26. apríla 2018

Matej Tóth, olympijský víťaz z Rio de Janeiro 2016, športovec roka ako aj osobnosť roka magazínu Forbes (2016) má nepopierateľné pozitívne vyžarovanie a aj veľmi nákazlivý úsmev. Vo svojej kariére však zažil ťažké chvíle. Vlani naňho padol tieň podozrenia z dopingu a vyhrať tento boj a očistiť svoje meno mu trvalo viac ako osem mesiacov. Aj keď ho to stálo nemálo síl a občas mal pocit, že je na dne, dnes už na tieto chvíle spomína z iného pohľadu.

„Vďaka tejto skúsenosti som dnes oveľa silnejší a pripravený na život ako rok predtým. V ďalšom živote ma určite ešte čaká veľa problémov a prekážok. Ale ja dnes viem, že všetky sa dajú prekonať,“ hovorí Matej Tóth.

Tóth, Sagan, aj hokejisti. Aké športové chuťovky nás čakajú v roku 2018?

Pre Forbes spísal svoje postrehy a rady z tohto ťažkého obdobia. Čo mu pomohlo v ťažkých chvíľach získať nadhľad a dnes už aj presvedčenie, že to známe klišé „všetko zlé je na niečo dobré“ je naozaj pravdivé? Možno aj vám jeho rady pomôžu prekonať vlastné krízy a zlé časy. Základom je racionalita, nadhľad, opora blízkych a odhodlanie.

Matej Tóth pózuje pre titulku magazínu Forbes v decembri 2016. Foto: Ondřej Pýcha.

Racionalita, analýza

Každý problém je riešiteľný, ale len málokedy sa dá riešiť cez emócie. Takmer vždy sa dá však riešiť rozumom. Racionálna analýza problému, hľadanie riešení a argumentov pomôže určite viac ako hnev, depresia, nenávisť, osočovanie. Keď som sa dozvedel o obvinení (z podozrenia z dopingu, pozn. red.) voči mne, prevládali v mojom vnútri negatívne emócie. Za obdobie tých pár dní sa však nič nevyriešilo ani nepohlo. Naopak, keď som si povedal dosť a postupne som začal študovať, zisťovať, ako sa brániť, tak veci sa začali hýbať k lepšiemu.

Neľutujte sa

Váš problém nie je najväčší na svete. Dlho som mal pocit, že obvinenia voči mne, sú najväčším problémom, aký sa mi mohol stať. Navyše to riešilo takmer celé Slovensko, čo moje dojmy ešte zvyšovalo. Potom však k nám na návštevu prišiel kamarát a oznámil mi, že jeho dvojročný syn má rakovinu, nie najlepšie vyhliadky, ale že idú bojovať a urobia všetko preto, aby mu pomohli to zvládnuť. Od vtedy som sa na svoj maxi problém pozeral s nadhľadom.

Eset začína podporovať šport. Bude sponzorom najrýchlejšieho Európana

Niečo podobné som zažil ešte pred olympiádou. Aj vtedy mi môj problém so zranením pripadal ako najväčší na svete. Veď bol ohrozený môj štart na olympiádu, kde som mal bojovať o olympijskú medailu. Čo môže byť viac? … Všetko možné môže byť viac. Pochopil som to v čakárni na MRI vyšetrenie. V pozore bolo takmer celé oddelenie, lebo chlapčeka bolí nožička. Na MRI som bol urgentne na druhý deň. Už som mal ísť na samotné vyšetrenie, keď ma sestrička s malou dušičkou poprosila, či by som ešte 20 minút nepočkal, lebo majú urgentný prípad. Samozrejme som súhlasil. Ale keď som videl pacientku – tehotnú mladú ženu v bezvedomí, skoro som sa prepadol od hanby. Mal som sto chutí odtiaľ odísť. Keď som sa neskôr dočítal, že deti (dvojičky) zachránili, ale ona zomrela, ešte hlbšie sa ma to dotklo. Aj keď som vedel, že na olympiáde ide oveľa a ľudia odo mňa veľa očakávajú, ja som išiel do prípravy úplne vyrovnaný aj s možnosťou, že do Ria ani nemusím letieť a pritom to nebude koniec sveta.

Opora blízkych

V mojom prípade aj verejnosti. Je ťažké čeliť vážnym prekážkam, keď ste v tom sám. Ja som mal od prvých okamihov obrovskú podporu v mojich najbližších. Neskôr sa k tomu pridali inštitúcie ako Dukla (Matejov materský klub, pozn. red.), Slovenský olympijský výbor, moji reklamní partneri – všetci do jedného sa za mňa postavili. Ale obrovská vec bola reakcia verejnosti – obyčajných ľudí, ktorých som v živote nevidel, ale napriek tomu mi vyjadrili podporu. Keď človek cíti, že v tom nie je sám, tak dokáže podať obdivuhodné výkony. Nielen na trati na olympiáde, ale aj v príprave na disciplinárnu komisiu, ktorá má rozhodovať o jeho vine alebo nevine. Dlho som si kládol otázku vďaka čomu, ľudia zostali pri mne aj napriek tomu, že som bol na dne. Jediná odpoveď, ktorá mi z toho vyšla je, že hodnoty, ktoré sa snažím prezentovať na verejnosti, sú aj mojimi skutočnými hodnotami. A ľudia vycítili, že to je vo mne prirodzené, nie hrané a že človek, ktorý funguje podľa týchto hodnôt, by nebol schopný podvádzať. Zodpovednosť, skromnosť, pokora, slušnosť, férovosť, láskavosť, viera, rodina. To sú hodnoty, ktoré sú pre mňa dôležité a vďaka ktorým som v tom nebol sám.

Matej Tóth na domovskom štadióne Dukly v Banskej Bystrici. Foto: Ondřej Pýcha

Nevzdávať sa

Bojovať za spravodlivosť, očistenie mena. Hlavne, keď ste na 100 percent presvedčený o svojej pravde, keď viete, že obvinenia voči vám sú krivé, tak sa nemáte za čo hanbiť. Mne túto myšlienku dala do hlavy moja mama. Bol som po obvineniach voči mne veľmi frustrovaný a mal som pocit, že sa mám za niečo hanbiť, že som ľudí sklamal. Moja mama to vycítila a keď ma odprevádzala z návštevy, povedala mi, aby som nevešal hlavu. Že ja som nič zlé neurobil a preto nemám mať prečo pocit viny. Vtedy som si uvedomil, že sa môžem kedykoľvek pozrieť do zrkadla a naozaj nemám prečo klopiť zrak pred kýmkoľvek.

Všetko zlé je na niečo dobré

To, čo dnes vyzerá ako neriešiteľné alebo veľmi negatívne, vám bude o pár dní, týždňov pripadať úplne nepodstatné, možno aj pozitívne. Je to asi najväčšie klišé, aké so kedy počul, ale zistil som, že platí. Aj taká udalosť ako obvinenie z dopingu, vrhnutie tieňa na meno a povesť, osem mesiacov neistoty, dočasný zákaz činnosti, možnosť, že prídem o zlato z olympiády. Aj tieto obrovské negatíva a na prvý pohľad hrozné veci, môžu byť (a v mojom prípade aj boli) prekonané pozitívami. Už len samotná myšlienka, že ani takáto prekážka ma nezlomila a že tri mesiace po ukončení tejto kauzy som stál na štarte Dudinskej päťdesiatky, ktorú som vyhral vo svetovom výkone roka.

Ale tých pozitív bolo ešte viac. Potvrdilo sa mi, že mám najlepšiu rodinu, akú si len viem predstaviť. Zistil som, že hodnoty, ktorými žijem, sú tie správne a ľudia mi vďaka nim veria aj napriek neúspechu. Vďaka tomuto prípadu som stretol množstvo skvelých ľudí, svetové kapacity, odborníkov vo svojich odboroch, ktorí mi častokrát nezištne pomáhali a naďalej sme v kontakte.

„Aj vám držím palce, aby ste prekážky v živote zvládali prekonávať a každá z nich vás posilnila a pripravila na tú ďalšiu,“ uzatvára Matej Tóth.

Hlavné foto: Ondřej Pýcha, archív Forbes Slovensko