektom Proteus pokračuje v rodinnej tradícii. Jeho starý otec vybudoval v roku 1962 jednu z prvých podmorských staníc zvanú Conshelf. Modul pre dvoch ľudí sa nachádzal blízko pobrežia Marseille a umiestnený bol v 10-metrovej hĺbke. Druhým pokusom bol Conshelf II, ktorý spustili do hlbín Červeného mora, ten sa dostal až do hĺbky 25 metrov. Podobné projekty, aj od iných výskumníkov, sa tešili popularite najmä v 70. a 80. rokoch, dnes je ich v prevádzke len zopár. 

Proteus má aj ďalšiu spojitosť s projektami Fabianovho starého otca. Nová podmorská stanica bude mať i miestnosť s video štúdiom, vďaka ktorému bude možné streamovať zábery z oceánu v rozlíšení 16K. Fabien dúfa, že sa mu podarí nadviazať na televízne špeciály jeho deda, ktorými kedysi Jacques-Yves Cousteau inšpiroval celé generácie ďalších objaviteľov podmorského sveta. 

„Dnes máme pocit, že už poznáme celý svet,“ hovorí profesor Brian Helmuth z Northeastern University. Ako vedec spolupracuje na projekte a podľa jeho vlastných slov si túto kariéru vybral aj vďaka programom Jacquesa Cousteaua. „Myslíme si, že ak chceme niečo objavovať, stačí ísť na internet, otvoriť si Wikipediu. Z povedomia verejnosti akoby vypadlo, že tento svet ešte stále má čo ponúknuť aj na objavovanie naživo. Aj preto sa trochu vytratil apetít po objavovaní.“ 

Fabien Cousteau v roku 2013 v rámci podmorského projektu Misia-31. Foto: SITA/AP

Helmuth sa s Fabienom zoznámil v roku 2013 prostredníctvom svojho kolegu z univerzity Marka Pattersona. Ten pomáhal Fabienovi s jeho projektom Misia-31, v rámci ktorého sa v roku 2014 ponoril pod hladinu oceánu v module Aquarius, neďaleko súostrovia Florida Keys. Aquarius pôvodne v roku 1986 postavilo americké vojenské námorníctvo, v roku 2012 modul prevzala Florida International University. Stanica bola pomerne veľká a zmestilo sa do nej šesť ľudí. Mala však aj svoje limity. „Rád porovnávam prácu v Aquariuse k tomu, akoby ste mali žiť a robiť v diaľkovom autobuse,“ hovorí Patterson, profesor a zástupca dekana na Northeastern University.  

Proteus chce tieto limity prekonať. Na porovnanie, Aquarius poskytoval asi 120 štvorcových metrov priestoru, Proteus ich má dať k dispozícii až 1200, čo je už rozloha veľkého domu. Proteus tak pojme laboratórium, zdravotnícku miestnosť, video štúdio, obývacie a spálňové časti a dokonca aj skleník, aby mohli mať potápači čerstvé jedlo. „Ak ste dlho pod vodou, neskutočne túžite po čerstvých potravinách,“ dodáva Fabien. Stanica bude spojená s povrchom linkou, cez ktorú bude do modulov prúdiť vzduch a cez ktorú bude prebiehať aj komunikácia.  

Slovenský vedec v európskom 30pod30.
Tomáš Babej hľadá nové lieky za oceánom   

Podľa Pattersona takéto podmienky pomôžu výskumu. „Dobre nadizajnovaná podmorská stanica, ktorá sa dá v budúcnosti ďalej rozširovať – mne to dáva veľký zmysel,“ dodáva. 

Dizajn stanice navrhuje Yves Béhar z firmy Fuseproject, ktorá pracuje na širokom portfóliu výrobkov – od inteligentných hodiniek cez smart detské kočíky až po bezpečnostných robotov. Ročné náklady na prevádzku stanice by sa mali pohybovať okolo troch miliónov USD. Túto sumu však zaplatia výskumníci, univerzity a korporácie, ktoré si prenajmú miesto na stanici, aby tam mohli vykonávať vedecký výskum. Ten nebude mať prakticky žiadne obmedzenie, s jedinou výnimkou – je zakázaný vojenský výskum.   

Ponorné plavidlo starého otca Fabiena – slávneho morského výskumníka Jacquesa Cousteaua, v roku 1976. Foto: U.S. Navy / voľné dielo

Veľký záujem sa očakáva aj od farmaceutických spoločností, ktoré dúfajú, že nepreskúmaný oceán môže priniesť nové liečivá. Americká správa potravín a liečiv od roku 1969 zaregistrovala dvanásť nových liekov, ktoré majú pôvod v podmorskom výskume – aspoň podľa štatistík Alejandra Mayera, profesora farmácie na Midwestern University v Illinois. Patria sem liečivá, ktoré sa využívajú pri liečbe rakoviny, lieky proti bolesti, ako aj prípravky proti herpesu. Získali ich z rôznych rýb, morských rias a iných podmorských živočíchov. V klinickom vývoji je aktuálne ďalších 24 liečiv podmorského sveta. 

Vývoj takýchto liekov sa začína pri výskume morských živočíchov na univerzitách. Tie sa však správajú inak, keďže sú vytrhnuté z prirodzeného prostredia, čo výskum limituje. Proteus umožní vedcom „sledovať morské živočíchy, ktoré nie sú vystresované,“ dodáva Helmuth. „Môžeme sa navyše do výskumu ponoriť hlbšie, keď nemusíme neustále meniť prostredie.“  

Snívajúci blázon

Podľa Williama Fenicala, profesora oceánografie a farmácie v Scripps Institution of Oceanography v Kalifornii, ktorý nie je súčasťou projektu, Proteus má potenciál prispieť k farmaceutickému výskumu, nemôžeme ju však považovať za spásu. Vedci budú môcť podľa neho pracovať nerušene veľmi dlhý čas, no stále budú mať obmedzenie v oblasti, ktorú môžu pokryť. „Práve rozmanitosť prostredia a druhov je pre farmaceutický výskum kľúčová,“ dodáva Fenical.  

Toto obmedzenie si uvedomuje aj sám Cousteau, ktorý nechce skončiť projektom Proteus. Jeho pokračovateľom by mal byť modul Triton, pomenovaný podľa ďalšieho morského boha, ktorý sa bude môcť ponoriť až do hĺbky 200 metrov. Pri využití autonómnych výskumníckych robotov by rád preskúmal aj hĺbku až 600 metrov.   

Keď sa pýtame Cousteaua, čo chce nájsť v hĺbkach oceánu, ten si pomôže výrokom svojho starého otca, ktorý raz povedal, že keby vedel odpoveď na to, čo hľadá, nenamáhal by sa s objavovaním. „Som len snívajúci blázon,“ hovorí Fabien Cousteau. „No myslím si, že môj sen je nielen uskutočniteľný, ale aj nevyhnutný – pre lepší život nás všetkých aj pre to, aby sme pochopili svet, v ktorom žijeme.“

Reklama

Autorom článku sú redaktori amerického Forbesu Alex Knapp a Katie Jennings, ktorí píšu o zdravotníctve. 

Našli ste chybu? Napíšte na editori@forbes.sk

Ľutujeme, vašu emailovú adresu sa nepodarilo prihlásiť k odberu.
Ďakujeme za vaše prihlásenie!

Potrebujete ráno získať rýchly prehľad?

Odoberajte Forbes Espresso

O aké témy máte záujem?