13. decembra 2018

Nedávno som bola na vzdelávacom programe fínskej Aalto University pre ľudí, ktorí riadia herné tímy. Išli sme z Pixel Federation dvaja – ja a Adam, producent našej aktuálne najúspešnejšej hry.

Adam bol prvý človek, ktorého som prijímala do firmy. Medzičasom sa naše cesty trochu rozišli, každý zavalený vlastnou agendou. Tento týždeň bol príjemným znovuobjavením starého priateľstva. Týždenný program nabitý aktivitami bol zároveň osviežením bežnej rutiny. Pre mňa osobne je vždy náročné odchádzať od rodiny, od detí. Vždy je logistická výzva zorganizovať školy, krúžky, jedlo pre každého menšieho aj väčšieho člena domácnosti. Kým sa dostanem ku dverám, je to šialený kolotoč nikdy nekončiacich požiadaviek.

V momente, keď sa zatvoria dvere, je to ale už len plný fokus na to, čo ma čaká. Čo teda prinieslo Fínsko? Zhrnula by som to do piatich bodov.

1.Program zažíval v deň nášho príchodu menšie zemetrasenie, jeho riaditeľ bol za okolností, ktoré nám neboli oficiálne odkomunikované, odvolaný a aj dôsledkom toho prvý den zľahka utrpel. Pri aktivitách, ktoré nahradili Pitching workshop (ten mal dominovať prvému dňu), bolo cítiť, že boli pripravené narýchlo a boli skôr teambuildingového charakteru. Nevadí.

Manažujte čas ako CEO. Inšpirujte sa slovenskými podnikateľmi a manažérmi

Večerná návšteva právnickej firmy Fondia bola príjemným osviežením. Najneštandardnejšia právnická firma, v akej som bola. Nikto v nej na sebe nemal oblek, všetci si tykali a dokonca mali vlastnú miestnosť plnú cukríkov (candy room).

Fínska candy room. Foto: Lucia Šicková

Nasledujúce dni boli plné teoretických frameworkov aplikovaných na prax, prednesených profesormi alebo odborníkmi z mnohých úspešných fínskych spoločností. Dostali sme „best practise“ komplexných problémov herného vývoja, obzvlášť hodnotné boli vstupy v oblastiach ako marketing (špeciálne akvizícia), tvorba hodnoty pre hráčov a monetizácia, riadenie štúdia.

Večerná časť bola venovaná návštevám v herných štúdiách – EA, Yousitian, Games Factory. Najviac mi ostal v hlave koment Petriho, riaditeľa SimCity od EA, ktorý sa hrdil dobrým produktom a kultúrou. Keď som mu položila otázku, ako by zadefinoval ich kultúru, pousmial sa, vedel odkiaľ som, lebo už sme sa stretli v minulosti, a odpovedal: “Zaujímavé, že túto otázku pravidelne dostávam od ľudí z východnej Európy.” Na zamyslenie.

2. Ľudia boli pre mňa už štandardne najpríjemneším prekvapením. Na samotnom programe sme sa stretli dvaja ľudia zo Slovenska, traja z Fínska, dvaja z Brazílie, štyria z Iránu, jeden z Kazachstanu, jeden z Dánska a jeden z Jordánska. Pri Iráncoch som mala pocit déjà vu. Aby sa dostali do USA, musia chodiť požiadať o víza do Turecka. Bežne sa im stáva, že ich otočia vo dverách a bez udania dôvodu im víza neschvália. Pripomenulo mi to koniec deväťdesiatych rokov, keď som cestovala autobusom do Veľkej Británie a celú cestu som tŕpla, aby môj pozývací list od kamarátky prešiel prísnou kontrolou na hraniciach, aby som sa nemusela otočíť a ísť domov. Ich situácia je výrazne iná ako situácia ostatných. Herný trh a financie v ňom sú pod kontrolou štátu. Napriek tomu sa snažia a darí sa im robiť veľa zaujímavých aktivít pre mladých, pre prilákanie väčšieho počtu žien do herného priemyslu. 

Najviac som si užila networking a ľudí. Foto: archív L. Šickovej

3. Networking bola pre mňa najvyššia pridaná hodnota. Okrem výmeny skúseností a vedomostí v našej skupine sme sa aj s Adamom stretli so starými a novými známymi z rôznych herných štúdií. Dohodli sme sa s viacerými na návštevách v našom štúdiu, o vzájomnom učení sa. Medzičasom sa nám podarilo jedného odborníka priviesť na Slovensko a zorganizovať niekoľko vzdelávacích aktivít pre ľudí z Pixel Federation, študentov Butterfly Effect aj Game Execs Breakfast pre hernú komunitu.

Nebojte sa investovať do seba. Týchto 5 tipov pomôže vašej kariére

4. Fínsko ako také je pre mňa vždy inšpirácia. Tentokrát v mojej pozornosti najviac zarezonoval multikulturalizmus. Napriek tomu, že fínska kultúra nepôsobí na prvý pohľad úplne otvorene, opak je pravdou. V každom štúdiu, kde sme boli, je komunikačným jazykom angličtina a pracujú v nich ľudia z rôznych kútov sveta. Každý taxikár sa s vami vie dohodnúť v angličtine. Akademická pôda je plná profesorov hosťujúcich z rôznych renomovaných univerzít sveta. Prečo to neaplikovať u nás? Robíme k tomu kroky aj v Pixel Federation aj v Butterfly Effect.

Učili sme 22 ľudí vyrábať appky a hry. Čo nám vyšlo a čo nie?

5. Ani kuriozitiek nebolo málo. Za zmienku stoja dve. Keďže mám novú obsesiu – plávanie – s veľkým nadšením som objavila krásnu plaváreň v centre Helsínk. Trochu ma prekvapilo, že vstupy pre mužov a ženy sú v rôzne dni, ale nevenovala som tomuto detailu veľkú pozornosť. V stredu na 6:30 som prišla do nádhernej plavárne pripravená odplávať si svoje 2 kilometre a s prekvapením som zistila, že som v plavkách a plaveckých okuliaroch medzi nahými, ležérne sa bazénom vlniacimi Fínkami absurdnou anomáliou.

Druhý humorný moment bol, keď nám spolužiak z Fínska rozprával o bravčovej krvi, ktorú je možné si vo Fínsku kúpiť v bežnom obchode a o lahôdke, ktorú z nej robia – krvavých palacinkách. Raňajková pochúťka. Tak nám ich priniesol na ochutnanie. Nedalo sa odmietnuť. Na reakcie jednotlivcov na túto delikatesu asi tak skoro nezabudnem.

Signing out!

Autorka je spoluzakladateľka PIXEL FEDERATION, matka 3 detí s vášňou pre inovácie, vzdelávanie, hry, svoje deti, tvorivé radosti, udržateľný rast. Riadila projekty v oblasti ľudských zdrojov pre korporátne inštitúcie, od analýz tréningových potrieb vo verejnom sektore, riadenie IT projektov, až po rozbeh vlastnej spoločnosti. V súčastnosti má na starosti riadenie rozvojových programov spoločnosti PIXEL FEDERATION. Jej druhou témou je riadenie aktivít Edufactory by Pixel Federation, ktoré sú zamerané na podporu a tvorbu edukatívnych projektov.