Suroviny na varenie nakupujte v bezobalových obchodoch (pribúdajú v mnohých krajských aj menších mestách). Do vlastných nádob a vrecúšok si tam môžete nakúpiť strukoviny, ryžu, koreniny i ďalšie potraviny. Chce to trochu plánovania, aby ste nemuseli kvôli každej zabudnutej drobnosti bežať do obchodu, zvlášť, keď ho nemáte poruke.

Zeleninu a ovocie viete bezobalovo nakúpiť na trhoviskách, kde dostanete hlavne lokálne a sezónne potraviny.

Aj v bežných potravinách viete nakúpiť bezobalovo, ak sa pripravíte. Doneste si vlastné nákupné plátené tašky či sieťové vrecká na pečivo či ovocie.

Uprednostňujte potraviny, ktoré nie sú zbytočne balené, hlavne nie v nerecyklovateľných materiáloch.

Mliečne výrobky sa aj podľa Petry Slezákovej u nás ťažšie kupujú so zero waste prístupom, ale aspoň čiastočne uspejete. Mlieko sa dá kupovať aj v skle (alebo v “mliekomatoch” do vlastnej fľaše), jogurt si tiež môžete kúpiť v skle – alebo si ho jednoducho vyrobiť doma. Maslo majú farmárske obchody a niekde vám ho predajú na váhu do vlastnej nádoby.

Potraviny môžete skladovať v sklenených nádobách či v plastových dózach, ak ich už doma máte. Obmedzte používanie potravinovej fólie a alobalu, ťažko sa recyklujú.

Plastové slamky, ktoré sa stali symbolom zbytočného používania plastov, ľahko nahradíte inými materiálmi (kov, sklo či biomateriál), ak ich naozaj potrebujete.

Tekuté mydlá v jednorazových plastových obaloch viete plnohodnotne nahradiť bežnými mydlami. Zaobstarajte si kvalitnú mydelničku, z ktorej odteká prebytočná voda. Navyše, niektorí výrobcovia robia mydlá vhodné aj na umývanie vlasov.

Pri holení zabezpečí bezodpadovosť náhrada jednorazových plastových holiacich potrieb kovovými, do ktorých sa vkladajú klasické žiletky. Vyzerajú dobre a vydržia doživotne.

Aj kozmetika vie byť bezodpadová (alebo takmer). Kvalitné produkty, napríklad aj deodoranty, dostanete v papierových obaloch, niektoré krémy viete zohnať v rozložiteľných plastových obaloch. “U mňa namiesto krému na tvár či ruky, alebo na odličovanie fungujú rastlinné oleje,” hovorí Petra Slezáková.

Klasickú umelohmotnú zubnú kefku viete nahradiť drevenou – no ak je z bambusu, drevo má za sebou dlhú cestu (a uhlíkovú stopu). Ak zostanete pri umelohmotnej verzii, aspoň ju po použití odneste do špeciálnych zberných nádob, ak ich máte v okolí. Kefka, hoci vhodená do plastového kontajnera, nie je recyklovateľná.

Ak používate vatové tyčinky (napriek odporúčaniam ušných špecialistov), tiež existujú prírodné alternatívy – bavlna kombinovaná s papierovými paličkami. Odličovanie sa dá zvládnuť tiež bez jednorazových pomôcok, ak použijete prateľné bavlnené tampóny.

Drogériu, čistiace prostriedky a pracie gély viete tiež nakúpiť do vlastných nádob. Nájdite si produkty, ktoré vám vyhovujú a fungujú. Výhoda je, že si na začiatok môžete kúpiť aj malé testovacie množstvo.

V mnohých prípadoch fungujú na bežné znečistenie v domácnosti klasické recepty z minulosti – použite ocot, sódu bicarbonu či kyselinu citrónovú.

Na umývanie riadu nemusíte používať hubky, ktoré po pár dňoch zahodíte do zmesového odpadu a skončia pravdepodobne na skládke. Existuje aj prírodná náhrada lufa, ktorú potom môžete skompostovať. Lufa sa dá použiť aj na masáže tela.

Čistiace pomôcky sú k dispozícii nielen z plastov. Radšej uprednostnite drevené metly a kefy či kovové vedrá.

Možností, ako v novom roku urobiť viac pre obmedzenie odpadov a ich dôsledné recyklovanie, je samozrejme oveľa viac. Niektoré možno nebudete vedieť či môcť zahrnúť do svojho bežného fungovania, no “aj 30-percentná zmena v správaní pomôže”, hovorí Petra Slezáková. Veľa ďalšej inšpirácie nájdete na facebooku Zero Waste Slovakia, webe Inštitútu cirkulárnej ekonomiky, mape bezodpadových obchodov na Slovensku a v Česku) či v knihe alebo na stránke svetovej ikony hnutia zero waste Bey Johnson.