17. decembra 2019

Vysoký vstupný kapitál a neustála kontrola. To sú najčastejšie dôvody, prečo podnikateľom franšíza až tak nevonia. Na druhej strane je však výhodou, že nastúpia do rozbehnutého vlaku. Obe strany sa však zhodujú, že na to, aby obchod klapol je potrebná dôvera z oboch strán. 

Bageterie Boulvard, kuchyne Oresi a kozmetika Yves Rocher. Aj keď na prvý pohľad nemajú tieto značky nič spoločné, niečo sa predsa len nájde. Všetky tri sú úspešnými franšízovými projektami. Napriek tomu, že si oni sami tento koncept pochvaľujú, a aj aktívne vyhľadávajú nových franšízantov (podnikateľov, ktorí si kúpia práva na používanie značky), tento spôsob podnikania na Slovensku masovo rozšírený nie je. 

Podnikanie bez obchodného partnera? Pozor na týchto 5 finančných chýb

„Franšíza je veľmi zaujímavým podnikaním pre obe strany. Pre franšízora (subjekt, ktorý vlastní značku a predáva ďalej práva na ňu, pozn. red.) v rýchlejšom rozvoji celej svojej siete a pre franšízanta v nižšej miere rizika pri preverenom koncepte,“ hovorí pre Forbes vedúca expanzie a franšízy Bageterie Boulevard Markéta Krejčíková. 

Franchising na Slovensku spropagoval najmä príchod siete McDonald’s v roku 1995, no aj keď odvtedy uplynulo mnoho rokov, dnes funguje na tomto podnikateľskom modeli len čosi cez sto konceptov. Predovšetkým z gastronómie či služieb. Ako teda tento koncept vnímajú naši podnikatelia?

Podnikanie = riziko

„Oproti zahraničiu sa u nás franchising stále veľmi málo využíva. Všeobecne asi panuje predstava, že podnikanie je spojené skôr s rizikom vlastných projektov, startupov a s očakávaním úspešnosti pod vlastnou značkou,“ tvrdí Oto Kravec z reklamnej agentúry Citadela. Podľa neho za faktom, že len málokto využije v podstate cudzie, aj keď overené know-how, je tradícia, ale aj nedostatočná informovanosť.

Odborníci to odôvodňujú tým, že je totiž všeobecne zaužívané, že za franšízou je len právo na používanie loga či mena danej značky. Ako už spomínal Kravec, podnikateľ si kupuje aj overené know-how, čo je jednou z hlavných výhod tohto typu podnikania. Pričom výška samotnej licencie sa pohybuje v závislosti od doby, počas ktorej platí. V zásade sa však môže vyšplhať na desiatky či stovky tisíc eur.

Franšízor zasa na oblátku dostane svoje služby a produkty na nové trhy a odpadne mu zodpovednosť za ďalšiu prevádzku, keďže tú riadi a financuje franšízant. Práve s tým sa musí vyrovnať podnikateľ, ktorý sa rozhodol kúpiť práva na značku.

„Určite sa podniká ľahšie, keď nemusíte fungovať systémom pokus – omyl, pretože tieto kroky už urobil a overil niekto pred vami,“ dopĺňa riaditeľ Oresi Ladislav Jelen s tým, že ich výhoda je podľa neho v tom, že majú centrálu priamo na Slovensku a fungujú na rodinnom princípe, teda svojim partnerom sú vždy poruke. „Náš biznis je zaujímavou, nie vysokou investíciou pre človeka, ktorý by sa rád osamostatnil a pracoval vo vlastnom,“ dopĺňa.

Ako vyzerá CEO? Ideálny generálny riaditeľ žiada feedback a nebojí sa konštruktívnej kritiky

Avšak aj napriek tomu, že je to franšízor, ktorý odovzdá svoje know-how do rúk ďalšieho človeka, a následne dostáva od neho stabilný príjem, aj on v tomto koncepte spadá do rizika. Stačí, že natrafí na nespoľahlivého človeka, ktorý svojimi neprimeranými krokmi a zlými rozhodnutiami môže značku poškodiť. 

Riziko je aj na opačnej strane

Neodbornosť však môže poškodiť aj strane franšízanta. A to v prípade, že sa rozhodne odkúpiť práva značky, ktorá nie je etablovaná a sama ešte nemá dostatočne vyvinutý biznis koncept. „Firma, ktorá ponúka možnosť franšízingu, by mala mať za sebou dlhšiu históriu, pozitívne ekonomické výsledky, detailne premyslený a vypracovaný každý aspekt konceptu. Mať logo a produkt v žiadnom prípade nestačí,“ tvrdí Karol Gálik, majiteľ siete ázijských reštaurácií EDO KIN, ktoré sa práve pripravujú na spustenie možnosti franšízingu. Podľa neho je na našom trhu množstvo firiem, ktoré si povedali, že ponúkať túto možnosť je moderné, avšak nemajú žiadne výsledky a riziko neúspechu je v tomto prípade vysoké.

Aj veľké firmy musia sporiť. A preto sa pri vývoji nových produktov spájajú s konkurentmi

Podľa etablovaných franšízorov a franšízantov je pri tomto koncepte dôležité, aby boli spokojné obe strany. Franšízant síce dostáva od svojej „matky“ plnú podporu a náskok pred konkurenciou, musí si však uvedomiť, že istá miera závislosti mu stále zostala. A teda odvádzanie pravidelných, najčastejšie mesačných, poplatkov, ale v neposlednom rade ide aj o vyššiu počiatočnú investíciu, ktorú predstavujú na začiatku výdavky za licenciu.

Výhody a nevýhody franšízingu podľa Slovenskej franšízingovej asociácie

Plusy pre franšízora

  • Rozvoj reťazca podľa vlastných predstáv, prienik na nové trhy
  • Nižšie nároky na vlastný kapitál
  • Nižšie riziko personálnych problémov
  • Rýchlejší rast

Mínusy pre franšízora

  • Riziko neúspechu samotného podnikateľa 
  • Riziko výchovy nového konkurenta
  • Riziko „ukradnutia“ firemných tajomstiev

Plusy pre franšízanta

  • Rýchly vstup na trh
  • Pomoc pri štarte prevádzky
  • Samostatnosť
  • Menšie riziko podnikania 

Mínusy pre franšízanta

  • Závislosť od franšízora
  • Neustála kontrola 
  • Vyšší vstupný kapitál (náklady na kúpu franšízy)
  • Povinnosť odvádzať poplatky (ich výška závisí od periodicity a dohody s franšízorom)

Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk