10. júna 2020

Podvečer v stredu 10. júna patril pokračovaniu série diskusií Reštart magazínu Forbes, tentokrát hovorili hostia o téme duševného zdravia. Podujatie sa uskutočnilo, už tradične, v zážitkovom centre vedy Aurélium, diskusiu moderovala redaktorka magazínu Forbes Zuzana Matuščáková.

Ako na nás vplývala pandémia?

V prvej časti sa diskutujúci, spoluzakladateľka herného štúdia Pixel Federation Lucia Šicková a psychológ Matúš Bakyta, rozprávali o téme, ktorú v súčasnosti rozoberá množstvo ľudí. Ako na nás pandémia koronavírusu vplývala a ako sme reagovali na rôzne nástrahy, ktoré nám priniesla?

„Počas prvého týždňa sme sa navonok snažili tváriť, že nič sa nedeje, všetko je v poriadku, no v našom vnútri to vrelo. S tým, ako som sa pridala do rozbiehajúcej sa iniciatívy Kto pomôže Slovensku, sa začal kolotoč online hovorov, musela som sa starať o to, aby sa naše deti prihlásili na online vyučovanie, a podobne,“ opisuje dramatické začiatky pandémie zo svojho pohľadu Šicková.

Znížme dane, a zázraky sa budú diať,
hovorí Steve Forbes v exkluzívnom rozhovore

Bakyta však tvrdí, že mnohí ľudia, aj jeho pacienti, ťažko niesli túto pandémiu. U niektorých vznikali psychotické stavy, preukázal sa nárast domáceho násilia. Ako však dodáva, našli sa aj takí, ktorí povedali, že na takúto situáciu čakali celý život. Jednoducho boli radi, že môžu byť doma a nikto ich nenúti socializovať sa. „Koronavírus nám dal šancu zamyslieť sa nad tým, na kom a na čom nám záleží,“ hovorí. S jeho slovami súhlasí aj Lucia Šicková. Podľa nej by si každý mal, nielen počas pandémie, určiť, čo ešte zvláda a čo už je na okraji jeho energetických možností.

Hostia prvej časti diskusie: spoluzakladateľka Pixel Federation Lucia Šicková (v strede) a psychológ Matúš Bakyta. Foto: Marek Mucha

Veľa ľudí mohlo práve počas izolácie pociťovať tlak, pretože sociálne siete boli plné aktívnych ľudí, ktorí stihli čítať množstvo kníh, cvičiť, učiť sa jazyky, a popritom fungovať, prípadne začať pomáhať. Bakyta priznáva, že tieto pocity mal aj on, ako psychológ. „Napísal som o tom aj status, a uľavilo sa mi, keď mi mnoho ľudí vyjadrilo podporu,“ hovorí. 

Forbes Reštart 2.0: Aerolínie sa budú spamätávať roky,
no ceny leteniek rásť nemusia

Podľa Bakytu bolo v prvé týždne pandémie dôležité, aby mali ľudia „po ruke“ niekoho, komu mohli zatelefonovať a zdôveriť sa. Pre lepšiu duševnú pohodu bolo takisto potrebné nezabúdať ani na pohyb. Šicková na záver zdôrazňuje, že toto sa snaží presadiť aj v ich firme, kde kladie dôraz na fyzické aktivity ľudí a medziľudské vzťahy. „Duševné zdravie je súčasťou zdravého fungovania človeka,“ opisuje na záver. 

Stres — ako sa s ním vyrovnať?

Najskôr sme netušili, ako sa adaptujeme na nové podmienky, zrazu sa nám zrušili všetky plány, nevedeli sme, či sa ešte niekedy uskutočnia. Teraz máme možnosť vrátiť sa do starých koľají a nevieme, či je to bezpečné a ako sa máme správať. Aký majú odborníci pohľad na to, čo nám spôsobuje stavy úzkosti a stres?

„Pandémia priniesla niečo, čo sme predtým nepoznali, a netušili sme, ako proti tomu bojovať. Izolovali sme sa, naša práca bola obmedzená. Toto všetko priťažilo našej adaptačnej schopnosti. Teraz má prísť návrat do normálu. Ľudia sú však ostražitejší, majú strach o svoje zdravie,“ povedal v druhej časti diskusie zakladateľ Inštitútu stresu Karol Kováč, ktorý v paneli takisto diskutoval so psychológom Matúšom Bakytom. 

Zamestnancom nemôžem sliediť za chrbtom.
Ako sa majú lídri vyrovnať s trendom home office?

Príchod ochorenia Covid-19 zmenil aj faktory, ktoré nás stresujú. Ako hovorí Bakyta, predtým to boli deadliny či neskoré príchody na stretnutia, dnes sú to ľudia, ktorí sa správajú nezodpovedne voči iným. To, že sa líši druh stresu, ktorý aktuálne prežívame a na ktorý sme boli „zvyknutí“ je podľa Kováča prirodzené. „Každá zmena väčšieho charakteru je stresujúca,“ opisuje.  

V druhom paneli diskutoval Karol Kováč, zakladateľ Inštitútu stresu (vľavo) a psychológ Matúš Bakyta. Foto: Marek Mucha

Podľa oboch odborníkov je dôležité nielen o strese hovoriť, ale ho aj riešiť, vnímať symptómy. Medzi tie jednoduchšie rozpoznateľné patrí napríklad nespavosť či to, že bývame často chorí a podráždení.

Bakyta však na záver zdôrazňuje, že by sme nemali hovoriť, že sa „vraciame do normálu“. „To, ako sme žili predtým, nebolo normálne. Ako planéta míňame oveľa viac energetických zdrojov, ako máme. Žijú tak aj ľudia. Keď nevládzeme, dáme si kávu, bolí nás hlava, dáme si tabletku. Pandémia by mala byť príležitosťou zadefinovať nový normál, aj keď neviem, ako dlho to bude trvať,“ hovorí psychológ na záver.

Duševné zdravie zamestnancov

Najskôr hromadný home office, naučiť sa fungovať ako tím, no každý vo svojej obývačke, po troch mesiacoch opätovný návrat do kancelárií. K tomuto zhonu sa u veľkej väčšine zamestnancov pridali povinnosti, pretože sa museli vo väčšej miere starať o deti, učiť ich, a popritom viac dbať o domácnosť. O ton, ako pomôcť zamestnancom vo firmách preklenúť toto obdobie, pretože „šťastný zamestnanec = produktívny zamestnanec“, hovorili v tretej časti diskusie organizačná psychologička Kristína Pomothy a head of experience firmy Martinusu Andy Mešková.

„Vedeli sme, že všetci potrebujeme pocit bezpečia a že musíme zachovať princíp kolektívu,“ hovorí Mešková. Ako dodáva Pomothy, toto obdobie bolo príležitosťou pre firmy odhaliť, aké v nich panujú vzťahy a zlepšiť manažment či riadenie. „Vnímam, že niektoré firmy sa snažili aj z vlastných zdrojov starať v tomto smere viac o ľudí. Miesto si u nich našiel externý konzultant, ktorý mohol zamestnancom poradiť. Verím, že táto skúsenosť im pomôže aj do budúcna,“ hovorí organizačná psychologička.

V treťom paneli diskutovala organizačná psychologička Kristína Pomothy a head of experience Martinusu Andy Mešková. Foto: Marek Mucha

Téma duševného zdravia je bežnou v moderne manažovaných firmách, no podľa Pomothy sa ňou postupne začínajú zaoberať aj tradičnejšie firmy s konzervatívnejšou kultúrou. Spoločnosti by sa podľa jej slov mali začať otvárať svojim zamestnancom, vytvárať im príležitosti na to, aby boli sami sebou.

Odporúča vedome tvoriť kultúru a šíriť povedomie o duševnom zdraví, vytvárať rituály a nezatvárať oči pred tým, že flexibilita je to, čo dnes robí ľudí šťastnými. „Ľudia sú radi, ak sa môžu rozhodovať, kedy budú doma a kedy budú v práci. Zabúdame na to, že drvivá väčšina produktívnych ľudí je taká, ktorá sa stará o niekoho iného, čo sa nedá oddeliť od výkonu, ktorý si vyžaduje práca,“ dopĺňa Pomothy.

Jednou z firiem, ktorá sa prezentuje dbaním o duševné zdravie, je práve Martinus. Ako hovorí Mešková, je to síce každého individuálna záležitosť, no téma duševného zdravia má byť úplne bežná. „Naši kolegovia majú k dispozícii štipendiá na rozvoj, ktoré môžu využívať aj na poradenstvo. Počas pandémie sme sa snažili dávať zamestnancom aj kontakty na odborníkov,“ hovorí. Okrem toho zabehli rôzne formy dotazníkov a feedbackov, ktoré im ako manažérom majú ukázať, či sú ich zamestnanci spokojní. V prípade, že nie, je podľa Meškovej kľúčové to zistiť a pomôcť ešte v čase, kým je problém na začiatku. 

Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk

Ľutujeme, vašu emailovú adresu sa nepodarilo prihlásiť k odberu.
Ďakujeme za vaše prihlásenie!

Potrebujete ráno získať rýchly prehľad?

Odoberajte Forbes Espresso

O aké témy máte záujem?