Ako súvisí naše ego, psychická pohoda a sebakontrola? Podľa novej štúdie publikovanej v časopise Journal of Research in Personality sa ľudia s vyššou úrovňou egoizmu dokážu lepšie kontrolovať a majú menej komplikované životy ako ostatní.
„Je jasné, že niektorí ľudia sa dokážu ovládať lepšie než iní, a na týchto individuálnych rozdieloch dosť záleží,“ hovorí Michael Robinson, psychológ zo Štátnej univerzity v Severnej Dakote a spoluautor výskumu.
„Prevládajúcim modelom na pochopenie týchto individuálnych rozdielov bolo, že niektorí ľudia majú väčšiu schopnosť sebaovládania než iní. Teraz je však jasné, že to nie je dostatočná teória pre sebaovládanie založené na osobnosti.“
Zosúladenie ega
Robinson a jeho tím navrhli „zosúladenie ega“ ako ďalší spôsob, vďaka ktorému sú niektorí ľudia schopní praktizovať vyššiu sebakontrolu než iní. Čo vlastne znamená to zosúladenie? Vedci to vysvetľujú ako schopnosť jednotlivca rozpoznať, čo by mal v určitých situáciách robiť, a skutočným vykonaním tej „správnej“ akcie.
Výskumníci sa rozhodli otestovať vzorku vysokoškolákov, ktorí odpovedali na sériu každodenných dilem (napríklad kamarát čítal niekoho e-maily bez dovolenia). Požiadali účastníkov, aby uviedli, ako by reagovali, ak by sa s týmito situáciami stretli, a tiež, ako by ľudia (nie nevyhnutne oni sami) mali v opísaných situáciách reagovať.
„Napadlo nám, že použitím výrazov „čo by som urobil“ a „čo by som mal urobiť“ by sme mohli preskúmať veľmi zaujímavú otázku – do akej miery by daná osoba urobila to, čo si myslí, že je v danej situácii efektívne,“ hovorí Robinson. „Ľudia s vyššou úrovňou egoizmu budú mať pravdepodobne lepšie a menej komplikované životy. Naopak, ľudia s nesprávnym zameraním konajú spôsobmi, o ktorých sami vedia, že sú problematické.“
Zistili, že ľudia s väčším súladom v odpovediach vykazujú tieto znaky:
- majú vyššiu úroveň sebakontroly,
- rovesníci ich považujú za sociálne kompetentnejších,
- v každodennom živote zažívajú vyššiu úroveň pohody.
Dlhodobé výhody
Výskumníci vysvetľujú, že ľudia s väčším egom sú lepšie vybavení na to, aby robili rozhodnutia, ktoré môžu byť z krátkodobého hľadiska nepríjemné, no majú dlhodobé výhody. Navyše, vďaka tomu, že sa zameriavajú na riešenie problémov, je menej pravdepodobné, že budú ťažké rozhodnutia považovať za averzívne.
„Ľudia zameraní na ego nemajú problém konať a nepristupujú k správaniu ako k averzívnemu,“ hovorí Robinson. „Prežijú danú akciu a ocenia ju pre jej schopnosť vyriešiť problém.“
Zaujímavé je zistenie, že extroverti vykazovali miernu výhodu, pokiaľ ide o zosúladenie ich ega, vďaka ich tendencii pristupovať k sociálnym interakciám inkluzívne.
Zdôrazňujú, že každý môže mať úžitok z toho, ak bude k riešeniu problémov pristupovať viac egoisticky. To znamená pýtať sa, čo by mal človek urobiť a čo by ste urobili pred prijatím dôležitých rozhodnutí, aby sme zabezpečili súlad medzi našimi odpoveďami.
Článok vyšiel na Forbes.com. Autorom je prispievateľ Mark Travers.
