19. septembra 2019

Na Slovensku pôsobí 600 nemeckých firiem, z ktorých dvesto s tým najväčším obratom tvorí priamymi daňami až 17 % nášho štátneho rozpočtu. Mnohé z nich poukazujú na nedostatok uchádzačov s aktívnou nemčinou, ktorá je v týchto spoločnostiach komunikačným jazykom.

V roku 2013 prišla nemčina o svoje najdlhšie slovo, 63-písmenové Rindfleischetikettierungsüberwachungsaufgabenübertragungsgesetz, ktoré robilo problémy aj rodeným Nemcom. Stále v nej však nájdeme podobné jazykové hlavolamy a aj vďaka nim býva nemecký jazyk terčom vtipov. Často je označovaný ako najškaredší jazyk na svete.

Zlá povesť, ktorú si so sebou nemčina nesie, by sama osebe nebola až takým veľkým problémom. Oveľa horšie je pre nemecké a rakúske firmy to, že ju Slováci prestávajú ovládať.

Zdroj: stengl

Kým v roku 2009 maturovalo z nemeckého jazyka 17 452 stredoškolákov, v minulom školskom roku to bolo iba 2 678 žiakov. Debatu, ktorá prebieha medzi zainteresovanými organizáciami pravidelne, tentoraz otvoril Rakúsky inštitút s poradenskou firmou stengl. Už štvrtý rok organizuje – aj z tohto dôvodu – bezplatný kurz nemčiny pre IT odborníkov.

Práve v tejto oblasti je podľa nich problém najciteľnejší, čo potvrdzuje i rakúska veľvyslankyňa na Slovensku Margit Bruck-Friedrich. „Nemecký jazyk sa ukazuje ako dôležitý práve v IT. Je to veľmi dôležitá téma pre budúcnosť aj z hospodárskej oblasti,“ uviedla s tým, že o nej diskutuje so zainteresovanými.

V digitálnych zručnostiach sme na chvoste EÚ. V hre je zase povinná maturita z matematiky

Dáta z portálu Profesia však ukazujú, že zamestnávatelia vyžadujú znalosti tohto jazyka okrem IT často aj v administratíve, obchode, manažmente, ekonomike, finančníctve a účtovníctve a zákazníckej podpore. „Pri väčšine pozícií v administratíve vyžadujeme nemecký jazyk. Keďže sme už 28 rokov súčasťou nemeckého koncernu, je nemčina aj historicky zaužívaná ako prvý cudzí komunikačný jazyk v rámci našej spoločnosti – najmä na lokálnej úrovni,“ vysvetľuje hovorkyňa Volkswagenu Lucia K. Makayová. Na medzinárodnej úrovni je komunikačným jazykom angličtina, no často sa vo firme stretávajú aj s dvojjazyčnou komunikáciou angličtina/nemčina.

Zdroj: Slovensko-nemecká obchodná a priemyselná komora

Už dávnejší prieskum Slovensko-nemeckej obchodnej a priemyselnej komory z roku 2017 medzi 141 nemeckými a rakúskymi investormi poukázal na to, že v top manažmente sa stále najčastejšie používa nemčina a výsledky sú podľa komory stále aktuálne. „Začiatkom tohto roka sme zorganizovali stretnutie s niekoľkými firmami, ktoré hlásia vysoký dopyt po nemecky hovoriacich zamestnancoch. Spoločnosti nie sú spokojné s ponukou pracovnej sily na slovenskom trhu práce a nedostatok odbornej pracovnej sily prispel k tomu, že situácia sa stále nezlepšila,“ vysvetľuje hovorca Markus Halt.

Toto sú medzinárodné školy a škôlky v Bratislave. Na školné si však treba pripraviť tisíce eur

Zamestnávatelia sa podľa neho dnes už často z tohto dôvodu v pracovných inzerátoch vzdávajú dopytu po znalosti nemeckého jazyka, aby vôbec prijali dostatočný počet žiadostí.

Pokles potvrdzujú aj štatistiky z Profesie. Kým v roku 2016 evidovali požiadavky na nemčinu v 12,3 percentách pracovných inzerátov, tento rok je to 9,6 percenta. „Z našich skúseností vieme potvrdiť, že firmy priznávajú problémy, ak potrebujú získať takýchto ľudí. Kým porovnanie znalostí anglického jazyka staršej a mladšej generácie prináša rokmi stúpajúci podiel, pri nemeckom jazyku je to naopak tak, že vyšší podiel ľudí so znalosťou tohto jazyka sme mohli sledovať pri starších ročníkoch ako teraz,“ hovorí PR manažérka Profesie Nikola Richterová.

Na Slovensku sa nachádza 2000 rakúskych a 600 nemeckých firiem, pričom ich dane tvoria až 17 % nášho rozpočtu.

Ako to riešia firmy? Mnoho z nich sa podľa Richterovej angažuje už na školách, kde sa priamo snažia zvýšiť záujem o štúdium týchto jazykov s ich podporou a následnou ponukou pracovného miesta. Zároveň sú ochotní ponúknuť viac peňazí. Potvrdzuje to napríklad analýza, v ktorej Profesia sledovala priemerné ponúkané mzdy podľa toho, v akom jazyku boli napísané inzeráty. Kým ponuky v angličtine mali priemernú mzdu 1444 eur v hrubom, v nemčine išlo o sumu 1731 eur v hrubom.

Anglickému jazyku pomohlo, keď sa v roku 2011 stal od tretieho ročníka na základných školách povinným. To sa však od septembra tohto roka zmenilo. Ministerstvo školstva pristúpilo k voľnosti pri výbere cudzieho jazyka. Za tento krok si vyslúžilo veľa kritiky, no práve nemecké a rakúske firmy to vítajú a očakávajú zvýšenie záujmu o ich jazyk.

Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk