Slovensko stojí na križovatke a je nielen na zástupcoch štátu, ale aj inovatívneho sektora, ktorým smerom sa vyberieme. Matej Ftáčnik a Marián Porvažník z Vacuum Group tvrdia, že sú pri celkovom servise pripravení podať štátu pomocnú ruku. Ak budeme schopní priniesť zo zahraničia nielen Slovákov, ale aj ľudí z fintech prostredia, ktorí si tu budú chcieť založiť napríklad svoj centrálny európsky hub, tak máme vyhraté.
V projekte Moderná krajina sa pýtame osobností z obálok Forbesu, čo treba spraviť, aby bolo Slovensko v 21. storočí úspešné. Projekt sme spustili pri príležitosti 10. výročia vstupu značky Forbes na slovenský trh. Jeho cieľom je prezentovať názory a odporúčania hlasu slovenského biznisu a vytvoriť platformu, ktorá bude šíriť ich myšlienky ako inšpiráciu na diskusiu o tom, ako posunúť Slovensko a urobiť z neho modernú krajinu a super miesto na život.
Vacuum Group prišlo s public policy iniciatívou, ktorej cieľom je pomôcť rozbehnúť startupové, fintechové a technologické prostredie na Slovensku. Kedy ste začali s jej formovaním?
MARIÁN PORVAŽNÍK: S jej budovaním sme začali približne pred rokom. V rámci Vacuum Group máme dvanásť portfóliových projektov a mnohé z nich sme boli nútení založiť v zahraničí a vyslovene sme si povedali, že je to škoda.
Sú to projekty, ktoré vychádzajú zo Slovenska a už v prvopočiatkoch musia utekať do zahraničia, pretože lokálne regulácie im neumožňujú fungovať tak, ako by sme chceli. Okrem toho sme si uvedomili, že mnohé technologické spoločnosti vynakladajú obrovské prostriedky na to, aby sa ich inovatívny štýl robenia biznisu vtesnal do pomerne zastaralej legislatívy.
Je škoda, že peniaze nemôžu dávať na rast, ale musia ich použiť na boj s byrokraciou. Preto sme sa rozhodli to skúsiť zmeniť zvnútra a vytvoriť celosektorovú iniciatívu, ktorá bude hlasom zmeny k lepšiemu – aby firmy nemuseli utekať do zahraničia, ale mohli robiť biznis na Slovensku.
Zároveň musím povedať, že Slovensko v inováciách Európu a svet dobieha. Súčasná situácia je priam alarmujúca. Ak nespravíme nutné zmeny k tomu, aby bola jadrom slovenského ekonomického rastu inovačná ekonomika, dôsledky môžu byť pre nás závažné. A to nehovorím len o odlive talentu, ale aj o vážnych ekonomických stratách pre krajinu.
Plán obnovy ako dvojsečná zbraň
S touto témou sčasti súvisí aj Plán obnovy, o ktorom sa v poslednom roku často hovorí. Aké tu vidíte paralely?
MP: Ide o naozaj tesné prepojenie. Uvedomili sme si, že máme historickú šancu, pretože zmeny sa robia pomerne ťažko, ak nie je idei naklonená politická garnitúra. Vidíme, že vďaka Plánu obnovy sa politická garnitúra dostala pod tlak. Vedia, že pokiaľ sa chceme niekam dostať, musíme urobiť cieľavedomé kroky.
Chceli sme byť hlasom zdola, pretože riešenia, ktoré sa pri Pláne obnovy musia urobiť, musia byť zmysluplné a na úžitok jednotlivých hráčov na trhu. Veľmi tiež vítame šikovných ľudí v štátnej správe, ktorým na tejto transformácii záleží, a verím, že spoločne budeme mať možnosť vidieť, ako sa aj vďaka našej práci posúva krajina vpred.
MATEJ FTÁČNIK: Ja vnímam Plán obnovy ako dvojsečnú zbraň. Na jednej strane je super, že sa ideme posúvať vpred, ale musíme si uvedomiť, že to nie sme len my, ale ide o celú Európsku úniu. Nedáva nám to žiadnu výhodu, všetky krajiny sa musia pohnúť vpred.
Musíme sa naozaj zobudiť, prestať sa hádať a robiť niečo pre to, aby sme nie predbehli, ale dobehli ostatných. My chceme našej garnitúre pomôcť, aby znovu nevymýšľali koleso, aby sa neupriamovali na veci, ktoré nedávajú zmysel.
Mali by sa sústrediť na niekoľko kľúčových bodov, kde ekosystém potrebuje pomôcť, aby sme sa mohli vyrovnať ostatným krajinám. Nechcem, aby boli zo slovenských podnikateľov kryptoutečenci – ľudia, ktorí si presúvajú trvalý pobyt do Paraguaja a Panamy, aby mali podmienky na to, aby sa svojmu biznisu venovali.
Ale aby zostali tu, pretože aj u nás máme skvelých ľudí s technologickým a matematickým zmýšľaním, ktorí tu pred niekoľkými rokmi spustili kryptoscénu a teraz odchádzajú húfne preč.
Sú to milióny, ktoré tu mohli byť odvedené, ale kvôli situácii, aká tu je, budú odvedené niekde inde. Je to tak pre zastaralú legislatívu, ktorá nepraje inovatívnym myšlienkam; prehnanú byrokraciu; ako aj nekoncepčnú podporu inovácií, ktorá v súčasnosti nefunguje na základe trhových mechanizmov.
Matej Ftáčnik, spoluzakladateľ Vacuum Group. Foto: Martina Juríčková
Matej Ftáčnik
Spoluzakladateľ softvérovej spoločnosti Vacuumlabs venujúcej sa fintechu a od roku 2021 je aj jej CEO. Stál pri zrode prvého slovenského coworkingového priestoru The Spot a jeho znovuoživení v minulom roku. Medzi jeho ďalšie aktivity patrí spoluzaloženie Fintech Hub Slovakia, ktorý združuje inovatívne spoločnosti a organizácie pôsobiace v oblasti digitalizácie finančných služieb.
V roku 2019 sa stal EY Technologickým podnikateľom roka za dlhoročný prínos v oblasti zakladania biznisov a kultivovania startupového ekosystému.
Dve veľké oblasti
Čo teda navrhujete urobiť? Spomínali ste, že kľúčové je sústrediť sa na niekoľko bodov.
MP: Vidíme dve veľké oblasti. Prvá sa pozerá na celkový servis štátu. Napríklad v Spojenom kráľovstve je možné založiť si firmu za dvanásť libier a za jeden deň. U nás to trvá týždne, niekde až mesiace, a stojí to stovky eur. V prvom rade je teda potrebné urobiť zmeny na úrovni štátnych procesov.
Ďalšia vec je, že dynamika práce sa zásadne zmenila. Najmä v inovačnom ekosystéme chce málokto pracovať na trvalý pracovný pomer. Inovátori nechcú byť chránení Zákonníkom práce, neveria udržateľnosti štátneho dôchodkového systému, chcú mať slobodu a často poskytujú svoj talent viacerým projektom či spoločnostiam naraz.
Na Slovensku máme v tomto ešte stále inak nastavenú mentalitu a firmy, ktoré chcú do svojich radov priniesť dobrých ľudí, ktorí chcú mať voľnosť, sa musia boriť s obsolétnym Zákonníkom práce.
Čo je tou druhou veľkou kapitolou?
MP: Tá sa týka sektorových oblastí. Musíme sa zamyslieť nad tým, že ak chceme byť inovatívna krajina, tak čo je naša komparatívna výhoda. O Lotyšsku sa nadnesene hovorí, že už keď vystúpite na letisku, tak dostanete do ruky bankovú licenciu.
Naozaj vidíme, že množstvo fintechových spoločností tam migrovalo, pretože krajina im je naklonená. Musíme sa preto zamyslieť, v čom chceme byť silní. My napríklad budujeme robustné návrhy na úrovni fintechov, kryptomien, technológií v práve a zdravotníctve.
Ako to teda nastaviť, čo je potrebné urobiť?
MF: V tomto prípade mi nedá nebyť diablovým advokátom. O Lotyšsku sa síce hovorí, že už na hranici dostanete bankovú licenciu, ale rovnako sa medzi centrálnymi bankami vraví, že tie licencie nemajú až takú veľkú hodnotu. Je teda potrebné robiť zmeny tak, aby sme sa nezdiskreditovali ako krajina, ale aby sme robili rozumné a racionálne kroky.
Marián Porvažník z Vacuum Group. Foto: Archív Vacuum Group
Marián Porvažník
Právnik a občiansky aktivista. Po štúdiu práva na University of Oxford a praxi na Trestných tribunáloch OSN v Haagu sa vrátil na Slovensko. Založil tu niekoľko technologických projektov zameraných na právo, ktorých cieľom je pomáhať bežným občanom a tiež podnikateľom. V súčasnosti je CEO Vacuum Group, jednej z najrýchlejšie rastúcich technologických skupín v regióne.
Ktoré konkrétne to teda sú?
MF: Minulý rok sme založili iniciatívu Fintech Hub, neziskovku v spolupráci s Mastercardom. Cieľom je priniesť na Slovensko ďalšie fintechy. Problémom je to, čo sme už niekoľkokrát popísali, a to odliv mozgov. V rámci EÚ sme na tom naozaj zle.
Ja si principiálne nemyslím, že je zlé, keď ľudia odídu. Zlé je, ak sa nevrátia. Naše univerzity sa totiž nerovnajú tým v Prahe, Londýne alebo Harvardu. Budeme radi, ak tí ľudia strávia nejaký čas v zahraničí, nestratíme s nimi kontakt a vrátia sa.
Ak budeme schopní priniesť zo zahraničia nielen Slovákov, ale aj ľudí z fintech prostredia, ktorí si tu budú chcieť založiť napríklad svoj centrálny európsky hub, tak máme vyhraté. Zaspali sme dobu a v množstve startupov sme signifikantne za Prahou či Brnom.
Sú veci, ktoré musíme zmeniť na úrovni štátu, ale potom musí prísť naša mravčia práca, aby sem prišiel talent. Momentálne mentorujem jeden startup, ktorý založili dvaja bratia – Slováci, jeden študoval v Londýne, druhý na UPenn, a prinesú sem svoj fintech. To je presne to, čo potrebujeme.
Zvláštna legislatíva
Vráťme sa však k problémom na úrovni štátu. Startupisti svoje firmy prenášajú do zahraničia aj preto, lebo u nás máme komplikovaný systém zdaňovania firemných podielov, akcií. Práve tie dostávajú zamestnanci inovatívnych spoločností ako motivačný benefit. Čo s tým?
MP: U nás jednoducho neexistuje cesta, ktorou by startupy mohli svojim tímom (zamestnancom, ale hlavne freelancerom) distribuovať po- diely alebo akcie motivačným spôsobom tak, ako je to v desiatkach zahraničných krajín.
Sme v situácii, keď tieto podiely v rizikových startupoch ich držiteľovi ešte neprinášajú peniaze. Ale štát tvrdí, že z nich aj tak musíte odvádzať daň. A kto chce platiť daň z niečoho, čo o dva roky nemusí existovať, pretože spoločnosť skrachuje? Toto už majú na Západe takmer všade vyriešené. To znamená, že tieto príjmy by sa mali zdaňovať napríklad až pri exite spoločnosti.
Okrem toho je slovenská legislatíva veľmi zvláštna, pretože podporuje skôr tých, ktorí majú viac. Ak držíte aspoň 10-percentný podiel dlhšie ako dva roky, takýto príjem je na úrovni právnickej osoby oslobodený od dane a dosiahnutý zisk môže byť ďalej vyplatený jej majiteľovi vo forme dividend, ktoré podliehajú len 7-percentnej dani z príjmov.
Pokiaľ máte menej ako 10-percentný podiel, platíte daň z príjmov vo výške 19 alebo 25 percent a zdravotné odvody vo výške 14 percent. Veľa slovenských spoločností preto funguje napríklad v Česku, kde je ten model priaznivejší. No ak tu inovatívne spoločnosti ani nebudú, tak tu aj výrazne menej odvedú do štátneho rozpočtu.
Tipy Matej Ftáčnika, ako prilákať ľudí späť domov
- Mali by sme udržiavať ich prepojenie so Slovenskom aj počas ich štúdia. Vieme to robiť cez poskytovanie stáží či už na diaľku, alebo v kanceláriách slovenských firiem priamo v zahraničí.
- Dať im možnosť robiť na príležitostiach s reálnym a typicky globálnym dopadom aj zo Slovenska. Mali by sme podporovať podnikateľské prostredie a inovácie.
- Vytvoriť pracovné prostredie a kultúru, ktorá je inkluzívna, moderná a podobná tomu, s čím sa môžu stretnúť v zahraničí. Potrebujeme prepájať šikovných ľudí do komunít, kde sa vedia navzájom motivovať a zlepšovať.
- Dať im adekvátne ohodnotenie, ktoré je na úrovni Európskej únie, respektíve na globálnej úrovni. To znamená plat, benefity či možnosť získať podiel vo firme. Mladí ľudia potrebujú mať pocit, že si svojou čestnou a zodpovednou prácou vedia zabezpečiť dobrý život.
- Motivovať ich cez pozitívne príklady. Vieme im ukázať, že aj zo Slovenska sa dajú budovať svetové firmy.
Komunikujete so zástupcami vlády tieto témy?
MP: Obaja sme boli súčasťou hĺbkových rozhovorov na inovačnej sekcii na Úrade vlády Slovenskej republiky, kde v najbližšej dobe začínajú draftovať národnú inovačnú stratégiu na osem rokov.
Veríme, že naše návrhy, ktoré dávame dokopy s našimi partnermi, budú minimálne zvážené pri zakomponovaní do stratégie. Najmä tam už pôsobia ľudia, ktorí sú z nášho ekosystému, majú skúsenosti s inováciami a akceptujú náš vklad.
MF: To, čo robí Miška Kršková a jej tím, je super záslužná práca a som rád, že pán premiér vytvoril tento úrad. Dúfam, že sa to pretaví do reálnych výsledkov.
Nie je už na tieto zmeny neskoro? Vidíme, ako pokročili v tejto oblasti krajiny ako Česko, Poľsko či Pobaltie.
MF: Zo Slovenska nebude druhý Londýn ani Silicon Valley. Ale minimálne môžeme zastaviť aspoň odchod firiem, nestratiť a zveľadiť to, čo tu máme, a keď sa nám podarí priniesť sem niekoľko firiem, tak to bude super. Okrem toho je v rámci fintechu Národná banka Slovenska progresívnejšia ako česká.
Vidíme prvé lastovičky, české firmy, ktoré získavajú licenciu na Slovensku, pretože v Česku boli zaseknutí. Svetlo na konci tunela tu už určite je, len ho musíme trochu podporiť. Navyše sa musíme rozhodnúť pre sféru, v ktorej chceme byť dobrí, a nerobiť všetko pre všetkých. Ja osobne vidím štyri oblasti: fintech, krypto, legal tech a health tech. V každej z týchto oblastí tu už máme vybudované podhubie.
Prestaňme byť údržbári
NBS nedávno spustila takzvaný sandbox, respektíve inovačný hub, čo považujú za krok vpred v oblasti podpory fintechového prostredia na Slovensku. Ako hodnotíte tieto kroky?
MF: Na jednej strane kvitujem, že je NBS otvorená, počúva nás a učí sa. Na druhej strane by som bol veľmi rád, ak by sa zmeny diali rýchlejšie. Mám pocit, že v rámci nášho regiónu môžeme veľa získať. Slovensko je dobre lokalizované, Bratislava sa môže stať dobrým miestom pre fintech. Sú tu tisíce šikovných ľudí, ktorí pracujú v bankovom sektore a môžu do fintechov ľahko preskočiť.
Vedomosť tu je, len musíme byť schopní doniesť sem nové digitálne banky a začať odtiaľto expandovať napríklad na Balkán. V tomto smere má NBS veľké slovo a my ich budeme len podporovať v tom, aby sa tie zmeny diali rýchlejšie.
„Slovenské úrady a inštitúcie majú ‚mindset‘ údržbárov. Od vysokých predstaviteľov až po posledného úradníka. Ak zásadná časť politických predstaviteľov nepovie, že sme inovátori a ideme meniť systém, zo strany inštitúcií nepríde tlak, že je potrebné meniť legislatívu,“ hovorí Marián Porvažník.
Často hovoríme o tom, aby sa krajina začala sústreďovať na preorientovanie priemyselného zamerania, teda aby sa ten „mindset údržbárov“ zmenil. Čo urobiť ako prvé?
MF: Práve zmena toho nastavenia je to, čo musíme urobiť ako prvé. Nie je to o ničom inom. Jediný blok, ktorý v tomto celom máme, je to, že sme údržbári, aj keď sme vyštudovaní a vieme robiť inovácie. Musíme to skúsiť, urobiť zopár experimentov.
Nehovorím, že poďme zmeniť celú ekonomiku. Malý experiment, na malom poli a ak to vyjde, tak to môže byť nový automobilový priemysel Slovenska. Je potrebné nájsť vizionárov, ktorí sa neboja ísť do experimentov a urobia kroky, ktoré v krátkodobom horizonte možno budú znieť šialene, ale z dlhodobého hľadiska môže ísť o správne rozhodnutia.
MP: Je to celé o rámci. V takmer žiadnej štátnej inštitúcii stále neexistuje oddelenie, ktorého hlavnou úlohou by bolo zamyslieť sa, ako inovovať. Ľudia tam majú tradičné rozdelenie úloh od začiatku fungovania daného úradu. Avšak dnes v rámci útvarov musia vznikať takéto pododdelenia, ktoré majú svoju autonómiu a môžu experimentovať.
Za mňa je skvelým príkladom Erste Bank, ktorá je obrovská, ale dokáže inovovať napriek tomu, že pochádza z krajiny, ktorá si zakladá na tradíciách a aj samotný bankový sektor je vnímaný ako konzervatívny.
Čo urobili?
MP: Rozhodli sa kúpiť inovatívne štúdio, dostali autonómiu, vlastné procesy a zrazu boli schopní spolupracovať s freelancermi, externými dodávateľmi, kupovali riešenia startupov, integrovali ich do (bankovej aplikácie) George a zrazu sa banka, ktorá má 203 rokov, správala ako startup. A to len preto, lebo zmenili rámec fungovania.
Návrat domov
Ak sa však teraz pozrieme na ďalšiu úroveň, ktorej sme sa už niekoľkokrát dotkli, a to dostatok a kvalita ľudského kapitálu, tak čo tu môžeme zmeniť?
MF: Odliv mozgov je jedna vec, ale máme príležitosť pritiahnuť sem ľudí zo zahraničia. My pomáhame prinášať na Slovensko ľudí z USA či Švajčiarska, ale väčšinou sú to Slováci. Ale máme zdroje na Ukrajine, v Bielorusku a Rusku, ktoré by sme sem vedeli pritiahnuť, keby sme zmenili imigračné zákony.
Zmeniť edukačné prostredie, skvalitniť vzdelávanie bude trvať jednu generáciu, viac ako dvadsať rokov. Čo tak začať talent importovať, zjednodušiť im prístup na Slovensko či podmienky, ako dostať naše občianstvo? Už dnes je jednoduchšie dostať sa do Prahy či Brna z Ukrajiny ako k nám, aj keď my sme priami susedia.
S tým však možno súvisí aj atraktivita Bratislavy verzus atraktivita Prahy.
MF: Ľudia sem prísť chcú, my ich „recruitujeme“. Je im jednoduchšie dostať sa na Cyprus či do Prahy ako k nám. Máme talent, ktorý s nami chce pracovať, chce prísť do Bratislavy, ale má to legislatívne príliš náročné.
MP: Za všetko spomeniem príklad, ktorý sa nám stal na mítingu. Naši spolupracovníci sa nás pýtali, že ak začne vojna na Ukrajine, či im vieme zabezpečiť presun na Slovensko. Namiesto toho, aby sme im mohli povedať jednoznačné áno, sme im mohli len prisľúbiť, že naši právnici pre to urobia všetko.
Nedávno k tejto situácii skutočne prišlo. Našťastie štátne inštitúcie zareagovali veľmi pohotovo, podarilo sa im napríklad rýchlo novelizovať azylový zákon, ktorý sme mali možnosť pripomienkovať aj my. Rovnako sme pomohli vyvíjať web iniciatívy Kto pomôže Ukrajine.
Vytvárame platformu inovatívnych spoločností, ktoré sú pripravené podať pomocnú ruku, ako Civitta, Sapie či firmy, ktoré združuje Košice IT Valley.
Vyhliadky teda zatiaľ nepôsobia veľmi priaznivo.
MF: Nevidel by som to až tak čierno. Som obrovský fanúšik efektu snehovej gule. Stačí jeden jednorožec, jedna firma, okolo ktorej sa vytvoria ďalšie menšie firmy. Ekosystém nemusí byť obrovský. Estónsko má 1,3 milióna obyvateľov a pozrite sa, ako pritiahli talent. Tallinn je pritom menší ako Bratislava. Toto mesto je vynovené, bezpečné, tolerantné a relatívne inkluzívne.
Naozaj potrebujeme mať jednu úspešnú „story“ v ekosystéme a tá snehová guľa sa začne točiť. Teraz potrebujeme dať preč bariéru, o ktorej hovoríme, aby sa to mohlo začať nabaľovať.
Keď hovoríte o motivovaní ľudí a lákaní talentu – vám sa podarilo priniesť viacero ľudí zo zahraničia. Ako?
MF: Nemuseli sme ich zásadne presviedčať. Skôr išlo o to, že ľudia nevedeli, že takéto veci sa u nás vo Vacuum Group robia. Samozrejme, jedným z faktorov boli aj peniaze a aj v tejto rovine vieme byť pomerne kompetitívni. Hlavnými dôvodmi boli práce na zmysluplných projektoch, ekosystém, v ktorom tí ľudia pracujú a poznajú toto prostredie zo Západu, a práca s ďalšími talentovanými ľuďmi.
Veľa ľudí zároveň hľadá možnosť, ako sa vrátiť na Slovensko, k svojim rodinám, pretože tu majú korene. Ľudia potrebujú mať zmysluplnú prácu, ktorá je dobre zaplatená, v prostredí, ktoré je otvorené a inovatívne. Ak je toto splnené, tak má talent tendenciu vrátiť sa späť.
MP: V niektorých prípadoch sme možno museli urobiť kultúrnu indoktrináciu, respektíve ľuďom, ktorí odišli už dávno, vysvetliť, že sa Slovensko zmenilo k lepšiemu. Potom sa stalo, že tí, ktorí sa vrátili napríklad po dekáde, boli milo prekvapení, pretože čakali niečo horšie.
Keď sa ohliadnete dozadu na začiatky vášho biznisu, čo sa v tejto sfére zlepšilo?
MF: Exit Slida do spoločnosti Cisco a exit Exponey do Bloomreachu. Boli to kroky, ktoré sú kľúčové a nutné na to, aby sme do ekosystému uvoľnili ľudí, ktorí si prežili celý životný cyklus startupu. Ktorí zažili troch ľudí v kancelárii až po 300-členný tím pri exite.
Títo ľudia zarobili dokopy zopár miliónov, ktoré teraz môžu využiť na vlastné startupy a vlastné nápady. Zistili, že to ide, že nie sme čierna diera na mape a aj odtiaľto sa dá postaviť svetová firma. Je to super.
Menej super je, že napríklad v Česku sa to dialo už pred siedmimi rokmi, u nás pred dvoma. Ale to nevadí. Je to o tom, že teraz by sme to mohli vidieť každý rok. Ak to dobre zahráme, odstránime bariéry, o ktorých sme hovorili, tak to možno bude chvíľku vyzerať, že sa nič nedeje, ale potom tu zrazu máme obrovskú snehovú guľu a budeme oslavovať.
Prvý kľúčový moment so Slidom a Exponeou sme zvládli a teraz je to o podpore ekosystému, aby nastalo viac týchto momentov.
