24. marca 2020

Malo to byť všetko inak – to je veta, ktorú si v posledných týždňoch povedal snáď už každý. Matej Tóth, osobnosť roka 2016 Forbesu, mal v auguste v Japonsku obhajovať olympijské zlato v chôdzi na päťdesiat kilometrov.

V pondelok 23. marca ešte uvažoval, ako by sa situácia mohla vyvinúť, dnes (utorok 24. 3.) Medzinárodný olympijský výbor hry odložil na rok 2021. Tótha už predtým slovenské karanténne opatrenia pripravili o možnosť kvalifikovať sa a v posledných dňoch sa musel uzavrieť do akéhosi „chodeckého home officu.“

V monológu približuje, prečo sa rozhodnutie o termíne olympiády už nedalo ďalej odkladať. Definitívne rozhodnutie o ukončení kariéry, ktoré naznačoval v pondelok, zatiaľ v utorok nepotvrdil, ohlásil však, že bude informovať v krátkom čase.

Dlhý čas? Už to nie je pravda

„Až do víkendu Medzinárodný olympijský výbor v podstate tvrdil, že do termínu olympijských hier v Tokiu zostáva ešte dosť dlhý čas a situácia sa ešte môže zmeniť. Hovorili, že tu stále je šanca, že do prelomu júla a augusta by mohla byť pandémia na ústupe. To som ešte akceptoval, že by to mohla byť aj pravda.

Najväčší problém však bol v tom, že mnoho súťaží, ktoré mali športovcom umožniť, aby plnili kvalifikačné limity a získavali miestenky, bolo naplánovaných na túto jar. Väčšina týchto podujatí sa zrušila, zatiaľ do konca apríla, ale niektoré sa odriekajú už aj na máj. Je jasné, že na riadnu kvalifikáciu by už nebol čas. Čo je ešte horšie, v mnohých krajinách majú športovci výrazne obmedzené možnosti tréningu, nemôžu sa pripravovať normálnym spôsobom.

Doterajšie vyhlásenia MOV, že olympiáda bude v pôvodnom termíne, boli skutočne veľmi frustrujúce. Naozaj to pôsobilo veľmi zle, keď človek počúval, že olympiáda bude a pritom vedel – nemám limit, nemôžem trénovať, nemôžem súťažiť. Kládol som si otázku, kedy to chceme všetko stihnúť, kedy budeme trénovať, súťažiť a ako si stihneme po pretekoch oddýchnuť.

Neľutujte sa, váš problém nie je najväčší na svete.
Matej Tóth o tom, ako prežiť ťažké obdobie

Chodecká päťdesiatka sa totiž nedá ísť hocikedy, týždeň-dva, dokonca ani posledný mesiac pred olympiádou. Na také dlhé preteky treba veľmi dlhý časový priestor. Aj preto som rád, že MOV konečne podľahol tlaku športovcov aj národných olympijských výborov či federácií, ktorých športovci na vlastnej koži prežívali obmedzenia.“

Nefér hry radšej nie

„Bolo by veľmi neférové, keby krajiny, ktoré nemajú obmedzenia pohybu, vyslali na hry športovcov a športovci, ktorí teraz nemôžu ani poriadne vyjsť z domu, by s nimi mali súťažiť nieže na sto percent, ale ako sa na olympiáde hovorí, na stodesať percent. Bol som (v pondelok, pozn. red.) naozaj rád, že sa konečne začalo uvažovať o iných termínoch či variantoch.

Tlak sa ďalej stupňoval, federácie odmietali účasť a tiež odmietali športovcov vystaviť riziku nielen priamo na olympiáde – verím, že MOV by hry nepovolil, ak by neboli bezpečné – ale nechcú športovcov vystavovať riziku teraz, keď pandémia silnie. Športovci by boli nútení trénovať a podmienky vôbec nie sú dobré. Nielen na Slovensku, ale prakticky v celej Európe. A prakticky v každom športe.“

Možnosť, že príde k odkladu, by sa mala komunikovať čo najskôr, vyzýval Matej Tóth v pondelok 23. marca. „Je to potrebné, aby sa športovci vedeli prispôsobiť, prípadne si naplánovať aj sústredenia a koncentrovať sa na nejaký konkrétny moment. Už v posledných dňoch si skoro všetci začali uvedomovať, že v pôvodnom termíne asi hry nebudú, ale nevedeli sme, či budú, kedy budú a ako to všetko bude vyzerať. Termín je potrebné ujasniť, aby mohol každý skúšať v príprave robiť, čo sa dá.“

Osobnosť roka 2016 magazínu Forbes. FOTO: ONDŘEJ PÝCHA

Minimálna príprava trvá mesiace

„Na päťdesiatke mám skúsenosti, že pred olympiádou potrebujem desať týždňov prípravy na samotný olympijský štart. To by pri platnosti pôvodného termínu znamenalo, že moja príprava by sa mala začať na prelome mája a júna. Ale ja ešte musím splniť aj limit – to je ďalšia päťdesiatka, po ktorej by som musel minimálne dva-tri týždne regenerovať.“

Bola som šoubiz-fiflena, ale šport ma zmenil,
hovorí ultramaratónkyňa

Teda podľa pôvodného plánu by Tóth už niekedy začiatkom mája musel šliapať päťdesiatku na limit. „Už teraz vidím, že je to nereálne,“ hovoril v pondelok 23. marca. „Znamenalo by to pripraviť sa na splnenie limitu bez trénera a bez fyzioterapeuta. V apríli totiž určite budú na Slovensku platiť všetky reštrikcie. Je to prakticky nemožné.“

Ako alternatívy v pondelok videl, že by sa buď upravili kvalifikačné podmienky, že by viacerí športovci dostali voľnú kartu. „Tým, ktorí splnili limity v minulom roku, by im platili aj ako kvalifikácia na olympiádu.“

Iné športy sú na tom rovnako zle

„Jednoznačne je tu kopa športov, ktoré majú rovnaké problémy. K nám sú najbližší maratónci, potom sú tu aj triatlonisti, ktorí tiež mali mať sériu kvalifikačných Svetových pohárov. Ale takmer vo všetkých športoch má olympijský kalendár nejaký zmysel – na jeseň už všetci vedeli, kedy sa majú pripraviť na limity, kedy majú oddychovať a kedy sa pôjdu pripravovať na olympiádu. A to všetko teraz padá, posúva sa.

Lenže nedá sa všetko stále len posúvať a vrchol nechať tam, kde mal byť pôvodne. To je absolútne nereálne, je to asi také, akoby človek mal ísť na kopec, kam vedie cesta s určitým stúpaním a teraz by sa povedalo – tak 90 percent tej cesty pôjdete po rovine a na tých 10 percentách potom spravíte všetko to prevýšenie. Krivka výkonnosti má svoj nejaký trend, nedá sa časť prípravy nejako preskočiť a skočiť do úplne inej fázy. Forma sa nedá „držať“ pol roka, možno ani dlhšie ako dva-tri mesiace. Každý šport má svoje špecifiká, ale v značnej miere tieto zákonitosti platia pre všetky športy.“

Futbalové EURO preložili o rok, o menej sa asi nedalo

„Všetci vo futbale si zrejme uvedomovali, že zmeniť kalendár o pár dní alebo mesiac by situáciu ešte viac skomplikovalo. Organizátori by museli meniť všetko a aj tak by nebolo isté, že sa to stihne. Vo futbale sa navyše musia rešpektovať ligy, tie sa dlho snažili dohrať sezónu, keďže sú na to viazané veľké peniaze. Ale je to aj o športovom výkone – nemôžete po dvoch mesiacoch futbalistom povedať: veď je to v poriadku, teraz ste si oddýchli a môžete ísť na vrcholné podujatie.

Rozhodnutie usporiadať EURO radšej o rok a skúsiť sa s novou situáciou popasovať vtedy, bolo podľa mňa asi lepšie, ako posúvať plány stále len o nejakú jednu etapu. Taký postup by neumožnil prípravu, na ktorej by mali byť založené kvalitné výkony a ktorú športovci potrebujú.“

Šport a home office? Ťažko.

„Určite by sa zdanlivo našli nejaké športy, na ktoré by sa akoby dalo pripravovať aj „doma“. Vrcholový šport však nie je len tréning. Práve ten by sa ešte dal v niektorých športoch ako-tak absolvovať. Napadne vám možno taký stolný tenis, poviete si, že stôl si postavíte aj doma či kdekoľvek. Ale vy samozrejme potrebujete jednak kvalitného sparingpartnera, kondičnú prípravu, o turnajovej praxi ani nehovorím.

Alebo si predstavme hod kladivom. Snáď by sa dalo povedať aj to, že sektor si môže spraviť skoro každý sám – stačí mu vybetónovať si niekde jeden kruh a môže si tam „hádzať“. Ale ak by to malo byť tak, že by športovci mali byť izolovaní, odpadla by aj regenerácia a všetko by sa vážne skomplikovalo.

Aj ja môžem „kvázi“ trénovať – chôdza je relatívne jednoduchý šport. Poslúži mi povedzme nejaké to „behátko“, alebo aj vedľajšia cesta mimo ľudí. Teoreticky by som mohol nejako trénovať. Ale ak by som to robil bez trénera a fyzioterapeuta a kvalitnej regenerácie, telo to nedokáže dlhodobo vydržať.

Doma si viem nahradiť iba niečo, a to dá sa robiť možno pár týždňov či snáď mesiac. Na Dukle máme špičkové rehabilitačné stredisko a neviem si v predstaviť žiadny šport ani športovca, ktorý by nepotreboval kompletnú prípravu s realizačným tímom.“

FOTO: SITA

Sponzori, zmluvy, peniaze…

„Momentálne je táto časť života športovcov veľmi narušená. Ja našťastie nemám partnerské zmluvy koncipované tak, že by som mal podávať nejaké špecifikované výkony alebo limity. Ale určite mám absolvovať nejaké eventy. S príjmami a zabezpečením sú asi najväčšie problém v kolektívnych športoch. Mnohí športovci nie sú krytí, kluby nemajú peniaze, aby ich platili ak nehrajú, často musia v takých prípadoch chodiť na brigády.

Ja som našťastie profesionálny vojak, mám stabilný plat, tento problém mi odpadá. Nemusím riešiť, ako zabezpečiť bežné fungovanie domácnosti a rodinu. Ale mnoho športovcov je odkázaných na to, aby súťažili, získavali prémie, aby hrali. To sú presne tie veci, ktoré iní ľudia teraz riešia. Rozprávali sme sa o športe, ten nie je tá najdôležitejšia vec na svete, ale aj šport na seba viaže množstvo životných osudov a množstvo teraz aj existenčných problémov, či už pre kluby alebo pre jednotlivcov.“

Olympiáda v októbri – alebo za rok?

„Z môjho pohľadu by bolo ideálne, ak by sa olympiáda preložila na tento október,“ hovoril Matej Tóth v pondelok 23. marca. „To by som si vedel predstaviť, že by sme dokázali aj splniť limit a dokázali sa aj pripraviť na štart. Možnosť, že by som o rok mal od jari ísť do ďalších pretekov, to už asi nebude reálne,“ prognózoval. „Už tohtoročné odkladanie pretekov ma láme k pocitu, že neviem, či budem ešte schopný odolávať a podávať potrebné výkony,“ varoval.

„Ono to totiž nie je o tom, že človek niečo chce a to stačí. Naozaj musíte mať aj sily aj koncentráciu. Preloženie olympiády o rok by pre mňa pravdepodobne znamenalo ukončenie kariéry (vyjadrenie z pondelka, pozn. red.). Hry by som potom zrejme sledoval už len z pozície diváka.

Ale to nie je momentálne rozhodujúce. Momentálne je to ťažké pre každého. Každý má nejakú životnú situáciu, ktorú musí riešiť. Nemyslím si, že tá moja patrí medzi také, ktoré by boli nejaké ohrozujúce. Nie je najdôležitejšie na svete, aby som si „dal nejakú ďalšiu čiarku“, že idem na ešte jednu olympiádu.“

Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk

Potrebujete ráno získať rýchly prehľad?
Odoberajte Forbes Espresso