22. februára 2018

Mnoho mojich priateľov pracuje vo veľkých spoločnostiach v open spaceoch, no ich reálna skúsenosť sa často líši od vízie predstavenej manažmentu pred schválením rekonštrukcie kancelárskych priestorov. Ide o zmenu, a tá sa vo všeobecnosti na elementárnej úrovni ľudskej podstaty prijíma s odporom. Skúsenosti zamestnancov korporácií s open spaces sú pomerne zmätočné a často nepríjemné.

Okrem zamestnancov v korporáciách však aj na Slovensku existuje nemalá skupina ľudí, ktorí si prácu v open space priestoroch vybrali dobrovoľne a nevedia si vynachváliť otvorené pracovné prostredie. Ide o freelancerov, malých podnikateľov a začínajúce start-up firmy, ktoré okrem iného čerpajú z rôznorodosti obsadenia coworkingu. Bežne tak môžete v coworkingových centrách vidieť družné debaty o projektoch medzi programátormi, dizajnérmi, copywritermi či inými navzájom vôbec nesúvisiacimi profesiami. Sám som z coworkingu v Košiciach pracoval dlhú dobu a zdieľanie skúsenosti s coworkerrmi z iných oblasti bolo obohacujúce a rozširovalo môj referenčný rámec vnímania osobných aj pracovných záležitostí.

Prestaňte používať PowerPoint. Škodí to vašej značke aj spoločnosti

Aký je rozdiel medzi týmito dvomi skupinami? Open floors veľkých firiem aj coworkingové centrá rastú ako HUB-y po daždi a kým jedni sa tomuto trendu bránia, druhí čerpajú plnými dúškami benefity zdieľaného pracovného priestoru.

Posledné roky upriamuje na túto otázku svoju pozornosť nejedna nadnárodná firma, ktorá sa obzerá za vyhodnotením úspešnosti prechodu k open space kultúre. Zdá sa však, že dáta nehrajú tomuto trendu do kariet.

1.Open space v prostredí korporácie znižuje produktivitu

Podľa výskumu University of Exeter spôsobilo zavedenie otvorených kancelárií  32-percentný pokles duševnej pohody zamestnancov, čo malo za následok zníženie produktivity v priemere o viac ako 15 %. Profesie ako senior software inžinier či investiční manažéri potvrdili, že pri analytickej práci a komplexných úlohách nedokážu v otvorenej kancelárii pracovať vôbec.

Spravte na pracovisku týchto päť zmien a mileniáli budú šalieť

2. Neposkytuje dostatok súkromia na prácu a bráni sústredeniu sa

Štúdia financovaná spoločnosťou Steelcase zistila, že až 95 % z 10 000 skúmaných zamestnancov firiem uprednostňuje prácu osamote. Z  toho však len 41 percentám to ich pracovné prostredie umožňuje. Zvyšných 54 % musí svoje pracovné miesto opustiť, aby zadanú úlohu dokázali dokončiť. Podľa rovnakej štúdie vytvára pracovné prostredie open space priestoru denne až 86 minút času, kedy sa zamestnanci chcú sústrediť na prácu, okolitý ruch, rozhovory a otázky kolegov im to však nedovoľujú. V podmienkach 8-hodinovej pracovnej doby tak ide až o 19 % času.

Samostatné kancelárie dostávajú v korporáciách zamestnanci za odmenu. Foto: Pexels

3. Zvyšuje počet dní práceneschopnosti

Štúdia Inštitútu zdravia a biomedícinskych inovácií pri Queensland University of Technology preukázateľne potvrdila, že zamestnanci, ktorí pracujú v prostredí bez uzavretých kancelárií, čelia vyššej úrovni stresu, konfliktom a trpia zvýšeným krvným tlakom. Oproti spoločnostiam s bežnými kanceláriami stúpa okrem fluktuácie zamestnancov aj počet dní práceneschopnosti priemerne až o závratných 62 %.

4. Otvorená kancelária vás stojí viac (?)

Na rovnakú plochu sa zmestí viac pracovných stolov ako samostatných kancelárií. V tom nemienim odporovať. Podľa vyššie uvedených faktov podložených štúdiami renomovaných univerzít stráca spoločnosť 15 % výkonu,  19 % času a trpí o 62 % vyšším počtom dní práceneschopnosti.

Predstavme si teda takmer totožné spoločnosti:

Obe zamestnávajú 100 ľudí, obe platia 1 000 eur mesačne každému zamestnancovi. Cena za m2 priestoru je v oboch prípadoch 5 eur.

Firma A platí mesačne za svoje kancelárie (6 x 6 m2 na zamestnanca) spolu:

36 m2 x 5 EUR x 100 zamesnancov= 18 000 EUR.

Firma B platí za svoje otvorené priestory (3 x 3 m2 na zamestnanca) spolu:

9 m2 x 5 EUR x 100 zamestnancov= 4500 EUR

Z vyplatených miezd však platí 15 % ako daň za zníženú produktivitu.

Pri modelovej mzde je to 15 % x 100 000 EUR=15 000 EUR, čo spolu s nájomným za priestor predstavuje 19 500 EUR.

Aj pri zanedbaní 19 % vyhodeného času a vyššieho počtu dní „marodky“ sú tak náklady na open space v porovnaní s uzavretými kanceláriami o 1 500 EUR vyššie.

5. Prezentujú nedostatok dôvery a hierarchiu

Zásadným rozdielom medzi coworkingovými centrami pre freelancerov a otvorenou kanceláriou ktorejkoľvek korporácie je kultúra. Kým v jednej nenájdete šéfa a každý si je rovný, v druhej stále vládne hierarchia a vertikálna štruktúra usporiadania moci. Vačšina zamestnancov vníma otvorenú kanceláriu len ako zjednodušenie dozoru a podporu mikromanažmentu s pravidelnými obchôdzkami svojho nadrianeného poza chrbát.  Ak by bola práca za stolom v open space skutočne taká výhodná, efektívna a prínosná, prečo by sme ponúkali tým najlepším zamestnancom pri povýšení benefit „súkromnej“ kancelárie?

Priestor, v ktorom vaši zamestnanci trávia minimálne osem hodín denne, neodškriepiteľne patrí k veciam, ktoré o vašej firme svetu hovoria, akým zamestnávateľom ste. V dobe začínajúcej vojny o talent by sme sa mali zamýšľať nad touto problematikou komplexne. To, ako sa vaši ľudia v práci cítia, môže byť už onedlho jeden z rozhodujúcich faktov, ktoré rozhodnú o tom, či dokážete osloviť a udržať si najlepších expertov vrátane skúseností a hodnôt, ktoré prinášajú vášmu biznisu.

Autor je Employer branding consultant v Deutsche Telekom a spoluzakladateľ a výkonný riaditeľ startup inkubátora Eastcubator v Košiciach.