22. októbra 2019

Približne polovica dospelých Slovákov sa za posledný rok nedovzdelávala žiadnymi kurzmi. Ako najčastejší dôvod uvádzajú nedostatok peňazí. Podľa odborníkov je však na rekvalifikáciu potrebné dbať u dlhodobo nezamestnaných ľudí aj z dôvodu, aby sa naplnili kapacity voľných pracovných miest. 

Voľné pracovné miesta, ktoré nemá kto obsadiť. S touto realitou sa na Slovensku pasujú firmy už dlhé mesiace. A to aj napriek tomu, že sa u nás eviduje 170-tisíc nezamestnaných. Títo ľudia sú však pre firmy nevhodnými kandidátmi z jednoduchých dôvodov – nemajú kvalifikáciu a desaťtisíce z nich majú dokončenú len najnižšiu úroveň vzdelania.

Otázky na pohovoroch, ktoré zaskočia.
Personalisti ich kladú z jednoduchého dôvodu

„Sú to ľudia, ktorí sú ekonomicky neaktívni a dlhodobo nezamestnaní alebo sú súčasťou inej zraniteľnej skupiny,“ hovorí riaditeľka odboru celoživotného vzdelávania ministerstva školstva Monika Korkošová pri príležitosti rozbehnutia Kampane na podporu celoživotného vzdelávania. 

Vzdelávanie a starnutie

Podľa dát, ktoré uverejnila agentúra Produkcia s.r.o., sa podobný problém týka 61 miliónov Európanov, ktorí majú najčastejšie problém s čitateľskou, matematickou a digitálnou gramotnosťou.

Dá sa však povedať, že ruka v ruke s týmto problémom ide aj starnutie populácie. Mediánový vek Slováka sa tento rok vyšplhal na 40,6 roka, a teda okrem nízkej kvalifikácie zamestnávateľov trápi aj vek svojich zamestnancov. Keďže vzdelávanie priemerného Slováka skončilo ešte pred masívnym nástupom internetu a technológií, na množstvo pozícií je teda nutné pracovníka dovzdelať, no často musí byť iniciatívny on sám. 

„Schopnosť porozumieť zmenám je v súčasnosti podmienkou nielen uplatnenia sa na trhu práce, ale aj toho, že ľudia si sami seba vážia,“ hodnotí skúsenosti kariérna poradkyňa Emília Lopušníková s tým, že práve preto je dnes dôležité sa celoživotne vzdelávať, získavať certifikáty či absolvovať kurzy.

Avšak, aká je naozaj realita? Podľa dát, ktoré zisťoval Štátny inštitút odborného vzdelávania, je zrejmé, že za uplynulý rok neabsolvovala žiaden kurz takmer polovica Slovákov. A ak sa tak stalo, tak kvôli zmenám vo svojom profesijnom živote.

Problémom sú peniaze

Ako však dodáva Lopušníková, týchto ľudí limituje ponuka kurzov a zároveň sú aj tvrdým orieškom pre samotných lektorov. „Sú to už vyformovaní ľudia, ktorí chcú žiť so svojimi hodnotami. Neradi sa prispôsobujú a nemajú radi zmeny, chcú hlavne zarábať,“ vysvetľuje. Prieskum však skúmal aj to, prečo sa ľudia do ďalšieho učenia nehrnú. Najčastejším dôvodom bol nedostatok financií a až na druhom mieste bol nedostatok času či rodinné dôvody. 

Firmy začínajú využívať osobnostné testy.
Niekedy sa s nimi stretnete počas pohovoru, inokedy po ňom

Dáta okrem iného ukázali, že dnes je už potreba vzdelania u ľudí nižšou prioritou. Podľa výkonnej riaditeľky Slovenskej asociácie pre medzinárodnú spoluprácu Ireny Fonodovej je v súčasnosti učenie sa na 27. mieste. Pred troma dekádami bolo ešte na treťom mieste. „Ľudia po štyridsiatke bývajú často zmätení zo súčasnej rýchlej doby, stratili ideály a aj odvahu učiť sa nové veci. Neuvedomujú si, že je pred nimi ešte vyše dvadsať rokov aktívneho života a vzdelávanie im pomôže v pracovnej aj rodinnej sfére,“ vysvetľuje Fonodová. 

Odborníci však upozorňujú, že pod pojmom vzdelávací kurz si netreba predstaviť len „strašiakov“ ako je výučba počítačovej gramotnosti alebo jazyky. Mnohé programy sú zamerané na budovanie manažérskych či komunikačných zručností.   

Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk