4. decembra 2019

Slovenskí žiaci sú stále podpriemerní. To ukázali najčerstvejšie výsledky testovania PISA, ktoré sa uskutočnilo minulý rok.

Testovanie, ktoré sa robí každé tri roky sa sústreďuje na zisťovanie, či slovenskí žiaci dokážu využiť poznatky, ktoré sa naučili aj v praxi. Dlhé roky sa už nášmu školstvu vyčíta, že študenti sa memorujú informácie, ktoré nedokážu využiť v kontextoch.

Aké je tajomstvo úspechu fínskych škôl? Tieto princípy by si mali osvojiť aj Slováci

Na Slovensku podstúpilo testovanie 6700 pätnásťročných žiakov, avšak ukázalo sa, že nielen, že sme pod priemerom krajín OECD, ale zaostávame aj v rámci V4. Čísla teda potvrdili, že naše školstvo je na úrovni menej vyspelých krajín.

Žiaci musia analyzovať

Nad nami sa umiestnilo Česko, Maďarsko (okrem merania matematickej gramotnosti) a Poľsko sa radí ku krajinám s najlepšími výsledkami. “Jednou z ciest, ako rozvíjať nielen čitateľskú, ale aj matematickú a prírodovednú gramotnosť je podporovať schopnosť žiakov analyzovať informácie, s ktorými pracujú, overovať si zdroje, odkiaľ pochádzajú, rozlišovať medzi tým, čo je fakt a čo názor, argumentovať na základe faktov,” vysvetľuje pre Forbes analytička projektu To dá rozum Petra Fridrichová.

Foto: NÚCEM

Jediná oblasť, v ktorej naši žiaci dosiahli výsledky približujúce sa k priemeru vyspelého sveta, je matematická gramotnosť. V nej sme získali 486 bodov, pričom priemerný výkon OECD bol 489. To znamená, že sme sa dostali medzi krajiny ako Portugalsko, Austrália, Rusko či USA. Významne nižší výsledok zasa dosiahol napríklad Izrael, Turecko, Grécko či Mexiko. Z výsledkov vyplýva, že oproti predchádzajúcemu cyklu realizovanému v roku 2015 sa naši školáci polepšili o 11 bodov.

Foto: NÚCEM

Tu sa však relatívne pozitívne správy končia. Tento rok bola hlavnou oblasťou testovania čitateľská gramotnosť. Podobne ako v minulosti, aj teraz sme skončili pod priemerom. Slovensko dosiahlo 458 bodov, pričom priemer bol 487 bodov. V tomto smere sme porovnateľní napríklad s Čile, Gréckom, Ukrajinou. Nižšie výsledky dosiahli len v Mexiku a Kolumbii. Ako sa píše v štúdii, v tejto oblasti sme sa zlepšili len o päť bodov, čo štatisticky nie je významným rozdielom. Avšak, ak sa porovnajú výsledky s rokom 2009, kedy bola čitateľská gramotnosť naposledy hlavnou oblasťou, skóre našich žiakov je nižšie o 19 bodov.

Foto: NÚCEM

Treťou meranou bola prírodovedecká gramotnosť. Tu získali naši žiaci o tri body viac ako v roku 2015. Ich výsledok s počtom bodov 464 zostal pod priemerom, ktorý sa vyšplhal na úroveň 489 bodov. V jednom vreci sme tak s krajinami ako Ukrajina, Taliansko, Turecko či Izrael. Nižší výkon dosiahala opäť len Kolumbia, Mexiko, Čile či Grécko.

Viac rizikových žiakov

Inštitút vzdelávacej politiky upozorňuje na ďalší ukazovateľ a to, koľko žiakov zostáva v rizikových skupinách a koľko z nich je zasa v top skupine. Podľa nich je alarmujúco vysoký podiel žiakov (31 percent) v rizikovej skupine v rámci čitateľskej gramotnosti, s tým, že oproti roku 2009 sa ich podiel zvýšil o 9,2 percentuálneho bodu.

“Títo žiaci nemajú elementárne zručnosti zodpovedajúce svojmu veku, napríklad majú veľké problémy s interpretáciou informácií, nevedia zhodnotiť text, ktorý má neobvyklý obsah či formu a zriedkavo vedia z textu určiť hlavnú myšlienku, prepojiť niekoľko častí textu, dedukovať, argumentovať či rozlíšiť protichodné informácie,” píše sa v ich stanovisku s tým, že nárast týchto žiakov súvisí s vplyvom socio-ekonomického zázemia na ich výsledky.

Polovici Slovákov vzdelávanie v dospelosti nevonia. Zamestnancov však treba často dovzdelať

V tejto skupine sa nachádzajú až ⅔ žiakov študujúcich nematuritné odbory SOŠ. Podľa vyjadrení Fridrichovej je z týchto údajov zrejmé, že štát sa zbavuje zodpovednosti za vdelávacie výsledky žiakov a presúva ju na rodinu. “Školy, učitelia, ale aj štát sa často spoliehajú na rodinu, ktorá by mala do istej miery suplovať expertnú činnosť učiteľa, čo však v prípade mnohých rodín nie je možné,” dopĺňa analytička. Avšak počet žiakov, ktorí sa dostali do tej najlepšej skupiny, stúpol len v oblasti matematickej gramotnosti.

Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk