26. februára 2020

Časy, keď sa posudzovalo, či sú ľudia predurčení na úspech len na základe výšky IQ, sú už dávno minulosťou. Dnes sa pri mixe vlastností úspešných ľudí čoraz častejšie dostáva do popredia emocionálna inteligencia. Tento pojem pritom nie je len synonymom empatie.

Podľa amerických psychológov Johna D. Mayera a Petera Saloveya, ktorí ako prví definovali pojem emocionálna inteligencia, sa tento osobnostný atribút skladá zo znalosti vlastných emócií, z ich zvládania, schopnosti motivovať samého seba, z vnímania emócií ostatných a zvládania medziľudských vzťahov. Aj keď sa za posledné tri dekády tejto téme venovalo množstvo vedcov a sociológov, stále neexistuje spoľahlivý spôsob, ako emocionálnu inteligenciu odmerať.

Sú pokorní a nespájajú svoju identitu s prácou.
Toto je 7 vecí, ktoré robia emocionálne inteligentní ľudia v práci inak

V mnohých profesných oblastiach je však dôležitá, medzi ne určite patrí aj pozícia lídra. „Nárast významu emočnej inteligencie na líderských pozíciách vidím práve v dôsledku zmeny priorít na pracovisku,“ vysvetľuje pre Forbes HR expert Peter Gubiš zo spoločnosti Slávik&Stell. Ako dodáva, dnes už spokojnosť v práci neznamená len to, ako sme finančne ohodnotení, ale aj či sa zhodujeme s hodnotovým nastavením firmy, či sme spokojní s kolektívom. 

Tlačení do sebarozvoja

Ako ďalej pre Forbes vysvetľuje lektorka a autorka konceptu Future skills Olívia Hurbanová, ktorá stojí za vzdelávacou a marketingovou agentúrou HighBrõws a agentúrou Olinclusive, dôležitosť emocionálnej inteligencie súvisí aj s prostredím, v ktorom žijeme. „Charakter práce sa mení pred našimi očami, svet okolo nás je čoraz viac prepojený, je plný neustálych zmien, informačného pretlaku. Množstvo práce, ktorá sa automatizuje a robotizuje, postupne narastá,“ hovorí.

Na druhej strane to má však aj pozitívny aspekt. Vytvára sa tlak na humanizáciu profesií a sme nútení rozvíjať naše schopnosti, ktoré nám pomáhajú v sociálnej interakcii. Všetko spomínané je kľúčové pre lídrov, aj v osobnom živote. Ako vysvetľuje Hurbanová, emócie sú hlavným spúšťačom pri rozhodovaní, majú vplyv na naše myslenie, správanie i výkon. „Často sa snažíme výkon oddeľovať od emócií, neuvedomujúc si, že sú to spojené nádoby. Preto sa schopnosť porozumieť svojmu vlastnému emočnému svetu i tých okolo nás, a schopnosť vedieť tento svet zmysluplne navigovať a regulovať, stáva nevyhnutnou výbavou lídra,“ vysvetľuje lektorka. 

Vo vlastnej vzdelávacej agentúre učí, ako obstáť na trhu práce.
Ľudia sa musia naučiť akceptovať zmenu

Ako pripomína Gubiš, ruka v ruke s touto problematikou ide aj rozvíjanie psychologicky vyhovujúceho a zdravého prostredia. S jeho slovami súhlasí aj Hurbanová: „Ak ľudia na riadiacich pozíciách pochopia akým zásadným spôsobom naše správanie a rozhodovanie ovplyvňuje prostredie, v ktorom sa nachádzame, vedia tak vo svojich spoločnostiach vytvárať ekosystém, kde ľudia dokážu byť rozumní i myslieť nad rámec zaužívaných štandardov. Sekundárnym dôsledkom tohto býva zvýšená profitabilita firmy,“ dopĺňa s tým, že to, či sme empatickou alebo neempatickou osobou, súvisí do veľkej miery práve s prostredím, v ktorom pracujeme. 

Na vrchole všetkého je balans

Ako však upozorňuje starší článok prestížneho Harvard Business Review, aj pri tejto téme je viac ako čokoľvek iné dôležitý balans. Ako príklad uvádza líderku, ktorú má každý z jej tímu rád. Je pokojná, nikdy nestratí nervy, s každým sa dokáže dohodnúť, pričom nezáleží na tom, koľko stresujúcich situácií deň prinesie. Nikdy sa nesťažuje, dá sa na ňu spoľahnúť. Jednoducho, ideálny zamestnanec.

Avšak vysoký pomer emocionálnej inteligencie so sebou nesie aj negatíva. Napríklad, ak je líderka známa tým, že si s každým rozumie a považujú ju za láskavú, ťažko bude dávať svojim podriadeným negatívny feedback. Okrem toho sa jej pre jej vlastnosti bude ťažko rásť v kariérnom rebríčku, keďže by jej robilo problém vykonávať nepopulárne riešenia (negatívna spätná väzba, prepúšťanie, znižovanie miezd). Takisto sa bude pravdepodobne vyhýbať risku, pretože si je až príliš vedomá možných následkov. Totiž, čím má človek vyššie EQ (emocionálny kvocient), tým má vyššiu sebakontrolu, má sklony ku kontraproduktívnemu perfekcionizmu, a teda sa bojí riskovať. 

Zmeňte sa z manažéra na skutočného lídra.
Tu sú 4 spôsoby, ako na to

Takže áno, spomínané vlohy sú ideálne pre lídra v strednom manažmente, ktorý chce byť empatický voči svojmu tímu a zadobre so šéfom. Pri vyšších pozíciách je však potrebná vyrovnanosť. Harvard Business Review pri lídroch odporúča vybalansovať štyri hlavné domény: sebavedomie, manažovanie samého seba, sociálne zručnosti a riadenie medziľudských vzťahov. 

Celoživotný maratón učenia sa

Ako teda na emocionálnej inteligencii pracovať? V dnešnej dobe je už riešení naozaj mnoho, od širokej ponuky kníh, cez workshopy až po konferencie a kurzy. Kariérna lektorka pripomína, že ide o celoživotný maratón a tak, ako každú ľudskú schopnosť, je potrebné ju praktizovať a študovať ľudské správanie ako také. „Domnievam sa, že práve vďaka uvedomeniu si zložitosti rovnice ľudského správania, ktorú ovplyvňuje nesmierne veľa faktorov, sme schopní v sebe rozvinúť hlboké pochopenie, súcit a toleranciu a vytvárať tak pre iných prostredie, kde dokážu byť produktívnejšou a lepšou verziou seba samých,“ hovorí.

Ako jeden z úspešných príkladov tréningu emocionálnej inteligencie odporúča Gubiš zasa zažiť takzvané sebaskúsenostné tréningy. Tie spočívajú v tom, že lídri majú príležitosť systematicky zažívať isté emócie a spracovať ich. Tieto zážitky, tým, že ich prežijú na vlastnej koži, sú v nich hlboko ukotvené. Ich riešenie si potom vedia v reálnom živote rýchlejšie vybaviť. Ako na záver dodáva, v tomto smere nie je na zahodenie si pripomenúť aj zručnosti sebareflexie a všímavosti, takzvaného mindfulness, ktorého trénovanie sa takisto často skloňuje v súvislosti s úspechom. 

Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk