29. januára 2020

Je len niekoľko dní pred odovzdaním polročného vysvedčenia. Pre väčšinu žiakov to znamená krátke prázdniny, deviatakom však signalizuje blížiaci sa termín podávania prihlášok na stredné školy. V rozhodovaní o ich ďalšom osude im môžu pomôcť aj recruiteri, ktorí školy navštevujú s cieľom prilákať nových študentov do svojich radov, či špecializované prednášky o možnostiach ďalšieho vzdelávania. Medzi ne patrí napríklad aj štúdium v systéme duálneho vzdelávania. Na to, ako vyzerá motivovanie žiakov v praxi, sa bol Forbes pozrieť na základnej škole na Lachovej ulici v bratislavskej Petržalke. 

Je tesne po poludní a na prvý pohľad nič nenasvedčuje, že by v jednej z tried malo prebiehať špeciálne vyučovanie. Po zazvonení prichádza do miestnosti hŕstka žiakov, ktorí si prišli vypočuť, prečo by sa mali zapojiť do systému duálneho vzdelávania. Do lavíc zasadá približne polovica ročníka, zvyšok sa chce prihlásiť na gymnáziá. Avšak tí ambicióznejší podľa výchovnej poradkyne a učiteľky Sylvie Džino odišli  už po ôsmom ročníku študovať na bilingválne gymnáziá.

Aké je tajomstvo úspechu fínskych škôl?
Tieto princípy by si mali osvojiť aj Slováci

Napriek tomu, že aj v súčasnosti platí príslovie „remeslo má zlaté dno“, deti sa stále húfne hrnú na gymnáziá. V tom ich podporujú aj rodičia, pretože si myslia, že ich ratolesti sa tak ľahšie dostanú na vysokú školu, a teda ich čaká svetlejšia budúcnosť. Takýto postup už dávno nie je zárukou úspešnej kariéry a rozprávkového zárobku. 

Preto je jednou z možností, ako uspieť v konkurenčnom boji na pracovnom trhu, praxovať už od strednej školy. O možnostiach duálneho vzdelávania porozprával žiakom Ľubomír Billý zo spoločnosti Centire. „Hoci systém praxe na odborných školách funguje desaťročia, mnoho absolventov skončí na úrade práce alebo robí niečo iné ako vyštudovalo. To sú potom vyhodené peniaze za vzdelanie. Práve preto na Slovensku vznikol v roku 2015 systém duálneho vzdelávania,“ vysvetľuje na začiatku prednášky Billý.

Priamo u zamestnávateľa

Rozdiel medzi bežnou praxou, ktorá je na školách zaužívaná, a duálnym systémom je podľa neho v tom, že žiaci chodia pracovať do konkrétnej firmy, v ktorej sa po škole môžu zamestnať. Medzi ďalšie plusy okrem toho patrí aj to, že zamestnávatelia môžu zasahovať do učebných osnov škôl, a teda pripraviť žiaka po teoretickej stránke naozaj na to, čo ho bude v zamestnaní čakať.

Žiaci navyše dostávajú za svoju prácu zaplatené. Ich mzda sa pohybuje od zhruba 1,66 eura za hodinu, čo predstavuje polovicu minimálnej hodinovej mzdy na Slovensku, v niektorých prípadoch až po štyri eurá. To, koľko si žiak v konečnom dôsledku zarobí, závisí od ročníka, v ktorom študuje, a počtu odpracovaných hodín. Študenti tvrdia, že tento systém im často nahrádza brigády, na ktoré by museli chodiť po škole. 

Naše školstvo je na úrovni menej vyspelých krajín.
Testovanie ukázalo zlepšenie len v matematike

Takýto systém vzdelávania si pochvaľujú aj samotní žiaci, a to aj napriek tomu, že priznávajú, že o ňom predtým netušili. Prváci zo Strednej odbornej školy gastronómie a služieb v Prešove, ktorí študujú odbor biochemik – výroba piva a sladu, odporúčajú toto štúdium aj pre prax v pivovare Šariš, ktorý je zapojený do systému duálneho vzdelávania.

„Po príchode do pivovaru Šariš sa prezlečieme a pripravíme sa na prácu. Na naše úlohy dozerá inštruktor. Veľmi sa mi páči, že nás pustia priamo do výroby a aktívne sa do nej môžeme zapájať. Zatiaľ robíme skôr také jednoduchšie veci, ale je to veľmi zaujímavé,“ hovorí pre Forbes prváčka Daniela. Jej rovesníčka Marianna zasa tvrdí, že zakaždým sa teší do výroby, pretože práca v nej nebola ešte ani raz nudná. „Nikdy by som neveril, koľko je okolo piva práce,“ dopĺňa zasa ich spolužiak Jakub.

Fakt, že podobný systém je v našej krajine potrebný, demonštruje aj príbeh jedného z najväčších slovenských zamestnávateľov, automobilky Volkswagen. Tá začala s praktickým vzdelávaním roky pred tým, ako bol duálny systém u nás oficiálne spustený. 

Rozpačité počty žiakov

Na druhej strane je férové povedať, že štart duálneho vzdelávania sa u nás potýkal s rôznymi problémami. Firmy sa predovšetkým sťažovali na extrémnu byrokratickú záťaž, ktorá je však v súčasnosti z časti odstránená, žiaci zasa na nedostatočnú informovanosť. Za všetko hovoria aj čísla. Pri spustení projektu v školskom roku 2015/2016 evidovalo ministerstvo školstva 450 zapojených žiakov. V druhom školskom roku to bolo 1 200 a v treťom 2 100.

Po zavedení niektorých zmien v septembri 2018 a odstránení časti byrokracie sa počet žiakov v systéme približoval k trom tisícom. No ani toto číslo sa nedotýka cieľa, ktorý musí Slovensko splniť, aby nemuselo Bruselu vrátiť peniaze určené na tento projekt. Cieľom projektu totiž bolo, aby do konca roka 2020 študovalo v duálnom systéme 12-tisíc žiakov, za úspech by sa pokladalo aj 80 percent z tohto počtu. 

Viac žien v podnikaní by mohlo mať pozitívny vplyv na globálnu ekonomiku

Podľa Billého však môže za slabo rozbiehajúci sa záujem o tento druh štúdia aj niekoľko mýtov, ktoré sú s ním spojené. Jedným z najexponovanejších bol názor, že po absolvovaní duálneho vzdelávania nemôže ísť žiak ďalej študovať na vysokú školu. To nie je pravda, štúdium na vysokej škole je možné, absolvent môže u zamestnávateľa zostať napríklad na čiastočný úväzok.

Odborník ďalej upozorňuje, že takisto nie je pravdivé tvrdenie, že u zamestnávateľa, ktorý stredoškoláka prijal, musí žiak zostať pracovať po celý život, a ani to, že duálne vzdelávanie ponúkajú len v priemysle a fabrikách. Medzi zamestnávateľmi, ktorí majú záujem o dualistov, sú taktiež banky, Slovenská pošta, ale aj obecné či mestské úrady. 

Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk