1. marca 2018

Komunikujú prostredníctvom kódu. Do firemných debát a politikárčenia sa zapájajú len neradi. Nie sú známi ako práve najspoločenskejší ľudia. No napriek tejto prevládajúcej domnienke o softvérových vývojároch, hackeroch či geekoch, práve kultúra softvérového inžinierstva má v sebe bohaté hodnoty, z ktorých by sa mal učiť každý jeden biznis.

Možno ste už počuli o Agile – pracovnom procese používanom predovšetkým pri vývoji softvéru. Agile nie je len metóda umožňujúca prototypovať, vyvíjať a vypúšťať produkty na trh rýchlejšie ako ktorýmkoľvek iným prístupom. Omnoho menej spomínanou, no pritom obrovskou výhodou Agile je spôsob, akým tvaruje pracovnú kultúru.

Naučte sa spoľahnúť na tím. 7 rád, ako byť lepší od Michala Meška z Martinusu

Počas mojej práce s vývojovými tímami som narazila na niekoľko cenných informácií, ktoré nikto nespomína, keď príde reč na agilné softvérové inžinierstvo. Moja skúsenosť ma motivovala natoľko, že som začala pomáhať biznisom pretvárať ich pracovné prostredia práve na tie inšpirované geekmi. O pár klenotov, ktoré zaznamenávajú najväčšiu odozvu na pracovisku, by som sa s vami rada podelila.

V princípe, kultúru Agile robia unikátnou tri elementy: tím, formát projektového plánu a rituály.

Agile stavia na princípe tímov v hre rugby. Jeden z najúspešnejších Agile rámcov Scrum je podľa rugby aj nazvaný. Takýto tím vystihujú dve veci: jednotný spoločný cieľ (ktorý je oveľa dôležitejší ako prehnaná pozornosť venovaná spĺňaniu jednotlivých úloh) a ohybne rozdelené role.

Scrum v rugby. Foto: Pixabay

Schopnosti členov tímu sú síce známe a rovnako aj práca, ktorú členovia vykonávajú, je postavená na týchto schopnostiach, no treba mať na pamäti, že absolútna priorita je cieľ. V praxi Agile sa preto veľakrát stretávame so situáciami, kde sa ľudia s doplňujúcimi schopnosťami združia a riešia zadanie spolu namiesto čakania, kým sa jeden človek popasuje so svojou úlohou. Preukázanie toho, že potrebujeme pomoc, nie je to znakom nedostatku alebo pochybenia. Práve naopak. Takýto model veľmi praje spoločnému učeniu sa a vedomostnému obohacovaniu zamestnancov a samozrejme urýchľuje výkon práce. Kultúra takéhoto tímu teda nehľadá víťazov, ktorí sa musia navzájom predbiehať, aby mohli získať uznanie, skrývať svoje pochybenia a nedostatky, aby neboli potrestaní, ale oceňuje celý tím.

Šprinty, pizze a svätý pokoj

Takisto to platí aj naopak – celý tým spoločne aj trpí. Hovorí sa, že tím je len taký silný, aký silný je jeho najslabší hráč. Veľa tímov, ktoré sú vyzretejšími používateľmi Agile si na začiatku svojich projektov nastavujú spoločné pravidlá. Napríklad: ak jeden človek musí ostať pracovať po pracovnej dobe, ostane v práci celý tím. Agile tím sa pohybuje medzi 3 až 9 členmi. Spoločnosť Amazon ho nazýva “two pizza team” – t.j. tím, ktorý vieme nakŕmiť dvoma pizzami (pravdepodobne americkej veľkosti). Takto je zaručené, že každý bude aktívne zapojený, vypočutý a uvidí výsledok svojej práce.

Formát projektu definuje časové rozmedzie jednotlivých etáp, v Agile ich nazývame šprinty. Jeden šprint trvá obvykle dva týždne. Tento čas postačuje na vytvorenie niečoho uchopiteľného, no zároveň dáva príležitosť prehodnotiť postup, okolnosti a výsledky a prípadne pozmeniť smer. Cieľom každého šprintu je vytvoriť výstup, ktorý je funkčnou súčasťou konečného riešenia.

Ako vytvoriť funkčný tím alebo päť najčastejších chýb pri tvorbe tímov

Aby sme takúto funkčnosť dosiahli, prirodzene v tímoch musíme mať zmes ľudí, ktorí spoločne dokážu vytvoriť výstup, aj keď len v podobe fungujúceho prototypu. Vďaka tomuto pravidlu má každý so záujmom o projekt pojem o tom, na akom výstupe sa pracuje. Veľmi striktným pravidlom však je, že tím nemôžu počas obdobia šprintov rušiť nové požiadavky a iné zásahy. Čas na hodnotenie alebo pridanie nových komponentov nastane po ukončení šprintu, pred odštartovaním toho ďalšieho.

Predstavte si, aké by to bolo fajn jednoducho sa sústrediť, mať okolo seba rovnako sústredných kolegov a pracovať spoločne na dosiahnutí cieľa. Šprinty sú také krátke a tak kolaboratívne nastavené, že nedávajú príležitosť na dlhodobú izolovanú pracovnú činnosť a budovanie si vlastného úspechu na pleciach druhých. Život na pracovisku bez podkopávania a politiky je krásny!

Tímy sa počas šprintov lepšie sústredia. Foto: Pexels

Celý tím sa raz za deň, väčšinou ráno, združí v takzvanom Stand-up stretnutí, ktoré trvá 5-10 minút. Tu každý člen vymenuje čo dosiahol včera, na čom ide pracovať dnes a či vidí nejaké prekážky, ktoré by bránili vo výkone dnešnej práce. Míting, pri ktorom sa nesedí, ale stojí nikoho nepovzbudzuje v zarozprávaní sa, ale práve naopak, ľudia svižne vymenujú, čo majú, mnohokrát s rannou kávou v ruke a idú si po svojom.

Stand-up je najmenším, ale najdôležitejším rituálom, vďaka ktorému je zaručená transparentnosť, tím má pocit, že v projekte je progres a hlavne vytvárame takto príležitosť verejne identifikovať prekážky a dať všetkým v tíme možnosť zapojiť sa do riešenia. Identifikované problémy sa ale nikdy počas Stand-up stretnutia neriešia, pracovníci ktorých sa týka ho potom riešia spoločne, šetriac tak ostatným čas.

Rituál na pohľad späť

Ďalším zo zaujímavých rituálov je Retrospektíva – moja obľúbená. Na konci každého šprintu a v konečnom dôsledku aj projektu sa tím stretne na hodinku otvorenej konštruktívnej konverzácie v bezpečnom a dôveryhodnom prostredí o tom, čo šlo dobre a čo nešlo úplne podľa predstáv. Pozornosť nie je nastavená na ľudí, ale na udalosti, neukazujeme na seba prstom, neberieme nedostatky osobne, ale sústredíme sa na vylepšenie podmienok a okolností, nad ktorými máme spoločne kontrolu. Retrospektíva môže takto nielen odkryť priestor na zlepšenie pre celý tím, ale zvýšením jej sofistikovanosti, takisto slúžiť práve ako miesto vytýčené na pravidelné zaznamenávanie, prehodnocovanie a vylepšovanie progresu.

Nestrácajte čas „time manažmentom“, radšej sa naučte správne manažovať vlastné sily

Toto je len ochutnávka Agile. Keď si začneme aktívne všímať to, aký vplyv má svet softvérového inžinierstva na svet okolo nás, zistíme, že jeho prínos je obrovský a na veľa miestach môže znamenať bezprecedentný posun vpred. Nesebeckosť a kolektívny benefit boli pôvodné hodnoty internetu samotného. Nie je vôbec náhodou, že tieto hodnoty sú hlboko zakorenené v tom, ako sa digitálne produkty tvoria. Samotný kód sa vyvíja vďaka tomu, že veľká väčšina programátorov publikuje kľúče k svojej práci, pretože vedia, že niekde tam v šírom svete je určite niekto komu ich kód môže prísť užitočný a zároveň niekde tam je aj človek ktorý dokáže tento kód obohatiť a rozvinúť. 

Množstvo firiem si všimlo výhody geekovského prístupu k práci a začali Agile aplikovať napríklad aj do svojich marketingových tímov. Agile zažíva renesanciu, prestáva byť tajným kódom, robí z geekovskej kultúry extrémne inšpiratívny prístup k manažovaniu biznisu. Je to jedna z mála metodológií, ktoré myslia na produkt, proces a kultúru v jednom.

Máte svoju skúsenosť s Agile alebo iným vývojárskym prístupom? 

Autorka Veronika Janečková je zakladateľka spoločnosti BizTreat, dvíha produktivitu, efektívnosť práce a náladu v tímoch.
Hlavná foto: archív V. Janečkovej