Stoicizmus formoval intelektuálne krajiny po stáročia. Pomáhal ľuďom v osobnostnom raste aj emočnej odolnosti. Inšpiroval ich, aby prevzali plnú zodpovednosť za svoj život. Čo si z tejto filozofie môžeme zobrať dnes?
Vplyv stoicizmu sa premietol do rôznych filozofií a niektorými jeho zásadami sa riadi aj súčasná psychoterapia. Jeho princípy sú totiž použiteľné každodenne a dobre aplikovateľné aj na moderný život a podnikanie.
Zdroj múdrosti, ktorým sa inšpirovali veľké mená
Spoluzakladateľ Applu Steve Jobs, niekdajší americký magnát John D. Rockefeller, propagátor 4-dňového pracovného týždňa Tim Ferriss či autor knihy Prekážka je cesta (The Obstacle is the Way) Ryan Holiday. Aj na pozadí úspechu týchto mužov stojí stoická filozofia.
Ryan Holiday vo svoje knižke uvádza, ako niektorí z najúspešnejších ľudí v histórii využili stoicizmus, aby prekonali ťažké a náročné situácie. Prijatie jeho princípov bolo pre ich úspech v konečnom dôsledku rovnako dôležité, ak nie dôležitejšie než ich prirodzená inteligencia, talent alebo šťastie.
Ani otcovia stoicizmu neboli „len“ filozofmi. Seneca zbohatol vďaka svojej finančnej gramotnosti a Marcus Aurelius bol jedným z najväčších vládcov všetkých čias. A táto filozofia má stále čo povedať našim moderným mysliam aj po mnohých storočiach.
Ľahšie zdolávať životné výzvy
Zásadou stoickej filozofie je zameranie sa na to, čo môžeme ovplyvniť. Stoici vyzdvihujú dôležitosť prijatia vecí a udalostí, na ktoré nemáme dosah, a naopak sústredenie našej energie na činy, ktoré máme v moci.
Keď sme frustrovaní alebo uviaznutí vo vyjazdených koľajach, riešime etické dilemy či nerozhodnosť, hodí sa odstup a nadhľad. Stoici ho ponúkajú v podobe štyroch cností, ktoré vyznávali: múdrosť, odvaha, spravodlivosť a sebakontrola.
- Múdrosť pozostáva zo snahy o poznanie a schopnosti rozlišovať, čo je správne a čo nie.
- Odvaha znamená nielen fyzickú statočnosť, ale aj silu charakteru, ktorá umožňuje čeliť nepriazni osudu.
- Spravodlivosť zahŕňa čestnosť a rešpektovanie práv iných.
- Sebakontrola sa vzťahuje na umiernenosť a sebadisciplínu, ktoré umožňujú odolávať nadmerným túžbam alebo impulzom.
Viac o téme sebakontroly:
Stoici predstihli výskumy
Tisícročia predtým, ako neurovedy potvrdili, že inteligencia človeka nie je nemenná a aj keď je podmienená geneticky, môžeme ju ovplyvniť, stoická filozofia s tým počítala. Ponúkala zásady a „pravdy“ na každodenné praktizovanie.
Stoici zdôrazňovali dôležitosť sebakontroly a ovládania svojich emócií. Už pred naším letopočtom ponúkali ľuďom meditácie, vizualizáciu, pozitívne afirmácie a spomaľovanie myšlienok, aby im pomáhali zvládať prílišné emočné nabudenie a neutralizovať negatívne myšlienky.
Než pred 50 rokmi psychológ Mihaly Csikszentmihalyi identifikoval skúsenosti ľudí so stavom „flow“, Marcus Aurelius to považoval za kľúčovú charakteristiku ľudí, ktorí milujú to, čo robia: „Keď sú skutočne posadnutí tým, čo robia, radšej prestanú jesť a spať, ako by sa mali vzdať svojho umenia.“
Plnohodnotný život podľa stoicizmu
Celkovo možno povedať, že stoicizmus je filozofiou, ktorá sa snaží nájsť spôsoby, ako žiť plnohodnotný a zmysluplný život v súlade s prírodným poriadkom.
Sloboda človeka bola podľa stoikov založená na deterministickom základe (teda odmietaní náhody). Stoický postoj však neznamená pasívne prizeranie sa, ale aktivitu na základe pochopenia celej sústavy príčin. Človek mohol pochopiť chod vecí a konať na základe toho.
Stoici sa zároveň snažili nájsť rovnováhu medzi emóciami a rozumom, pevnými zásadami, flexibilitou a bežným životom. Vopred sa pripravovali na to, čo by sa mohlo stať, a tým sa naučili zvládať stresové situácie a konštruktívne riešiť negatívne emócie.
Podporovali prijatie emócií ako zdravej súčasti ľudského života, pričom zdôrazňovali dôležitosť rozumu pri ich regulovaní.
Emočná vyrovnanosť
Väčšina nášho psychického utrpenia pochádza z rozporov medzi našimi očakávaniami a realitou. Vynakladáme veľa emočnej energie na to, aby sa realita neodklonila od toho, čo od nej požadujeme.
Marcus Aurelius vo svojej kultovej knihe „Myšlienky k sebe samému“ hovoril o stoickom protijede na frustráciu – o tom, ako si zachovať duševnú a emočnú vyrovnanosť, keď nás ľudia sklamú. Odporúčal „kalibrovať“ naše očakávania a pozerať sa na naše dojmy z odstupu.
Podľa neho „nič neprispieva k objektivite viac, ako schopnosť metodicky a poctivo testovať všetko, s čím sa v živote stretnete“. Radil pozerať sa na veci tak, aby sme zvážili, akú rolu hrá každá z nich a akú hodnotu majú pre vesmír ako celok.
Pripomínal, že jasnosť vízie je základom správneho konania. Hoci naše vlastné oprávnené konanie nemusí byť zárukou spokojnosti alebo toho, čo Rimania skrátene nazývali „dobrý život“, je to naša šanca, ako sa o svoje blaho postarať.
Stoici zdôrazňovali dôležitosť empatie a porozumenia. Dívali sa na veci z perspektívy druhej strany a brali do úvahy pocity a potreby všetkých zainteresovaných. Vďaka tomu efektívne predchádzali konfliktom, ktoré sa usilovali riešiť výhodne pre obe strany.
Filozof a panovník Marcus Aurelius to zhrnul do prostých odporúčaní:
„Ak vykonávate každú jednu úlohu tak, že budete vytrvalo, rozhodne a láskavo nasledovať racionálny rozum; ak namiesto toho, aby ste sa nechali rozptyľovať nepodstatnosťami, udržíte svojho strážneho ducha nevyrušeného a stabilného, akoby ste sa ho museli každú chvíľu vzdať; ak sa zapojíte do úloh nie s očakávaniami alebo únikmi, ale s angažovanosťou a vďačnosťou; ak váš výkon bude v súlade s prírodou a ak to, čo hovoríte a vyjadrujete myslíte čestne, budete žiť dobrý život. A nikto vám v tom nemôže zabrániť.“ – Marcus Aurelius
