18. júna 2019

Na začiatku bola otázka, ako vrátiť nevyužité oblečenie späť do výrobného cyklu. Trojica nadšencov hľadala riešenie, ako ekologicky a eticky pristúpiť k textilnému priemyslu. Do procesu chcela zapojiť aj ľudí, ktorí nemajú príliš veľa pracovných príležitostí na našom trhu. Nápad sa za pomoci mentoringu, grantov a odhodlania podarilo premeniť na funkčný biznis model za niekoľko mesiacov. Značka sobi.eco ponúka produkty z recyklovaného oblečenia a plastov ručne vyrábané ľuďmi so zdravotným a sociálnym znevýhodnením na Slovensku.

Sobi.eco patrí pod občianske združenie Sobi, ktoré založili Tomáš Horváth, Alena Horváthová a Martin Malina. Vznik projektu ovplyvnilo viacero podnetov. Tomáš a Alena pracovali na mnohých humanitárnych a rozvojových projektoch v zahraničí. Pri charitatívnych zbierkach často vyzbierali také množstvo šatstva, že ho nemali komu darovať. Preto sa začali viac zaujímať o dopad textilného priemyslu na životné prostredie. Celosvetovo sa ročne nakúpi viac ako 80 miliárd kusov oblečenia, čo činí o 400 % oblečenia viac ako pred 20 rokmi.

Ecocapsule sa predstavili americkému trhu. Ľudia sa pýtali aj na nepriestrelnú či zlatú verziu

Priemerná životnosť jedného kusu ošatenia je 3 roky. Opotrebované či nechcené šatstvo ľudia posúvajú svojim blízkym, charitám alebo vrátia predajcovi v rámci programu spätného odberu. “Človek odovzdá oblečenie s dobrým pocitom, že bude ďalej využité. Najväčšia časť oblečenia sa však predáva neziskovým organizáciám, ktoré potom vyvážajú tony oblečenia do krajín tretieho sveta, z ktorého sa stáva odpadisko nášho životného štýlu,” hovorí Tomáš Horváth. Ten v rámci svojich projektov a aktivít navštívil okolo 60 krajín.

“Darované šatstvo si v rozvojovej krajine preberie stredná vrstva. Toho oblečenia je toľko, že končí na skládkach odpadu. Nielenže to ničí životné prostredie, ale aj lokálnu ekonomiku. Domáci si vedia ušiť oblečenie pre vlastnú potrebu, takto prichádzajú o prácu,” vysvetľuje.

Zakladatelia ekologického a etického projektu sobi.eco: Alena Horváthová, Martin Malina a Tomáš Horváth. Foto: archív sobi o.z.

Iba 0,1 % darovaného či vráteného oblečenia podstúpi recykláciu, hoci 95 % by mohlo byť použitých na výrobu nových vlákien. Módny priemysel je druhým najšpinavším priemyslom na svete a často sa spája s neetickým prístupom k zamestnancom vo výrobe. Tomáš, Alena a Martin začali uvažovať nad ekologickým a etickým východiskom. Na Slovensku tiež vnímali nedostatok príležitostí na pracovnom trhu pre ľudí so sociálnym a zdravotným znevýhodnením.

Vymysleli aplikáciu, ktorá pomáha s bolesťami chrbtice. Spolupracujú aj s nemocnicou v Česku

“Chceli sme zamestnať ľudí, ktorí sa narodili do menej výhodných ekonomických a sociálnych podmienok, či ľudí so zdravotným znevýhodnením. Ekologický produkt z recyklovaného materiálu, ktorý by bol zároveň estetický a funkčný, sa nám zdal ako udržateľné riešenie,” hovorí za tím Tomáš Horváth. Chceli ponúknuť výrobok, ktorý nebude len “suvenírom z ľútosti”, ale výrobok so sociálnou a ekologickou dimenziou. Našli na trhu dodávateľa netkanej textílie z recyklovaného oblečenia a plastov. Spojili sa s dizajnérkou Máriou Štranekovou, ktorá im pomáhala s konceptom produktov a rozvojom myšlienky projektu.

V roku 2017 predstavili svoj nápad v Dánsku na podujatí UNLEASH Laboratory, kde ich vybrali ako jeden z najlepších projektov zameraných na udržateľné riešenia. O pár mesiacov neskôr vyhrali súťaž OpenMaker, kde získali mentoring a úvodný grant, ktorý im pomohol rozvinúť prvé produkty. Boli nimi obal na notebook a fľašu.

Vonkajší materiál výrobku je z netkanej textílie z recyklovaného oblečenia. Pri väčšine výrobkov tvorí vnútro netkaná textília z recyklovaných plastov. Foto: Tomáš Horváth

“Museli sme síce reportovať každé 3 mesiace, ale financie sme nemali viazané na konkrétne aktivity. Možnosť variovať budget, je pri takýchto projektoch dôležitá. Vystriedali sme asi 4 dielne, kým sme sa dostali k ľuďom, ktorí naplnili naše predstavy,” rozpráva Tomáš Horváth. “Keď človek pripravuje takýto projekt, nevie, ako sa môže situácia zmeniť. Nevedeli sme napríklad, z akej vekovej kategórie nám budú ľudia vyrábať produkty, počet produktov, či ako rýchlo sa nám podarí uskutočniť tréningy. Mentori nám pomohli tieto veci doladiť a za obdobie 10-mesačnej podpory sa nám podarilo prejsť z funkčného prototypu do pilotnej výroby.”

Viac produktov

S prototypmi produktov im pomáha Katarína Filipová aj s prvou stážistkou Ráchel Dudovou. Vizuálnu komunikáciu zastrešuje grafický dizajnér Martin Malina. Momentálne spolupracujú s chránenou dielňou v Kežmarku a nadväzujú spoluprácu s ďalšou.

Portfólio sa rozšírilo o tašku cez plece, tašku na tablet či dokumenty. Najviac objednávok dostávajú z Nemecka a Anglicka. Produkty si objednávajú aj firmy ako personalizované PR produkty, čím sa chcú zapájať do priamej podpory práce znevýhodnených ľudí na Slovensku.

Chránenú dielňu v Kežmarku tvorí tím ľudí so zdravotným znevýhodnením a krajčírok. Pomáhali pri prototypovaní výrobku, aby bol odolnejší, či zanechal menej odpadu pri výrobe. Foto: Katarína Kapsdorfer

Slovensko je stále na chvoste rebríčka recyklácie a ekologického vnímania v rámci Európskej únie. “Problémom sú najmä neexistujúce systémové riešenia, ktoré by podporili eko aplikácie aj v malých rozmeroch a prepojili technológie s akčnými plánmi v súlade s národnou stratégiou a legislatívou. O aplikáciách v malých rozmeroch existuje množstvo materiálov, ktoré preukazujú účinnosť týchto malých projektov a nápadov na celú spoločnosť,” tvrdí Horváth.

Kde je problém?

“Veľakrát som bol jediný alebo ako prvý Slovák na rôznych konferenciách. Možno, že Slováci neveria svojej idei,” odpovedá Horváth na otázku, čo by poradil ľuďom s nápadom na podobný projekt. “Treba veriť svojej myšlienke a nenechať sa odradiť. Aj naši mentori si spočiatku neboli istí naším projektom, ale motivovali nás, aby sme rozmýšľali “out of box”. Dlho sme hľadali spôsoby, ako uskutočniť náš zámer a veľa sme sa pýtali.”

Sobi.eco sa aktívne zapája do prezenčných a networkingových akcií od začiatku svojho pôsobenia, cez ktoré sa im podarilo získať mentoring, grant, promo a prístup na rôzne konferencie. Jedna zo spoluprác prebehla aj so Slovak Business Agency. “So sestrou sme mali skúsenosti s písaním projektov, čo nám veľmi pomohlo. Myslím, že to môže byť častým problémom, prečo firmy alebo organizácie nezískajú grant. Niekedy nepochopia formálne podmienky, inokedy podpornú schému, alebo sa neskontaktujú s tým, kto spravuje grant a nespýtajú sa,” menuje Horváth.

Portfólio produktov tvorí obal na notebook, na fľašu, tašku na plece, tablet či dokumenty. Sortiment plánujú v blízkej budúcnosti rozširovať. Foto: Tomáš Horváth

Zakladatelia sobi.eco navštevujú školy, kam chodia diskutovať o ekológii a etickom zmýšľaní. Organizujú súťaže pre stredné školy, kde hľadajú budúcich dizajnérov nových produktov. “Často sa ma ľudia pýtajú, či si myslím, že zachránime textilný priemysel. Ja hovorím práveže nie. Ani si nemyslím, že momentálne sa nastavujú cesty, ktoré sú najlepšie, ale sú jediné možné. Mnohokrát sú takéto projekty umením možného,” konštatuje Horváth.

“Nie je to tá najlepšia cesta, ktorú máme v nejakom utopickom svete v mysli, ale je to momentálne to, čo vieme robiť. Pokiaľ tým dokážeme pomôcť ľuďom a prostrediu a zmierniť negatívne vplyvy, tak to určite má zmysel.”

Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk