17. mája 2021

„Hrdosť je zakopaný poklad, ak nezačneme kopať, nikdy ho nenájdeme.“ Pre podnikanie je dôležitá dávka hrdosti aj spolupatričnosti. Ako však povzbudiť zdravú hrdosť, no nepomýliť si ju s prehnaným pozitivizmom? Naši hostia, odborníci z rôznych profesií, sa v tretej časti podujatia Slovak Global Network – Globálne doma podelili o svoje skúsenosti s riešeniami, ktoré sa im podarilo vytvoriť.

Na prvých dvoch webinároch zo série Globálne doma sme diskutovali o živote vo vlastných bublinách a o zmenách v živote či o strachu z nepoznaného. Tretie stretnutie sme venovali spolupráci a spolupatričnosti to bude aj naša dnešná téma.

Partnerom tohto podujatia bola komunita zahraničných Slovákov – Slovak Professionals in New York. V komunite je viac ako tisíc členov – pomáhajú si navzájom, stretávajú sa, vytvárajú príležitosti pre zviditeľnenie Slovákov v New Yorku.

Komunitu reprezentovala Kristína Sojáková, ktorá pracuje v IBM. Skupinu hostí do diskusie sme už tradične skladali cez maticu rôznorodých expertíz:

  • Z Ministerstva zahraničných vecí SR sa ako hostka pridala Katarína Králiková, ktorá vedie Komunikačný odbor Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR.
  • Za biznis prijal naše pozvanie čerstvý nositeľ ceny EY Podnikateľ roka 2020 Michal Meško,
  • za kreatívny priemysel prijala pozvanie členka správnej rady Simona Bubánová,
  • za šport sme vďačne privítali Martinu Moravcovú, ktorá tiež aktuálne žije v zahraničí.
  • Za vzdelávací proces, umenie a aj regionálny pohľad sme mali Noemi Ráczovú
  • a odborný pohľad nám priniesol profesionálny coach z psychologickým zázemím Michal Pažitka.

Čo je dôležité v 21. storočí?

Spolupráca. Je to jedna z kompetencií, ktorá sa už niekoľko rokov objavuje v prvej desiatke kompetencií 21. storočia. Aj naši hostia sa zhodli na tom, že spolupráca je nevyhnutnosť. Výzvy, ktoré sa formujú pre nás a ďalšie generácie nie sú jednoducho zvládnuteľné jednotlivcom.

Reklama

Aj vo firme vnímam ako veľkú výzvu práve integráciu nováčikov do nášho pracovného kontextu. Programátor musí pracovať s grafikom aj marketérom, no nie vždy hovoria rovnakým jazykom. Mnoho čerstvých absolventov k nám prichádza bez skúsenosti spolupracovať v multidisciplinárnom tíme, so skúsenosťou pracovať na spoločnom cieli.

Kľúčové parametre k úspechu

Aké sú kľúčové parametre úspechu pri spolupráci a tvorbe pocitu spolupatričnosti?

Pre efektívnu spoluprácu je potrebné:

  • mať jasné a zrozumiteľné koordinačné procesy,
  • mať spoločný cieľ, ktorý napomáha dosiahnuť pocit víťazstva, ale aj podporu pri zlyhaní,
  • tvoriť podmienky, kde je priestor pre slobodu a zodpovednosť,
  • prirodzenú rôznorodosť prostredia, vďaka ktorej vedia vzniknúť nečakané synergie a myšlienky.

Pocitu spolupatričnosti prispieva:

  • vytváranie bezpečného prostredia, kde má človek pocit, že je vítaný a že tam patrí,
  • potrebujeme byť súčasťou skupiny, ktorá má nám blízke názorové a hodnotové nastavenie,
  • pocit spolupatričnosti zažívame, keď sme rešpektovaní, žiadaní, keď máme pocit dôvery,
  • spolupatričnosť nie je len o prijímaní, ale aj o dávaní, o vzájomnej pomoci.

A vďaka odvahe, v kombinácii s pokorou a zvedavosťou, je možné takmer všetko.

Ako to môže vyzerať v praxi?

Konkrétne príklady, kde spolupráca viedla k úspechu aj k vytvoreniu väčšej spolupatričnosti:

  • V Martinuse vďaka spolupráci vyzbierali 70 000 eur, ktoré išli následne kníhkupectvám najviac postihnutým pandémiou. Fungovalo to tak, že ich zákazníci mohli o 7 percent zvýšiť platbu za tovar, ktorý si kupovali, a Martinus túto sumu dorovnal o ďalších 7 percent. Vyzbieraná suma išla vybranému kníhkupectvu.
  • Dobrým príkladom je aj aktívna komunita Slovákov v New Yorku, ktorá pomáha mladým študentom, či projekt zviditeľňovania Slovákov v USA v časopise Forbes.
  • Aj projekt Good Idea Slovakia bol nevídaným úkazom v tom, ako sa mu podarilo prepojiť a dostať pod jednu strechu ľudí širokospektrálnych názorov. Všetci odchádzali pozitívne zasiahnutí atmosférou dohody.
  • V programe Digitálna maľba – koncept art, ktorý spoluzaložila Noemi Ráczová, bola pri tvorbe kľúčová prirodzená postupnosť na seba nadväzujúcich krokov – najprv sa naučila používať digitálne nástroje Noemi, potom inšpirovala svojich žiakov, z trhu sa začali ozývať absolventi, ukazovali možnosti uplatnenia a pomohli vytvoriť odborné kurikulum. Dnes už má vzdelávací program prvých absolventov.

Nie egocentrizmus, ale zdravá hrdosť

A na záver sme sa pozreli na to, či je možné byť hrdý Slovák bez toho, aby bol človek zároveň prehnaný nacionalista., alebo či je možné byť hrdý na to, čo robím, bez toho, aby som vyzeral ako egocentrik.

Ako byť  „zdravo hrdý“ na to, kto som, odkiaľ som a čo robím?

Noemi Ráczová to robí neustálym posúvaním vlastných možností, sebapoznaním, prekonávaním samej seba a je tak príkladom pre mladých ľudí, ktorých učí.

Michal Meško hovoril o zdravom strede, keď až sprofanovaný „americký“ pozitivizmus a zdanlivo prehnané sebavedomie je priveľa, ale zároveň naša nekonečná poddajnosť až seba-bičovanie je zase na opačnej strane spektra.

Martina Moravcová si spomenula na svoje prvé momenty v USA, kde mala pocit, že všetci sú lepší, až pokým nezačala lámať všetky rekordy. Veľakrát je v nás viac, ako sa nám zdá.

Kristína Sojáková by nás vyzvala, aby sme si dopriali viac radosti z malých životných úspechov, z drobností, aby sme sa navzájom viac pochválili.

Michal Pažitka nám dal zopár konkrétnych nástrojov, ktoré môžu pomôcť budovať zdravú hrdosť – veľakrát si totiž ani nie sme vedomí toho, na čo môžeme byť hrdí, lebo sme neboli takémuto podnetu vystavení. Spoznajme svoje kvality, hľadajme v sebe to, na čo sme hrdí, pýtajme sa najbližších, na čo sú hrdí oni. A tvorme bezpečné prostredie, kde sa môže hovoriť o úspechoch aj zlyhaniach.

Po tejto diskusii ma naplnil pocit spokojnosti a vďaky, že sa nám ju aj napriek pandémii a problémom s pripojením podarilo zrealizovať. Že sme sa aspoň na chvíľu prepojili s komunitou žijúcou na opačnej strane Atlantiku.

V zahraničí mám rodinu, aj priateľov. Spravme ten extra krok a povedzme im, že sú vítaní v našom Slovenskom časopriestore napriek tomu, že domovom volajú iné krajiny. Napíšte kamarátovi, pozvite ich do spolupráce na projekte, ktorý rozbiehate, pripomeňte im spoločné spomienky. To, že odišli, neznamená, že im už nezáleží na tom, čo sa u nás deje.

Autorka je spoluzakladateľka Pixel Federation, matka 3 detí s vášňou pre inovácie, vzdelávanie, hry, svoje deti, tvorivé radosti, udržateľný rast. Riadila projekty v oblasti ľudských zdrojov pre korporátne inštitúcie, od analýz tréningových potrieb vo verejnom sektore, riadenie IT projektov, až po rozbeh vlastnej spoločnosti. V súčasnosti má na starosti riadenie rozvojových programov spoločnosti Pixel Federation. Jej druhou témou je riadenie aktivít Edufactory by Pixel Federation, ktoré sú zamerané na podporu a tvorbu edukatívnych projektov.

Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk

Reklama

Ľutujeme, vašu emailovú adresu sa nepodarilo prihlásiť k odberu.
Ďakujeme za vaše prihlásenie!

Potrebujete ráno získať rýchly prehľad?

Odoberajte Forbes Espresso

O aké témy máte záujem?