Slovenskému školstvu sa často dáva za príklad Fínsko. Excelentné výsledky v testovaniach, spokojné deti. Aj keď implementovať tento model sa nedá zo dňa na deň, na jednej škole na severe Slovenska sa o to úspešne pokúšajú.
V utorok 3. novembra sa Slováci dozvedia, ako skončili žiaci v pravidelnom testovaní PISA, ktoré sa uskutočnilo minulý rok. Skúsenosti z minulých rokov ukázali, že výsledky slovenských žiakov neboli práve najpriaznivejšie. Keď sa pozrieme na posledné dáta, ktoré vznikli z merania z roku 2015, vidíme, že naši žiaci si oproti roku 2012 pohoršili vo všetkých meraných kategóriách.
Polovici Slovákov vzdelávanie v dospelosti nevonia.
Zamestnancov však treba často dovzdelať
Na porovnanie, kým ešte v roku 2003 boli žiaci v matematickej gramotnosti na úrovni krajín OECD, v poslednom meraní získali 475 bodov (priemer vyspelých krajín 490 bodov). Ešte horšie sa ukazujú dáta pri čitateľskej gramotnosti – slovenskí žiaci získali v poslednom meraní 453 bodov, kým priemer OECD bol o 40 bodov vyšší.
V tímoch nám to nešlo
To, v čom však slovenskí žiaci absolútne ‚pohoreli‘, bola tímová práca. Počas testovania sa ukázalo, že 15-roční dokážu v skupinách pracovať len veľmi obtiažne. Pri štandardizovanom priemernom počte bodov 500 sa im podarilo dosiahnuť len 463. Zaradili sme sa tak ku krajinám ako Izrael, Grécko či Čile.
A práve v časoch, keď sa zverejňujú výsledky podobných testovaní a verejnosť zistí, aká je realita v slovenskom školstve, sa začnú otvárať témy ohľadom zmien a reforiem. Aj keď do dnešného dňa sa žiadna komplexná zmena v našom školstve neudiala, často počúvame, že Slovensko by sa malo priblížiť v tejto oblasti napríklad k Fínsku. Tamojší žiaci sa totiž v meraniach PISA pravidelne umiestňujú na popredných miestach.
Ich školský systém sa však zásadne nelíši od toho slovenského. Žiaci majú podobné predmety, chodia do škôl a v triedach sa nachádza približne po 20 žiakov. Ako rozdiel sa však deklaruje prístup k žiakom a atmosféra počas vyučovania.
Stoja za úspešným podcastom Na rovinu o podnikaní:
Slováci majú o vzdelávanie na internete veľký záujem
Na podobnú nôtu sa už začali ladiť aj niektoré slovenské výchovno-vzdelávacie inštitúcie. Jednou z nich je aj Spojená škola na Letnej ulici v Poprade. K škandinávskemu modelu sa približujú vďaka vlastnému hodnoteniu učiteľov, ale aj žiakov.
„Vytvorili sme si rámec, kde máme jasne napísané, kam majú učitelia so žiakmi postúpiť. To následne vyhodnocujeme, či sme sa za isté obdobie ako škola niekam posunuli,“ vysvetľovala počas semináru Experience with Finnish education system, organizovaného Veľvyslanectvom Fínska, riaditeľka Spojenej školy v Poprade Viera Grohová.
Učiť sa veci zo života
Podobne prechádzajú hodnotením aj žiaci. Aj oni si zadávajú ciele, ktoré chcú za isté obdobie dosiahnuť, a pravidelne sa k nim musia vracať a vyhodnocovať svoj postup. Z klasického modelu memorovania poučiek na tejto škole upúšťajú. Žiaci sa snažia problémy riešiť sami a s učiteľom konzultujú, ako prišli na riešenia. Zmena však nie je len o nastavení výučby.
Ako vysvetlila Grohová, veľmi dôležitý je výber učiteľov, a to aj napriek tomu, že je dnes toto povolanie na Slovensku nie úplne atraktívne. Dopĺňa, že fínsky systém však nie je možné len prevziať a on už bude u nás fungovať, ale je potrebné postupne ho prispôsobiť našim reáliám. Preto škola už niekoľko rokov pripravuje rôzne projekty, ktoré dajú žiakom napríklad aj skúsenosti zo života.
Seminár sa pokúsil zodpovedať otázku, v čom je teda fínsky školský systém lepší ako ten slovenský. „Rovnosť, dôvera, flexibilita. To sú prvky, ktoré robia fínsky systém excelentným,“ vysvetľuje Michal Pitín z Fínskej ambasády v Prahe. Princíp rovnosti je podľa jeho slov najmä o tom, aby sa učiteľ venoval každému žiakovi rovnako. V prípade znevýhodnených detí má každé dieťa vo Fínsku svojho asistenta, ktorý sa mu venuje.
Slováci neovládajú nemčinu.
Firmy, ktoré ju vyžadovali, sa jej v inzerátoch vzdávajú
Princíp dôvery je zasa o učiteľoch. Vo Fínsku totiž neexistujú inšpekcie, ktoré pedagógov kontrolujú. „Učitelia ich odmietajú, pretože sa považujú za rešpektovaných a niečo podobné im uberie zo slobody,“ doplnila počas seminára fínska učiteľka Susanna Bäckman. Toto povolanie sa napriek tomu, že zarábajú zhruba priemernú fínsku mzdu (približne 3000 eur), považuje za jedno z privilegovaných. Podľa prieskumov je dokonca až 90 percent učiteľov so svojou prácou aj spokojných.
Precízny rozvrh, dlhšie pauzy
Pod princípom flexibility sa na školách nemyslí to, že žiaci sa učia, kedy chcú, ale že môžu počas hodín sedieť, stáť, hýbať sa, pokým tým nevyrušujú a pracujú na zadaniach od učiteľa. „Okrem toho si vo Fínsku dávajú záležať aj na tvorbe rozvrhu. Keď je napríklad prvá hodina matematika, tak druhá je výtvarná výchova. Deti musia mať priestor na to, aby si oddýchli,“ dodáva Pitín s tým, že aj prestávky medzi vyučovacími hodinami sú v krajine tisícich jazier dlhšie. Tá najkratšia má 15 minút.
Fínske deti okrem toho netrávia v škole väčšinu roka. V školských laviciach sú 6 300 hodín počas základnej, deväťročnej dochádzky. Je to o 1 200 hodín menej, ako je priemer vyspelých svetových krajín.
Ako uzatvára Bäckman, vo vzdelávacích systémoch je dôležité posúvať sa vždy dopredu, vyhodnocovať svoje postupy a zastarané taktiky nechať v minulosti, inak sa vzdelávanie nikde nepohne k lepšiemu. „Chceme školy, ktoré sa menia spolu so spoločnosťou,“ dodáva.
Čím je fínske školstvo špeciálne:
- Učiteľstvo je veľmi populárna profesia,
- neexistujú inšpekcie,
- žiadne národné testovania,
- učitelia sa neposudzujú,
- učitelia sa cítia spoločensky docenení,
- krátke školské dni,
- nízky objem domácich úloh.
Našli ste chybu? Napíšte nám na [email protected]