12. októbra 2018

Remeslo má zlaté dno. Toto príslovie predsa každý pozná, no len málokto tuší, že za prácou remeselníkov stoja hodiny tvrdej a často fyzicky náročnej práce. Rozprávať by o tom vedel akademický sochár Stanislav Kožela zo Stupavy, ktorý sa špecializuje na prácu s kovom. 

V meste neďaleko Bratislavy má pri svojom dome postavenú dielňu, ktorá je centrom jeho biznisu. Pracoval v nej napríklad na národnej kultúrnej pamiatke, ktorou je súsošie Golgota z trnavskej kalvárie. Tento remeselník sa totiž venuje kováčstvu a reštaurátorstvu kovov.

Ku remeslu ho priviedol starý otec

Záľubu v ťažkej práci si Stanislav Kožela našiel ešte ako malý chlapec. „Pokiaľ si dobre pamätám, tak som chcel byť kováčom od útleho detstva. Videl som to u svojho deda,“ hovorí remeselník. Jeho starý otec bol totiž ešte počas bývalého režimu dedinským kováčom.

Dizajn štúdia Mejd uspel v zahraničí. Hovoria, že Slováci nevedia oceniť autorský produkt

Postupom času sa Kožela rozhodol študovať umelecko-remeselný odbor zámočníctvo-kováčstvo na Strednej umeleckopriemyselnej škole v českom Turnove. Počas štyroch rokov štúdia chodil cez prázdniny na niekoľko týždňov praxovať i do výroby. Neskôr – na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave – sa venoval reštaurovaniu plastík.

Stanislav Kožela reštauroval i sochu Herkula v Snine. Foto: archív Stanislav Kožela

Brány, bránky, kozuby

Kováčstvo je veľmi starou záležitosťou, ktorá ľudstvo sprevádza už od dávnych čias. No rovnako, ako sa vo svete menilo všetko ostatné, ani toto remeslo nie je výnimkou. „Taký kováč sa dnes nezaobíde bez elektrického prúdu. Kedysi boli ručné mechy na rozdúchanie uhlíkov vo vyhni,“ hovorí Kožela. Technológie napredujú a krok s nimi musia držať i remeselníci. To, čo je dnes k dispozícii, niekedy nebolo.

Nebojí sa zašpiniť si ruky od hliny: Simona Janišová vystavovala aj v Číne

Keďže po starom otcovi zdedil okrem lásky ku kovu len zopár kladív, tak si musel ďalšie dôležité veci zaobstarať sám. Počiatočné investície putovali do zriadenia vlastnej dielne, ktorú má hneď pri dome v Stupave. „Každý musí svojmu remeslu zabezpečiť strechu, a kováč nemôže robiť pod holým nebom,“ hovorí. Ďalej musel investovať do nákovy, kováčskej vyhne, zváračky a veľkého množstva ďalšieho náradia. Devízou práve tohto remesla však je, že pokiaľ je kováč zručný, tak si dokáže veľa pracovných nástrojov vyrobiť i sám. Napríklad také kliešte, tie sa podľa Koželu učia vyrábať i študenti na školách.

Práca s kovom oslovila remeselníka ešte počas detstva. Foto: archív Stanislav Kožela

A aké objednávky dnes taký kováč dostáva? „Často chcú do novostavieb vyrobiť brány, prípadne vstupné bránky, no niekedy i celé ploty. Taktiež ide o interiérové zábradlia alebo tie exteriérové, na balkóny,“ hovorí Stanislav Kožela. Žiadané sú i krbové súpravy alebo interiérové detaily, ide teda o praktické veci. Všetko však záleží od remeselníka a dizajnu, ktorý vie zákazníkom ponúknuť.

Reštauruje i pre múzeá

Stupavský remeselník si v rámci reštaurátorstva veľmi pochvaľuje spoluprácu s múzeami. Naposledy pracoval na zbierkových predmetoch pre Slovenské národné múzeum. „Do rúk sa mi dostáva viacero možno ani nie tak umeleckých, ako historických pamiatok, ktoré sa prezentujú na výstavách. Pracoval som napríklad na historickej premietačke, ktorá pochádzala približne z roku 1910,“ hovorí Kožela. Na svietenie sa v tomto kúsku používala ešte stará uhlíková lampa. A to rozhodne nie je všetko. Nedávno spolupracoval i na výstave k vzniku Československa. Reštauroval tu zubárske kreslo a vďaka tomu, že sa k nemu dostanú aj nezvyčajné kusy, považuje svoju prácu za pestrú.

Stanislav Kožela pracoval i na reštaurovaní tejto starej premietačky. Foto: archív Stanislav Kožela

„Nás v škole neučili, ako viesť firmu alebo účtovníctvo. To som sa učil postupom času, po revolúcii a metódou pokus a omyl,“ priznáva Stanislav Kožela. Musel si v biznise poradiť sám, no chuť do práce mu nechýba, a práve tá je i dôležitým atribútom toho, či človek v remesle zotrvá. Všetko je však podľa neho vecou okolností alebo náhod.

Mladí by mali cestovať

V dnešnej dobe plnej počítačov, smartfónov a technológií sa len zriedkavo objavia mladí ľudia, ktorí by sa chceli v budúcnosti venovať ťažkej práci v podobe remesla. I keď práve to môže mať omnoho „jagavejšie dno“ než iné povolania. Čo by však tým, ktorí sa nenechajú odradiť poradil akademický sochár Kožela? „Mali by si nájsť vhodnú školu. Dnes sú však možnosti i ísť do zahraničia, človek viac vidí. Určite by som mladým ľuďom zaujímajúcim sa o remeslo odporučil cestovať,“ hovorí pre Forbes.sk.

Remeslo sa človek nenaučí pozeraním videí na internete (i keď tých je neúrekom). Pomôže len prax a preto je podľa stupavského remeselníka dôležité, aby si človek našiel dobrého majstra a získal potrebné skúsenosti. A samozrejme tu absentovať rozhodne nesmie spomínaná chuť do práce.

Hlavné foto: Pixabay