17. októbra 2018

Naše mozgy často vedú dialógy i bez nášho povolenia. Ak túto aktivitu dlhší čas nekontrolujeme, tak sa naša myseľ uberá negatívnou cestou a naše myšlienky sa vtedy točia okolo strachu a starostí.

Ľudia píšu o stavoch mysle, ktorú nevieme skrotiť a utíšiť (o tzv. opičej mysli), už mnohé stáročia. Štúdie ľudského mozgu (okrem iného) preukázali i to, že práve meditácia môže deaktivovať oblasť mozgu, ktorá je za tieto vnútorné dialógy zodpovedná. A najnovšie výskumy ukazujú, že mindfulness meditácia (cvičenie na zvyšovanie všímavosti alebo pozornosti) znižuje množstvo myšlienok, ktoré sa len tak zrazu objavia v našej hlave.

Meditujte ako Gándhí. Ako na mindfulness v 5 krokoch

Štúdia anglickej University of Southampton rozdelila 77 ľudí do troch skupín a stručne ich poučila o rôznych druhoch meditácie/všímavosti. Jedna skupina sa venovala meditácii zameranej na pozornosť, a teda koncentrovanej meditácii. Zvyčajne sa počas nej mali ľudia sústrediť na dýchanie, prípadne na nejaký objekt alebo nejakú mantru. V tejto štúdii to zahŕňalo frázy ako: „Vnímajte a uvedomujte si svoje dýchanie. Vždy, keď postrehnete, že sa vaša myseľ niekam zatúla, tak svoju pozornosť jemne presmerujte späť k dýchaniu a pocitom, ktoré vyvoláva vo vašom tele.“

Druhá skupina sa dozvedela viac o pokročilejšej forme meditácie (nazývanej mindfulness meditácia alebo meditácia všímavosti), počas ktorej zvedavo a bez odsudzovania sledujete svoje myšlienky. Inštrukcie zneli napríklad takto: „Nasmerujte svoju pozornosť dovnútra. Všímajte si myšlienky, emócie, fyzické pocity. Vždy, keď si ich uvedomíte, tak na ne presmerujte svoju pozornosť, uznajte ich, označte ich. A to najlepšie, čo môžete urobiť je, nechať veci také, aké sú. Vytvorte priestor pre túto skúsenosť.“

Zabudnite na stres. Týchto 5 aplikácií vám môže pomôcť relaxovať

A v tretej skupine sa ľudia učili taký druh mindfulness meditácie, ktorý sa venuje svalom a ich uvoľneniu (progresívna relaxácia svalov).

Zaujímavé je, ako odborníci testovali frekvenciu nežiadúcich myšlienok. Tím požiadal ľudí, aby počas 5 minút premýšľali o veciach, ktorých sa boja. Zároveň boli vyzvaní, aby dýchali a v určitých momentoch ohlásili, či sú ich myšlienky negatívne, pozitívne alebo neutrálne. Ako si určite dokážete predstaviť, tak negatívne myšlienky sa objavili v čase, keď ľudia premýšľali o svojich obavách. No líšilo sa to v závislosti od toho, akému druhu meditácie sa predtým venovali.

Ľudia z druhej skupiny mali výrazne nižšie množstvo nežiadúcich negatívnych myšlienok, ich výsledky boli zo všetkých najlepšie. Tí z prvej skupiny mali takisto menšie množstvo nežiadúcich myšlienok, no rozdiel nebol až taký veľký, ako v prípade druhej skupiny. Tretia skupina sa taktiež zlepšila, no najmenej.

Tento výskum je pozoruhodný, pretože len potvrdzuje to, s čím prišli predchádzajúce štúdie. Meditačná prax ovplyvňuje ľudský mozog. Štúdia z Yale v roku 2011 zistila, že mindfulness meditácia znižuje aktivitu v oblasti DMN (pokojová mozgová aktivita), a tiež mení spojenia medzi DMN a inými oblasťami mozgu. Ďalšia časť práce poukázala na účinnosť kognitívnej terapie založenej na vnímaní, pokiaľ ide o depresiu alebo o zníženie rizika relapsu.

A ďalšie štúdie, napríklad ako táto z Harvardu, potvrdili, že meditácia nielen znižuje aktivitu, no tiež ovplyvňuje kapacitu mozgu v určitých oblastiach, napríklad v amygdale (párová mozgová štruktúra), ktorá je sídlom úzkosti, strachu a emócií.

Tak sa teda ukazuje, že meditácia má presne také účinky, o akých ľudstvo hovorí už tisíce rokov. Čím viac štúdií sa jej venuje, tým viac sa dozvedáme o jej výhodách. Je preto teda pravdepodobné, že meditácia stojí za vyskúšanie. Najmä v prípade tých ľudí, ktorí majú problémy s tlmením únavného dialógu v hlave.

Hlavné foto: Pexels

Prispievateľka Alice G. Walton píše pre Forbes.com o medicíne a zdraví.