18. septembra 2019

Dlhopisy emitované niektorými vládami európskych krajín majú v dnešných dňoch negatívny úrok. Čo to znamená pre investorov? Jednoducho sú uzrozumení s tým, že pri splatení dlhu, im dlhopis, ktorý kúpili, vráti menej peňazí, ako na začiatku do tohto obchodu vložili.

Tento druh investorov hľadá bezpečné aktíva, ktoré možno ročne stoja 1 % (investor platí 1 % p.a. za to, že emitentovi dlhopisu požičal peniaze a neinkasuje žiaden úrok), no dlžník je solídny a vráti istinu na konci splatnosti. Rôzne zdroje hovoria o mierne odlišných číslach a veľkosť trhu takýchto aktív s negatívnym úrokom sa pohybuje medzi 12 až 15 biliónmi dolárov. Je to viac ako štvrtina celkového dlhu, ktorý majú krajiny a firmy s investičným ratingom na trhu vypožičané.

Majster sveta F1 a tech investor Nico Rosberg: Málo športovcov, ktorí investujú, rozumejú tomu, čo robia

Najbezpečnejším emitentom sa ukazuje byť Švajčiarsko, ktorého dlhopisy s lehotou splatnosti v celom spektre od krátkodobých až po lehotu 50 rokov majú dnes na trhu negatívny výnos. Ak si porovnáme výnos na 10-ročných dlhopisoch, zaplatí investor do švajčiarskeho 10-ročného bondu ročne až 0,96 % (cena zo dňa na deň mierne osciluje)Pre porovnanie slovenský cenný papier s 10-ročným horizontom ho bude stáť ročne 0,22 %. Ponúka sa niekoľko vysvetlení. Jedno vraví, že v očakávaní kvantitatívneho uvoľňovania nakúpili investori tieto dlhopisy, ktoré neskôr ponúknu Európskej centrálnej banke, ktorá im prípadné straty vykompenzuje pri nákupe. Iné vysvetlenie je spojené s denomináciou v eure. Ak investori využili pôžičky v dolároch, za ktoré nakúpili v eurách vydané dlhopisy a stavili na vzrast hodnoty eura voči doláru, tak to 1 percento ročne radi zaplatia, ak vedia, že na konci dostanú za eurá viac dolárov, ako si požičali.

Takmer polovica neamerických dlhopisov na trhu má negatívny výnos

Ak vynecháme z celkového objemu dlhopisov obchodovaných na svetových burzách tie, ktoré vydala americká vláda, tak negatívny úrok nesie až 44 % všetkých dlhopisov na trhu. Ten, kto predsa len hľadá zónu bezpečia, presúva svoje prostriedky do zlata. Hodnota zlata sa v súčasnom období dostala na rekordnú hodnotu od decembra 2015 a vzrástla oproti tomuto obdobiu o 42 %. Ešte nie sme na rekordnej cene z roku 2011, ale od nej nás delí už len necelých 20 %. Iná skupina investorov opäť poškuľuje po kryptomenách, ktoré od januára tiež rastú na hodnote. Bitcoin ešte síce nie je na rekordných šestnástich tisíckach, ale atakuje hodnotu 10-tisíc eur, pričom v januári 2019 bol niekde na 3 300.

ETF fondy zažívajú svoj vrchol. Prílev investícií do jedného segmentu môže spôsobiť vznik bubliny

Objem dlhopisov obchodovaných s negatívnym úročením sa oproti januáru 2019 zvýšil o 50 %. Trh a investori očakávajú, že spomalenie medzinárodného obchodu kvôli americko – čínskemu meraniu síl povedie k výraznejšiemu poklesu celosvetového rastu. Centrálne banky hromadne uvoľňujú hlavné sadzby a deklarujú nutnosť druhého kola kvantitatívneho uvoľňovania. Zrejme sa veľká časť svetovej ekonomiky dostane do „japonských podmienok“ a stagnácie.

Bankové vklady sú nezaujímavé

Bežný občan patriaci do strednej triedy sa bude musieť vysporiadať s vyšším rizikom toho, že jeho peniaze nebudú prinášať žiadne úroky či výnosy. V banke mu už dlhšiu dobu vklady nenesú nič. Rozhodne sa preto vložiť svoje úspory do asset manažmentu, no aj fondy investujúce do „bezpečných“ dlhopisov mu zrejme nič nevynesú. Bude musieť podstúpiť vyššie riziko a investovať do akcií či špecializovaných fondov pre akcie. Tu sa však vzhľadom na očakávané zníženie tempa rastu môže rizikovosť akcií zvýšiť. Dividendy budú zrejme skromnejšie a navyše sa môžu množiť prípady úpadkov firiem. Veď v očakávaní pomalého hospodárskeho rastu padá aj cena ropy, ktorá v októbri 2018 bola niekde na 75 dolároch a dnes sa pohybuje pri hodnotách okolo 54 dolárov za barel.

Vzhľadom na to, ako je otvorená slovenská ekonomika, mali by sme byť pripravení na problémy. Odbyt našich fabrík sa zrejme zníži a prinesie to so sebou prinajmenšom skrátenie pracovnej doby v niektorých prevádzkach. Nemusí to byť spôsobené len ekonomickými faktormi, neistota vládne aj v politickom prostredí a ďalšie clá či dovozné bariéry sa bytostne môžu týkať aj našich automobiliek a iných firiem.  Krátenie pracovného týždňa a avizované prepúšťanie zamestnancov v U.S. Steel Košice môžu byť prvým príkladom.

Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk