11. októbra 2018

Pomáhajú samosprávam, firmám a spolupracujú so štátnymi organizáciami, taktiež sú aktívne v oblasti vzdelávania vďaka spolupráci so základnými i strednými školami. Vyštudované environmentalistky, ktoré predtým nazbierali skúsenosti v „klasickom zamestnaní“ vo svojom odbore, len pred dvoma rokmi založili neziskovú organizáciu, ktorá sa snaží šíriť povedomie o tom, že prírodné zdroje planéty nie sú nevyčerpateľné a obrovské množstvo vyprodukovaného odpadu zaťažuje Zem.

Na začiatku boli tri mladé ženy, ktoré chceli spoločne prispieť k tomu, aby sa jednotlivci i spoločnosti správali priateľskejšie k životnému prostrediu aj svojmu bezprostrednému okoliu v práci či doma. V roku 2016 založili neziskovú organizáciu INCIEN, inštitút cirkulárnej ekonomiky, ktorý dnes rozvíja veľké množstvo aktivít v oblasti samospráv, firiem i vzdelávania.

V koporátnej práci trpeli. Otvorili si vlastný bezobalový obchod

Zakladateľkami INCIEN sú Ivana Maleš a Katarína Bednáriková, ktoré študovali environmentálny manažment na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave, ako aj Petra Csefalvayová, ktorá vyštudovala environmentálne inžinierstvo na Chemicko-technologickej fakulte STU v Bratislave.

Po škole sa najskôr klasicky zamestnali, no pred 12 rokmi z práce odišli, pretože chceli pracovať na vlastných projektoch. „Vtedy sme založili konzultačnú spoločnosť, ktorá bola zameraná najmä na odpadové hospodárstvo, posudzovanie vplyvov na životné prostredie a environmentálny manažment pri rôznych projektoch. Bola to veľmi pekná práca, ktorá nás bavila,“ spomína Ivana Maleš.

Neskôr si uvedomili, že aj keď ich práca baví, stále viac túžia po tom, aby boli viac iniciátorkami zmien, ktoré by rady implementovali do praxe. Intenzívne premýšľali, kam a ako sa ďalej posunúť. Ivana chcela založiť neziskovú organizáciu, aby pomohla naštartovať zmeny, ktoré považovala za potrebné urobiť. Petra, ako environmentálny technológ, vnímala potrebu prepájať dizajn a technológie. Pre Katarínu zas bolo vždy nosnou témou vzdelávanie.

Skládka odpadu.
Na jednej strane ľudstvo vyčerpáva prírodné zdroje, na druhej strane sa hromadí odpad. Ilustračné foto: pexels.com

„V čase nášho rozhodovania, ako to celé skĺbiť, sme absolvovali seminár o cirkulárnej ekonomike. A tam sme našli odpoveď na to, ako to celé uchopiť. Na seminári sme stretli aj Soňu Jonášovú, ktorá založila český INCIEN. Rozprávali sme sa s ňou o našom zámere a vtedy vznikol nápad, že by sme my založili  INCIEN na Slovensku. Cieľom bolo navzájom si pomáhať v projektoch. A tak dodnes fungujeme. Navzájom si pomáhame,“ hovorí Ivana Maleš.

Nedávno sa ich tím rozrástol o ďalšiu členku, vrátila sa k nim totiž niekdajšia stážistka Martina Ľuptáková, ktorá študovala vo Veľkej Británii ekodizajn. Aktuálne má v INCIEN na starosti odborné štúdie o cirkulárnej ekonomike.

Čerstvý vietor z Bali. Československý pár vyrába pestrofarebné ekologické tašky

Cieľom INCIEN je vytvoriť príklady z praxe, v rámci ktorých sa implementujú rôzne úrovne a princípy cirkulárnej ekonomiky alebo obehového hospodárstva. A čo vlastne tá cirkulárna ekonomika znamená? Ako hovorí Ivana Maleš, náš súčasný ekonomický model je lineárny. Naša spoločnosť ťaží prírodné zdroje, potom ich odváža na opačný koniec sveta, kde z týchto surovín vyrába výrobky. Tieto výrobky sú následne distribuované do ďalších kútov sveta, kde ich spotrebitelia kúpia, používajú a vyhadzujú vo forme odpadov. „Vznikajú tak dva veľké problémy na začiatku a na konci tohto modelu. Prírodné zdroje sa na začiatku míňajú a na konci vzniká veľké množstvo odpadu. V tomto odpade sa nachádza veľké množstvo neobnoviteľných zdrojov, ktoré takýmto spôsobom strácame nenávratne preč,“ vysvetľuje Ivana.

Ako funguje lineárna (hore) a cirkulárna ekonomika. Infografika: INCIEN

Aj keď ochrancovia životného prostredia na tento problém upozorňujú dlhodobo, ekonómovia nie vždy mali pre nich pochopenie, vraj by to ohrozovalo ekonomický rast a globálny trh. Ako dodáva Ivana Maleš, dnes je už situácia úplne iná. „Ekonomiku ohrozuje skôr to, že sa prírodné zdroje míňajú, sme nútení hľadať alternatívy, nové materiály a vzniká obrovský problém s odpadom, ktorý už rieši celý svet. Je to spoločný problém, ktorý musíme vyriešiť, a preto sa hľadal model šetrný k životnému prostrediu, ale tak, aby to nezastavilo ekonomiku,“ hovorí.

Najvyššou prioritou sa preto podľa nej stalo predchádzanie vzniku odpadov. Spoločnosti aj jednotlivci si uvedomujú, že je potrebné vyrábať produkty, ktoré nie sú jednorazové a sú navrhnuté na dlhodobé používanie. Zároveň by sa mali dať v poslednom štádiu životnosti aj rozobrať, materiály vytriediť a opätovne použiť alebo zrecyklovať.

A ako by ste aj vy mohli pomôcť zlepšiť životné prostredie či dokonca dosiahnuť zmenu v tom, ako nakladáme s odpadom, a prispieť k tomu, aby ho bolo menej? Tu je niekoľko tipov od predstaviteliek združenia INCIEN: 

1. Uskromnite sa

Ako hovorí Ivana Maleš, kľúčom k zmene môže byť aj takzvaná „dobrovoľná skromnosť“. V združení INCIEN totiž veria, že každý jednotlivec si môže vybrať vec, ktorá je preňho úplne prirodzená a bude viesť k udržateľnosti, a aj napriek tomu nestratí vlastný komfort.

„Pre niekoho to môže byť kompostovanie, pre iného to, že bude nakupovať do vlastných tašiek a vrecúšok, pre ďalšieho, že bude chodiť do práce na bicykli, prestane jesť mäso alebo si niekoľko mesiacov nekúpi žiadne oblečenie,“ vymenúva Ivana Maleš. „My tomu hovoríme dobrovoľná skromnosť – sami vieme najlepšie, ktoré naše návyky nám prekážajú, a čo by sme chceli zmeniť. Tak to robme udržateľnejšie, a neprídeme tým o žiaden komfort. Nemá zmysel ľudí nútiť byť zero waste a porovnávať si, kto má menšiu fľašku s odpadom.“

2. Robte zmeny aj v zamestnaní

Ako dodáva Ivana, dôležité je túto tému prenášať aj do zamestnania, čo podľa nej môže urobiť každý bez ohľadu na to, či je expert na životné prostredie, alebo nie. „Ak vidíme priestor na to, ako sa dá odpadu predchádzať, využívať ho ako zdroj alebo triediť, tak je dôležité, aby sme túto zmenu buď naštartovali, alebo sa pripojili k iniciatíve iných kolegov.“

3. Zaujímajte sa o miesto, kde žijete

Aktívni a zvedaví by sme mali byť aj na lokálnej úrovni. Preto INCIEN odporúča zaujímať sa o to, čo sa v našom prostredí deje s odpadmi. „Sledujme, ako sa s odpadmi nakladá, prečo triedi naša obec toľko, koľko triedi, a aké sú možnosti na zlepšenie,“ uzatvára Ivana Maleš.

Štyri oblasti aktivít INCIEN 

INCIEN v rámci svojich činností realizuje projekty v štyroch rôznych oblastiach. Spolupracuje s prevádzkami, firmami, ale aj s rôznymi podujatiami na zero waste konceptoch, ktoré zapracovávajú do vlastného modelu podnikania, či organizovania rôznych spoločenských alebo firemných akcií.

Okrem toho spolupracujú aj so samosprávami, ktorým pripravuje INCIEN analýzy odpadov a rôzne koncepcie, ktoré im na mieru pomôžu zlepšiť podmienky v odpadovom hospodárstve.

V rámci tretej oblasti projektov INCIEN spolupracuje s Ministerstvom životného prostredia SR a Úradom podpredsedu vlády pre informatizáciu a investície, ktorí sú zodpovední za implementáciu cieľov obehového hospodárstva.

Štvrtá oblasť projektov sa zameriava na vzdelávanie. INCIEN na základných aj stredných školách prednáša o problematike lineárnej ekonomiky a vysvetľuje riešenia na modeloch cirkulárnej ekonomiky. „Deti v rámci aktivít aktívne spolupracujú, organizujeme pre ne rôzne exkurzie – na skládku, do kompostárne či spaľovne. Inak si celý ten problém nevedia predstaviť,“ opisuje Maleš a dodáva, že ich hlavným cieľom v sfére vzdelávania je diskusia a podpora kritického myslenia v oblasti prevencie vzniku odpadov.

Hlavné foto: Ivana Maleš, Katarína Bednáriková, Petra Csefalvayová, Martina Ľuptáková. Zdroj: archív INCIEN