V škole ho šikanovali a bili. Raz ho skupinka grázlov zhodila zo schodov a tak dlho kopala, až mal hlavu opuchnutú ako balón. Strávil týždeň v nemocnici a po návrate domov mu otec vynadal.
„Musel som tam hodinu stáť a počúvať, ako na mňa reve, nadáva mi do idiotov a hovorí, že som k ničomu,“ spomína najbohatší človek sveta, ktorého majetok osciluje okolo 250 miliárd dolárov, na svoje osamelé a odstrčené detstvo v knihe Waltera Isaacsona. Práve tieto zážitky Elona Muska celoživotne poznamenali a podľa autora jeho životopisu všeličo vysvetľujú aj na miliardárovom dnešnom správaní.
Muskov životopis je fascinujúce čítanie a nie je sa čomu diviť. Keď sa totiž zíde excelentný novinár a skúsený životopisec a na druhej strane excentrický biznismen, ktorého správanie sa vymyká normálu, vznikne z toho zaujímavá kniha.
Isaacson, ktorý bol okrem iného šéfredaktorom časopisu Time, generálnym riaditeľom televízie CNN a šéfoval aj inštitútu Aspen, už má za sebou úspešné bestsellery o Leonardovi da Vincim, Benjaminovi Franklinovi či Stevovi Jobsovi.
Práve s posledným menovaným Muska v knihe často porovnáva: obaja majú spoločné, že ide o inovátorov a úspešných biznismenov, s ktorými je ťažké vydržať v osobnom i pracovnom živote.
Veľké dieťa Elon
Isaacson opisuje Muska ako „veľké dieťa“, ktoré si do života nesie traumy z mladosti plnej bitiek a šikanovania zo strany spolužiakov, ale predovšetkým tyranského otca so sklonmi k paranoji a rasizmu. Errol Musk syna rád zosmiešňoval a psychicky týral – a práve takýto spôsob správania teraz Elon uplatňuje na svojich podriadených a všeobecne všetkých, ktorí s ním nesúhlasia.
Sám v knihe hovorí o svojom Aspergerovom syndróme, čo je miernejšia forma autizmu. Kvôli tomu je údajne slabý v sociálnych kontaktoch a chýba mu empatia, na čom sa zhodujú aj Muskovi najbližší.
Autor sa s miliardárskym podnikateľom schádzal dva roky, snažil sa mu porozumieť a rozlúštiť jeho osobnosť. S Muskom sedel na schôdzkach a bol prítomný pri kľúčových okamihoch – aj preto mohol v knihe napríklad deň po dni spísať Muskovo prevzatie Twitteru, ktoré sprevádzali od počiatkov najrôznejšie škandály.
Len táto pasáž je sama o sebe veľmi zaujímavým svedectvom. Isaacson mal tiež v priebehu práce na knihe možnosť nazerať do Muskových e-mailov a textových správ. Spravil s ním mnoho rozhovorov, niektoré sa pretiahli až do noci.
Bitka o jedlo v dvanástich
Za knihou je kus poctivej a náročnej reportérskej práce, ktorú Musk odmietol autorizovať. Isaacson v knihe napríklad dokonale zmapoval aj miliardárovo rodinné prostredie a hovoril s jeho najbližšími aj jeho rodičmi. Dokonca sa mu podarilo získať vyjadrenie spomínaného otca Errola, s ktorým sa Elon nebaví.
Muž, ktorý Muska týral, však podlieha klamstvám a konšpiračným teóriám a autorovi uviedol nepravdivé informácie, ktoré si buď vymyslel, alebo prifarbil, aby vyzeral lepšie. Tvrdá výchova a nemenej tvrdý život v Južnej Afrike Muska naučili tvrdosti a nemilosrdnosti k svojmu okoliu.
Muskovo dospievanie v kocke ilustruje jeho účasť na „veldskool“, polovojenskom bootcampe, kam ho poslali rodičia prvýkrát v jeho dvanástich rokoch. Každé dieťa dostalo malý prídel jedla a vedúci ich pobádali, aby sa o potraviny bili. Každý rok niektoré z detí neprežilo a sám Musk v tábore hladoval a schudol počas pobytu päť kíl.
„Bol to polovojenský režim, kde sa šikanovanie považovalo za cnosť. Bolo to šialené a úplne na hlavu,“ spomína Musk na tieto letné pobyty.
Rád uráža a ponižuje
Ďalšia časť jeho biografie sa venuje presťahovaniu do USA a jeho podnikateľským začiatkom. Veľmi podrobne si môžeme prečítať, ako rozbehol svoj prvý internetový biznis nazvaný Zip2, ktorý vytváral kontaktné databázy pre noviny. Musk už vtedy prejavil svoj čuch pre technologické záležitosti a vysoké pracovné nasadenie, keď v kancelárii bežne prespával.
Rovnaké tempo však vyžadoval aj od svojich podriadených. Musk je podľa Isaacsona všeobecne človekom, ktorý absolútne pohŕda vyváženosťou osobného a pracovného života. Zip2 založil spoločne s bratom Kimbalom v roku 1995, a keď mali súrodenci nezhody, dokázali sa poriadne pobiť. Nešlo pritom len o nejaké mierne šarvátky – raz sa chytili tak, že bitka skončila vyhryznutím kusu mäsa a šitím na pohotovosti.
Muskove biznisové začiatky boli veľmi pestré. Na jednej strane veľmi úspešné a obdivuhodné, ale zároveň veľmi zložité, čo sa medziľudských vzťahov týka. Ostatne ako celý jeho život. Prvé tri firmy, ktoré spoluzaložil, skončili jeho odchodom – vždy ho vyhnali jeho podriadení a spoluvlastníci. Aj toto dokladá, aké neľahké je fungovať s lídrom, ktorý rád uráža a ponižuje.
Obľúbené písmeno X
„Je vizionárom, ktorý nedokáže hrať s druhými, aj preto bol vytlačený zo svojich firiem,“ vysvetľuje Isaacson. Mimochodom jedným z prvých Muskových úspešných biznisov bola spoločnosť X.com, platobná aplikácia, o ktorej si už pred mnohými rokmi vysníval, že bude fungovať aj ako sociálna sieť.
Nepodarilo sa to, ale sen si plní práve s Twitterom, ktorý odkúpil v roku 2022 a čoskoro ho na X premenoval. Práve X je mimochodom Muskovo obľúbené písmeno aj názov. A pomenoval tak aj jedno zo svojich desiatich detí, počatých s niekoľkými ženami.
Muskov vzťah k deťom, jeho veľká túžba rozmnožovať sa aj jeho vzťah k ženám, je v knihe tiež vykreslený. A aj tu Muskovi chýba empatia. Ostatne dve zo svojich detí splodil so svojou podriadenou, zatiaľ čo čakal ďalšie dieťa s poslednou manželkou.
Reprodukciou svojich génov je vraj posadnutý. „Naozaj chce, aby múdri ľudia mali deti,“ povedala matka jeho dvojčiat Shivon Zilis, ktorej sa vraj Elon ponúkol, že bude jej darcom spermií.
Posadnutosť Marsom
Rozsievať deti je jednou z jeho obsesií, tou ďalšou dostať ľudstvo do vesmíru. Musk podľa Isaacsona neznesie vedomie, že ľudstvo sa od pristátia na Mesiaci nikam neposunulo, a trvá na tom, že by malo osídliť Mars a nadviazať medziplanetárnu spoluprácu.
Miliardára trápia veľké obavy, že ako ľudstvo vymrieme. Núti preto zamestnancov svojich šiestich spoločností (vrátane platformy X), aby znížili náklady a dodržali brutálne termíny, pretože potrebuje naliať zdroje do svojho plánu kolonizácie vesmíru, než sa podľa neho „civilizácia zrúti“.
Od knižky je ťažké sa odtrhnúť a prečítate ju rýchlo – hoci ide o dielo, ktoré má necelých sedemsto strán. Celkový dojem kazia drobné preklepy a chyby v preklade, ktoré pôsobia rušivo.
Pokiaľ Elona Muska obdivujete, po prečítaní knihy ho nemôžete mať ani trochu radi ako človeka. Vychádza z nej ako samoľúby psychopatický tyran, ktorý si robí, čo chce, a zneužíva svoj vplyv, peniaze i postavenie. Sám si všetko ospravedlňuje po svojom: svojou genialitou.
Veľmi dobre to vyjadruje citát v úvode knihy: „Všetkým, koho som urazil, by som len chcel povedať, že som inovoval elektrické autá a posielam ľudí v rakete na Mars. Myslíte si, že som zároveň pohodový normálny chlapík?“
Muskov životopis je knižkou o mužovi, ktorý chce spasiť ľudstvo, hoci ľudí nemá rád.
Článok vyšiel na Forbes.cz. Autorkou je Veronika Jonášová.
