14. mája 2018

Novela o povinnom zverejňovaní platov v ponukách zamestnávateľom zrušila obľúbenú frázu „plat dohodou“. Prvé dva týždne ukázali, že firmy sa s novinkou vysporiadali rôznorodo.

Každá pracovná ponuka, ktorá je zverejnená po 1. máji 2018, musí po najnovšom obsahovať základnú zložku mzdy. Ak to tak nie je, zamestnávateľ, ktorý túto ponuku uverejnil, môže dostať sankciu vyše 33-tisíc eur. Rovnako platí, že firma poruší zákon aj vtedy, keď si dohodne s novým zamestnancom nižšiu sumu, akú verejne garantovala.

Mišmaš na pracovnom portáli

Hoci si mnohí ľudia predstavovali revolúciu v absolútne jasnej a otvorenej komunikácii o platoch, tá zatiaľ prišla len čiastočne. Čo sa vlastne stalo?

Pre uchádzačov môže byť porovnávanie platov v jednotlivých ponukách veľmi náročné. Spomeňme napríklad, že rozlišujeme časovú a výkonovú mzdu. To znamená, že niektorí zamestnávatelia uvádzajú ako základnú zložku mzdy napríklad 3 eurá za zásielku. Typické je to najmä pri pozíciách kuriérov.

Šesť soft zručností, ktoré pomôžu uspieť v technických profesiách

Hoci výkonových základných zložiek mzdy je na našom portáli pomenej, treba zdôrazniť, že jednotné to nie je ani pri časovej mzde. Firmy nemajú totiž zo zákona presne zadané, či majú uvádzať hodinový, týždenný, či mesačný základ. V súčasnosti sa preto stretávame aj s ponukami, kde zamestnávatelia zadávajú hodinové zárobky v hrubom aj keď nejde o brigádnickú ponuku.

Zamestnávatelia v inzerátoch znižujú čísla

Pravdou je, že väčšina firiem sa so zverejňovaním akejkoľvek informácie o mzde až do 1. mája vôbec nestretla. Pred zavedením povinného zverejňovania poskytlo v ponuke na Profesii výšku platu iba 27 percent zamestnávateľov. Na inzerát so mzdou zareagovalo v priemere vyše 16 uchádzačov. Je to približne o desatinu viac ako na inzerát s frázou „plat dohodou“.

Systém sa však rapídne zmenil. Väčšina firiem, ktorá totiž doteraz plat zverejňovala, si zvykla uvádzať motivačné sumy, teda priemerný, či nadpriemerný plat, ktorý má zamestnanec možnosť získať na danej pozícií. Teraz nastane presný opak. Zamestnávatelia budú do ponúk písať nižšie čísla. To znamená plat, ktorý by na danej pozícií dali človeku s minimálnymi skúsenosťami.

Firmy zistia, čo sa im oplatí

Predstavme si, že firma v Bratislavskom kraji hľadá sekretárku. Základný plat na pozícii v tomto regióne predstavuje podľa Platy.sk v priemere 865 eur v hrubom. Ak však ide o zamestnanca s maturitou a praxou menej ako jeden rok, je to 728 eur. Zverejnenie takéhoto platu by však mohlo istú skupinu uchádzačov odradiť. Toto číslo je totiž nižšie aj ako priemerná mzda stredoškolsky vzdelaného človeka v tomto regióne. Tá je na úrovni 1125 eur v hrubom.

30-tnici sú stále mladá krv. Na akých pozíciách narazia práve vtedy na mzdový strop?

Odradenie niektorých uchádzačov v súčasnosti môže byť pre firmu veľký problém. Nižšia miera nezamestnanosti spôsobuje, že spoločnosti o nových ľudí často vyslovene bojujú. Z tohto dôvodu bude zaujímavé sledovať, či sa ponúkané mzdy budú na portáloch zvyšovať, alebo si firmy dokážu získať priazeň novými spôsobmi.

Absolútne extra kapitola: Ponuka na veľtrhoch práce         

Novela rozhodne nezasahuje iba do online sveta pracovných portálov. Týka sa totiž aj inzerátov v novinách, statusov na sociálnej sieti, prípadne billboardov a letákov. Jednou z najzaujímavejších zmien bude najmä správanie sa zamestnávateľov na veľtrhoch práce. Pre firmy sú tieto podujatia jednou z mála možností, kde sa môžu stretnúť s ľuďmi bez toho, aby zareagovali na ich ponuku práce.

Osobný kontakt medzi vystavovateľom a uchádzačom pritom kladie na zamestnávateľov väčšie nároky. Uchádzačom už totiž nebudú odpovedať iba na otázky o pracovnej činnosti, ale aj o platoch, ktoré by už POVINNE nemali byť tabu. Jedným z prvých podujatí, ktoré sa tomuto zákonu budú musieť prispôsobiť je veľtrh Profesia days v Žiline. Ten sa koná už tento štvrtok 17. mája.

Šanca pre obe strany

Osobný kontakt je však šanca pre uchádzačov získať konkrétnejšie informácie, ako sú dostupné na internete. Zástupca zamestnávateľa už nebude „musieť“ prezentovať iba základnú zložku mzdy pre juniora, ale môže prispôsobiť ponúkaný plat skúsenostiam daného človeka, ktorý pred ním stojí.

Zároveň ide aj o príležitosť pre firmy, ktoré môžu získať aj ľudí, ktorí by na ich inzerát práce nezareagovali. Možno práve pre zverejnenú výšku mzdy. V prípade, že personalista stretne človeka, ktorý bude spĺňať všetky odborné podmienky a prax, môže uchádzačovi namiesto platu juniora ponúknuť maximálnu hranicu mzdy.

Nikola Richterová pracuje ako PR manažérka a hovorkyňa spoločnosti Profesia. V článkoch sa venuje témam z oblasti práce a školstva.