„Vždy nám hovoria, že čas mení veci, ale v skutočnosti musíme tie zmeny urobiť my,“ vyhlásil svetoznámy umelec slovenského pôvodu Andy Warhol. Ako teda prekračovať vlastné limity či prekážky, ktoré nám bránia niečo zmeniť (nielen) vo svojom živote? Na túto tému diskutovali odborníci z rôznych profesií na druhom webinári zo série Globálne doma, ktoré organizuje Slovak Global Network.
Cieľom Slovak Global Network je prepájať, zviditeľňovať a vytvárať príležitosti pre mobilizáciu angažovaných jednotlivcov a organizácií z rôznych expertíz a geografického umiestnenia. Na webinári iniciatívy, ktorý sa uskutočnil 25. marca 2021, diskutovali viceguvernér Národnej banky Slovenska Ľudovít Ódor, Braňo Kleskeň ako zástupca neziskovej organizácie Leaf, konkrétne digitálnej platformy Growni, ktorý bol aj partnerom webinára.
Ako reprezentant komunity Slovákov v zahraničí a človek aktívny vo vzdelávaní a zdravotníctve bol Andrej Probst. Za médiá prijal pozvanie Lukáš Fila, riaditeľ vydavateľstva N Press, ktoré vydáva Denník N. Za umenie a akadémiu rektorka Vysokej školy výtvarných umení (VŠVU) Bohunka Koklesová. Za šport prišiel diskutovať Michal Handzuš a odborný pohľad z hľadiska psychológie prinášala Kristína Pomothy.
1. Aké sú naše vlastné obmedzenia?
Až 75 % firiem a organizácií, ktoré sa snažia o zmenu, podľa štatistiky neuspeje v transformácii k vyššiemu výkonu. Dôvodom je, že zmena si vyžaduje okrem funkčných, procesných úprav aj zmenu mindsetu, porozumenie emočnej zložke, predsudkom či kognitívnej disonancii súvisiacej so zmenami, hovorí organizačná psychologička Kristína Pomothy.
Zmena v nás prirodzene vyvoláva rezistenciu. Je to akoby novodobý tiger schovávajúci sa v kríku – straší nás, zneisťuje, stresuje, zhoršuje racionálne vyhodnocovanie situácie. Kognitívne procesy, ktoré sú komplexom zásad, v ktoré veríme, domnienok a slepých miest. Emočne sme zaplavení vedomým a nevedomým strachom.
Prvým krokom k zvládnutiu tohto stavu je uvedomovať si ho. Vzájomné súdenie či pýtanie sa, prečo nám niečo nefunguje, prečo niečomu nerozumieme, nás, naopak, od seba vzďaľuje. A môže viesť k hlbšiemu cynizmu, ktorý je v princípe naším obranným mechanizmom. Aby sme si vzájomne porozumeli a lepšie pochopili vzájomné požiadavky na zmenu, je potrebné spýtať sa: „Ako to funguje u teba?“ Kristína apelovala aj na potrebu udržiavať určitú mieru stability.
2. Čo sa na Slovensku a Slovákom vo svete darí?
Minulý rok Leaf spustil digitálnu platformu Growni, kde aktívni a angažovaní ľudia majú priestor venovať sa mentoringu, dobrovoľníctvu či vzdelávať sa. Ďalší príklad úspechu, na ktorý Braňo Kleskeň poukázal, bol mentoringový program pre učiteľov základných a stredných škôl.
Bohunka Koklesová za VŠVU rozprávala o radosti a hrdosti zo zmeny v nastavení školy smerom k externému prostrediu, kde sa škola znovu vracia k tradícii zaujímania aktívneho stanoviska smerom k hodnotovému nastavenia v spoločnosti. Pozitívny dopad tejto zmeny vníma cez absolventov, ktorí sa opätovne hlásia k svojej alma mater.
Andrej Probst za komunitu Slovákov v Čechách hovoril o novej diaspóre ľudí, ktorí odišli po roku 1989 za vzdelaním či za prácou. No stále sa angažujú a aktívne zaujímajú o zlepšovanie života na Slovensku. Spomenul Pražskú kaviareň a aktivity, ktoré organizuje. Či už sú to eventy alebo konkrétne projekty ako pripomienkovanie zákonov, voľby a podobne.
Ľudo Ódor spomenul úspechy vo verejnej správe, konkrétne v oblasti verejných financií, kde napomáha k zmene paradigmy pri rozhodovaní, konkrétne robenie rozhodnutí na základe dát.
Michal Handzuš hovoril o zmene v kritériách licencovania pre trénerov, na ktorej pracuje. Okrem tvrdých zručností sa aj v tejto oblasti začal klásť dôraz aj na mäkké zručnosti, ktoré doteraz úplne absentovali.
Lukáš Fila hovoril o pozitívnom príbehu Denníka N, ktorý, ako každé médium, hrá dôležitú rolu pri realizovaných zmenách. Poukázal na proces – ako sa postupne menil samotný obsah – doplnenie špecializovaných častí ako kultúra a šport, na vydavateľstvo a udržateľný model, ktorý sa podarilo preniesť aj do susedného Česka.
3. S akými bariérami sa stretávate pri realizácii zmien?
Možnosti financovania: Individuálni donori či darcovia z privátneho sektora majú obmedzené zdroje. Vytvorenie fondových príležitostí by mohlo byť potenciálnym zdrojom pre väčšiu škálu fungujúcich riešení.
Vysoké regulačné bariéry: Legislatívne procesy majú svoje obmedzenia a často tvoria umelú prekážku v potenciálnom raste. Príkladom sú vysoké školy, kde nemôžu vyučovať skúsení odborníci z praxe, pretože nespĺňajú akademické kritériá.
Nejasné kompetencie inštitúcií: Návrh na zmenu, ktorá môže mať pozitívny dopad, často stroskotá na tom, že jeho autor nevie, „na ktoré dvere treba klopať“.
Hodnotové nastavenie spoločnosti: Viacerí hostia poukázali práve na už spomínané nastavenie myslenia, ktoré prirodzene zmenu odmieta. Spomenuté bolo aj hodnotové nastavenie spoločnosti, ktoré je potrebné akcentovať.
Šport a umenie na okraji záujmu: Diskutujúci sa zhodujú, že je nevyhnutné dostať tieto oblasti z periférie do užšieho dialógu a budovať vzťah k pohybu a umeniu v kontexte holistického prístupu k životu.
Korupcia: Dôležité je nezabúdať na mnohé hrozivé dôsledky korupcie, ktorá ešte stále existuje vo verejnom priestore. Napriek zlepšujúcej sa situácii stále existuje hrozba, obzvlášť pre novinárov.
Každý z nás dokáže aktívne prispievať k pozitívnej zmene, pristúpiť k tomu, čo sa nám nepáči, každý z nás má priestor byť aktérom či lídrom zmeny. Pomenovaných bolo viacero odporučení – trpezlivosť, odvaha, doplnenie kompetencií (tvrdých aj mäkkých zručností), udržiavať si dlhodobú víziu a každý deň urobiť jeden krok smerom k jej dosiahnutiu, dávať priestor mladej generácii, ale aj dôležitosť povedať si, kedy sa neangažujem, kedy je možno lepšie neurobiť nič, alebo urobiť zmenu len u seba.
Pre seba som si spravila záver v štyroch bodoch:
- Zmena sa robiť dá! Na individuálnej úrovni existuje množstvo prirodzených procesov, ktoré nás nastavujú proti zmene, aj keď je pozitívna. Na Slovensku je stále obrovské množstvo príležitostí a priestor meniť veci verejné, robiť pozitívny impact.
- Každý z nás vie realizovať zmenu, ale je potrené vyzbrojiť sa trpezlivosťou. Každý potrebuje vytvoriť si vlastný podporný mechanizmus na dlhodobé udržanie chuti robiť zmenu.
- Hlavné prekážky na strane štátu, ktoré je potrebné odstrániť, sú financovanie a legislatívne bariéry.
- Ak má niekto chuť realizovať zmenu, môže nájsť konkrétne príležitosti – mentoring, projekty na participáciu, dobrovoľnícke príležitosti – napríklad aj na platforme Growni.
Signing out.
Autorka je spoluzakladateľka Pixel Federation, matka 3 detí s vášňou pre inovácie, vzdelávanie, hry, svoje deti, tvorivé radosti, udržateľný rast. Riadila projekty v oblasti ľudských zdrojov pre korporátne inštitúcie, od analýz tréningových potrieb vo verejnom sektore, riadenie IT projektov, až po rozbeh vlastnej spoločnosti. V súčasnosti má na starosti riadenie rozvojových programov spoločnosti Pixel Federation. Jej druhou témou je riadenie aktivít Edufactory by Pixel Federation, ktoré sú zamerané na podporu a tvorbu edukatívnych projektov.
Našli ste chybu? Napíšte nám na [email protected]