Tento rok by sa dianie v rebríčku Najbohatší Slováci dalo označiť jedným slovom: zemetrasenie. Slovensku totiž naraz pribúda päť mien v globálnom rebríčku dolárových miliardárov amerického Forbesu.
Štyri z nich sú späté so štruktúrami J&T: Jozef Tkáč, ktorý sa zároveň stáva novým najbohatším Slovákom podľa Forbesu, ako aj Patrik Tkáč, Ivan Jakabovič a Peter Korbačka.
To však nie je všetko.
rebríček najbohatší partner
Päticu dopĺňa Tomáš Chrenek, predovšetkým vďaka zdravotníckemu Agelu, ale aj Třineckým železiarňam.
Keď ich pripočítame k Ivanovi Chrenkovi a Jaroslavovi Haščákovi, Slovensko bude mať v globálnom rebríčku sedem zástupcov.
Navýšenie odhadu majetku
Celková hodnota majetku prvej sedmičky miliardárov presahuje 17 miliárd eur. Na päťmiliónovú krajinu, ktorá si za posledné roky prešla obdobím vysokej inflácie, energetickej krízy a slabého rastu, navyše v pevnom zovretí geopolitických neistôt a vojny v jej susedstve, to vôbec nie je málo.
Prečo sme medziročne pristúpili k zvýšeniu nášho odhadu majetkov akcionárov J&T, ktoré aktíva im najviac pomohli vyšvihnúť sa vyššie a ako sme nakreslili deliacu čiaru medzi otcom Jozefom a synom Patrikom – to sa dočítate v tomto článku.
Mimochodom, nie je to tak dávno, čo Slovensko nemalo v globálnom rebríčku amerického Forbesu jediného reprezentanta. Túto bariéru prelomil až Ivan Chrenko, keď v ňom v roku 2017 debutoval s majetkom 1,1 miliardy dolárov na 1 795. mieste.
O dva roky neskôr sa k nemu pridal dlhoročný partner Penty Jaroslav Haščák s rodinou. Trvalo ďalších sedem rokov, kým sa k nim pridali akcionári J&T.
Kľúč k úspechu
Čo nám hovorí tohtoročný rebríček najbohatších Slovákov podľa slovenského Forbesu? Je jasné, že ak chcete byť naozaj veľký, jedno aktívum spravidla nestačí. Väčšina ľudí na vrchole rebríčka má dnes široko rozkročené portfólio.
Tomáš Chrenek znásobuje hutníctvo výkonnejším zdravotníctvom, Jaroslav Haščák cez Pentu profituje z rekordne výkonnej siete aktív – od zdravotníctva a farmácie po retail a gaming – a J&T medzitým vybudovala kapitálový ekosystém, ktorého stopa siaha od energetiky a realít cez e-commerce, logistiku a médiá až po hotely.
Self-made muži
Po prvý raz v našom rebríčku zverejňujeme aj self-made skóre po vzore amerického Forbesu. Skóre sleduje, do akej miery si človek svoje bohatstvo vytvoril sám.
Na jednom konci škály sú ľudia, ktorí majetok zdedili, na druhom tí, ktorí začínali prakticky od nuly. Americký Forbes dáva najvyššie hodnotenie tým, ktorí sa k bohatstvu vypracovali napriek extrémne nepriaznivým životným podmienkam.
Takýchto „slumdog millionaires“ medzi slovenskými miliardármi nenájdeme. Nájdeme však ľudí, ktorí začínali ako relatívne obyčajní podnikatelia a postupne vybudovali majetok v stovkách miliónov.
Najvyššie to spomedzi self-made mužov v našom rebríčku dotiahli spoluzakladatelia Esetu – Miroslav Trnka a Peter Paško. Za povšimnutie stojí aj to, že prvé priečky rebríčka obsadzujú podnikatelia, ktorí si v 90. rokoch pomohli privatizáciami.
Viac o self-made skóre a o tom, ako sme ho prisudzovali, si prečítate v tomto článku.
A čo dávajú späť?
Rovnako sme po vzore amerického Forbesu chceli vytvoriť aj filantropické skóre. Oslovili sme preto mnohých členov rebríčka s otázkou, koľko zo svojho majetku dosiaľ venovali na dobročinnosť.
A narazili sme: niektorí sa o tom rozpakujú hovoriť, pri iných sa čísla nedajú dostatočne overiť. Zaujímavý je aj slovenský paradox – aj veľký filantrop môže zostať vnímaný predovšetkým cez to, ako jeho majetok vznikol, najmä ak pri jeho začiatkoch zohrala úlohu privatizácia.
Dokáže filantropia niekedy prepísať príbeh o pôvode bohatstva?
Jedno je však isté. Raz by rebríček najväčších slovenských filantropov vzniknúť mal.
Ak totiž vieme čoraz presnejšie, odkiaľ slovenské bohatstvo prišlo, je legitímne pýtať sa aj na to, akú zodpovednosť so sebou prináša jeho veľkosť – a čo z neho napokon prúdi späť do spoločnosti.
