31. decembra 2019

Ak ste počas končiaceho sa roka často prežívali pri správach pocit, že sa vám asi musí snívať, je tento článok pre vás. Na Silvestra to možno pochopíte.

Nemyslíme pritom na hlavnú tému roka 2019 na Slovensku, odkrývanie spolupráce politikov či sudcov s mafiou. Skôr naopak, do tohto prehľadu sme práveže cielene zaraďovali novších politikov, ktorí sa (vraj) ešte nestihli úplne diskvalifikovať. (Alebo predsa už stihli?)

Takže – aj tieto absurdity, bizarnosti či nepochopiteľné výroky priniesol rok 2019. Ideme na to chronologicky.

Prezidentský palác počas testov nového osvetlenia. Bratislava, 6. december 2019. Foto: SITA

1. Dáme si ešte jedno kolo? A kto o tom rozhodne?

„Za prezidenta je zvolený kandidát, ktorý získa nadpolovičnú väčšinu platných hlasov oprávnených voličov.“

Článok 101, odstavec 4 Ústavy SR

Krátko pred prezidentskými voľbami sa rôznili názory na to, či je na víťazstvo už v prvom kole potrebná väčšina všetkých zúčastnených alebo všetkých oprávnených voličov. To je dosť silná káva, nie?

Ako však pripomína autor právneho názoru, že stačili by aj zúčastnení, v prípade, že by takáto nadpolovičná väčšina v skutočnosti „padla“, o tom, či stačí naozaj, by aj tak nemal kto rozhodnúť, keďže plénum Ústavného súdu nebolo v tom čase dlhodobo uznášaniaschopné.

2. Až budú mať väčšinu, zakážeme ich

„Z vykonaného dokazovania podľa názoru najvyššieho súdu je možné dospieť k záveru, že žalobca nepredložil dôkazy o tom, že riziko ohrozenia demokracie žalovanou politickou stranou je dostatočne bezprostredné.

Žalovaná politická strana je síce stranou parlamentnou so 14 zvolenými poslancami (aktuálne s 13 poslancami), avšak na prijatie akéhokoľvek zákona či len zmeny zákona nedisponuje potrebným počtom hlasov.

Z odôvodnenia rozsudku senátu Najvyššieho súdu SR, ktorý odmietol žalobu generálneho prokurátora, žiadajúcu rozpustenie strany Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko.

Pasáž z odôvodnenia sa dá pochopiť aj tak, že treba najprv počkať, až budú mať v parlamente väčšinu – a potom ich zakázať. Po anglicky sa na to povie „Good luck with that.“

Obrázky s touto frázou si vyhľadajte v Googli prosím sami.

Fakultná nemocnica Nitra. Ilustračné foto: SITA

3. A aj tak nebolo zdravé

„Na základe našich doterajších zistení namietame uvádzanie nepravdivých informácií, že sa pacientovi operovalo zdravé koleno.“

Vyhlásenie nitrianskej fakultnej nemocnice.

Nemocnica zodpovednosť za to, že operovala nie to koleno, ktoré mala, ale to druhé, neodmietla. Nedokázala si však odpustiť poznámku k správam v mediách, ktoré označovali to omylom operované koleno ako „zdravé“. Podľa nemocnice totiž bolo tiež choré. Tak teda hádam platí, že bolo „nesprávne“.

Nesprávne koleno v nesprávnom čase na nesprávnom mieste.

Menej sexuálnych škandálov: CEOs vyhadzovali v roku 2019 skôr za “tradičnejšie” prehrešky

4. Viac hlasov? Menej mandátov

Ak bol úvodný, našťastie iba teoretický príklad sám o sebe dosť hrozivý, tento, ktorý sa aj stal, ukazuje, že napísať zákon chybne je skutočne ľahké.

Trocha ťažšie je samozrejme nájsť príklad krajiny a volieb, v ktorých by strana, ktorá (v tom istom volebnom obvode, teda v celej krajine) získala menej hlasov, kvôli chybe v zákone dostala viac mandátov ako tá, ktorá získala viac hlasov. A kde by tá strana, ktorá získala hlasov viac, ich potrebovala získať o 371 menej, aby získala viac mandátov. Áno, to fakt.

5. Nepresnosť o cca tisíc percent

„Za posledný rok prekročilo nelegálne schengenskú hranicu toľko ľudí, ako príde za jeden deň turistov do Atén.“

Michal Šimečka, europoslanec za PS / Spolu

Podľa európskej pohraničnej agentúry Frontex, ktorú cituje stránka Demagog.sk, bol počet ilegálnych prekročení schengenskej hranice v roku 2018, čiže asi 150-tisíc, najmenej desaťkrát vyšší ako počet „denných návštevníkov“ Atén.

Demagog.sk vyčíslil (teoretický) prípad, že by turisti trávili v Aténach jediný deň a tým pádom mu vyšlo, že pri 5,5 milióna prenocovaní za rok by denne do Atén „prišlo“ 1 500 „prepočítaných“ turistov.

Ak by sme použili oficiálnu štatistiku za celé Grécko, ktorá hovorí, že turisti v krajine strávia v priemere týždeň, mohli by sme snáď povedať, že „každý piatok“ príde do Atén okolo 106-tisíc turistov.

Ak by europoslanec povedal aspoň “každý víkend”, tak by porovnanie vyšlo už len tak na 50 percent vedľa.

Predseda hnutia Progresívne Slovensko (PS) Michal Truban počas predvolebnej debaty denníka SME. Foto: SITA

6. A to je všetko!

„Naozaj, marihuanu som mal viackrát, nebolo to iba raz na intráku a zároveň aj pred dvanástimi rokmi som vyskúšal LSD. A to je všetko. Chápem, že aj toto obdobie je súčasťou môjho príbehu, neni sú to len podnikateľské úspechy a šport a triatlon, ale aj takéto chyby.

Veľmi podobné to bolo aj s tou prednáškou. Ja som si ju pozrel a taktok sa o drogách pred študentami nemá rozprávať. Chápem, že je veľmi veľa ľudí, ktorí denne fajčia trávu a berú to ako samozrejmosť, ale zároveň drogy sú škodlivé a je veľmi veľa rodín a ľudí, ktorým zničili životy a ktorí sa aj boja o svoje deti.“

Michal Truban, jednotka kandidátky Progresívneho Slovenska / Spolu vo voľbách

Starším toto facebookové video asi pripomenie už legendárne vyhlásenie prezidenta USA Billa Clintona o tom, že „teraz musím ísť pracovať na prejave o stave únie, a pracoval som na ňom minulý večer veľmi dlho, ale musím povedať jednu vec americkým ľuďom – a chcem, aby ste ma počúvali, poviem to opäť: Nemal som sexuálne vzťahy s tou ženou, slečnou Lewinsky. Nikdy som nikomu nepovedal, aby klamal, ani raz. Nikdy. Tieto obvinenia sú falošné, a ja sa musím vrátiť do práce pre americký ľud.“

Nechuť ísť do práce? Zamerajte sa na mentálnu silu!

7. Kúpim za korunu, predám za dve

„Vzhľadom na predchádzajúcu diskusiu o investičnom dlhu a ekonomických problémoch, s ktorými U. S. Steel bojuje, sme vedeniu spoločnosti ponúkli pomocnú ruku.

Aby sme predišli následným problémom a uchránili zamestnanosť v kraji, zatiaľ neoficiálne sme ponúkli odkúpenie závodu U. S. Steel Košice za obdobných podmienok ako v srbskom Smedereve, kde prešli oceliarne do rúk verejného sektora za jeden dolár.“

Rastislav Trnka, predseda Košického samosprávneho kraja

Na túto „zatiaľ neoficiálnu“ ponuku reagoval U.S. Steel, ako píše Korzár, oficiálne, že „nie je opodstatnená a nie je založená na žiadnom reálnom základe“.

V zákone o samosprávnych krajoch sa síce píše, že (okrem starostlivosti o cesty a školy) môžu kraje vykonávať aj „vlastnú investičnú činnosť a podnikateľskú činnosť v záujme zabezpečenia potrieb obyvateľov a rozvoja samosprávneho kraja“, ale… žeby rozvoj kraja potreboval akurát medializovať ponuku prebrať zadarmo najväčšiu firmu v danom kraji?

Zľava: Predseda strany KDH Alojz Hlina, zástupca strany SPOLU občianska demokracia (SPOLU) Erik Baláž, predseda politického hnutia Progresívne Slovensko Michal Truban, predseda strany Za ľudí exprezident Andrej Kiska a predseda strany Sloboda a Solidarita (SaS) Richard Sulík počas podpisu Paktu o neútočení. Foto: SITA

8. Signály, signály, a kuriér nikde

„Voliči musia vidieť signály, že je tu pripravená skupina ľudí, ktorá dokáže zostaviť stabilnú, silnú a zodpovednú vládu. (…) Ak bude situácia dramatická, mali by sme sa vedieť dohodnúť do 24 hodín. Teraz však takéto signály nemám.“

Exprezident Andrej Kiska zdôvodňuje, prečo opozičné strany podpísali pakt o neútočení až na druhý pokus.

Ten prvý sa nepodarilo dohodnúť, chvíľu bolo v hre, že by sa text dohody posielal na podpis len kuriérom. „Ak by bola opozícia platená vládou, asi by to nerobila inak,“ dal by sa zopakovať výrok neznámeho autora, ktorý platí v podstate od roku 2006.

9. Perfektná reklama

„To bude perfektná reklama, že prvýkrát v histórii volieb je jeden kandidát na dvoch kandidátkach. Ja som sám zvedavý, ako to nakoniec bude, tak mi potom môžete napísať.“

Ján Krošlák, kandidát na poslanca za Obyčajných ľudí a nezávislé osobnosti pre Denník N o tom, že si krátko pred odovzdaním kandidátok rozmyslel, za ktorú stranu chce kandidovať.

Namiesto zdôvodňovania, prečo sme vybrali aj tento výrok, dajme slovo ešte raz kandidátovi Krošlákovi. Toto hovoril minulý rok, po uvedení do Siene slávy slovenského tenisu pre denník Šport:

„Najväčší problém mladých ľudí vo všeobecnosti je virtuálny internetový svet. Čas na sociálnych sieťach im zaberá veľa času a pripravuje ich o myšlienky aj zážitky. Nežijú normálne v reálnom svete ako my v mladosti.“

10. Mínus je plus. V podstate

„Slovensko už dnes míňa menej, ako má na strane príjmov. Primárny deficit je nižší, čiže v podstate my sme v pluse.“

Peter Pellegrini, predseda vlády, o štátnom rozpočte

Predstaviteľa strany Smer-SD by sme do tohto výberu, ako sme hovorili v úvode, normálne ani nezaraďovali. Ale keď už má na plagáte napísané „Zodpovedná zmena,“ tak sme si pozreli len jedinú, vtedy poslednú, správu na Teraz.sk o jeho vystúpení v televízii.

V podstate sme možno v pluse, ale de facto v mínuse 0,49 percenta. Mimochodom, ministerstvo financií vláde navrhlo, aby zaviedla limit výdavkov kvôli rizikám v ďalšom roku.

Primátor mesta Bratislava Matúš Vallo v Chránenom areáli Horský park počas prechádzky, v rámci ktorej predstavil schválený Program starostlivosti o chránený areál Horský park. Foto: SITA

11. Asi vieme…

„Asi vieme, aká by bola ich pozícia v diskusii. Viem, že každý cent, o ktorý budú platiť navyše, sa im nepáči. Vieme, aké obrovské bonusy od štátu napríklad Volkswagen má, štát mu ide budovať obchvat, beriem to skôr ako folklór.“

Matúš Vallo, primátor Bratislavy citovaný Denníkom N zdôvodňuje, prečo mesto nerokovalo o zvýšení dane z nehnuteľností s firmami, ktorých sa týka, napríklad Volkswagenom a Slovnaftom.

Ak politik začne vetu „asi vieme“, je takmer isté, že bude nasledovať nejaká perla.

Že mesto, v ktorom sídli najväčšia fabrika celej krajiny, skokovo zvýši tej fabrike (a ďalším) dane, je možno pochopiteľné. Peniaze sú peniaze. Načo sa však primátor „proaktívne“ pochváli, že rokovať ani nechcel a pridá husté reči na adresu tej fabriky?

Iste to bude tým, že má v rukáve dve-tri nové firmy, ktoré do mesta so zvýšenými daňami rady prídu a zamestnajú 10 – 15-tisíc ľudí.

Šťastný Silvester.