Úspech najbohatších býva pripisovaný mnohým faktorom. To, že ho môže poháňať dyslexia alebo autizmus by však mnohým ani nenapadlo. „Vývojové poruchy“ sú napriek tomu pre niektorých miliardárov a miliardárky podnikateľskou výhodou.
„Neurodivergentní ľudia majú často inovatívne myslenie, preto sa u nich môžeme stretnúť s nevšednými nápadmi a riešeniami, ktoré vedú k vynálezom, technológiám a umeleckým dielam, ktoré menia náš svet,“ hovorí terapeut Miklós Csémy.
Aj preto sa ľuďom, ako napríklad Elon Musk, Richard Branson, Charles R. Schwab alebo Bill Gross, podarilo vybudovať obrovské spoločnosti dominujúce vo svojich odvetviach. Podľa americkej štúdie je napríklad u ľudí s ADHD až o osemdesiat percent väčšia pravdepodobnosť výskytu podnikateľských zámerov.
Zakladateľ spoločnosti Virgin Group, Richard Branson má ADHD aj dyslexiu. Verejne hovorí o tom, svet potrebuje neurodiverzifikovanú pracovnú silu. VerenosFoto: SITA/AP
„Tam, kde by sa iní dali ľahko odradiť a povedali by si, že ,aj tak z toho nič nebude‘, sa u neurodivergentných ľudí stretávame s väčším odhodlaním,“ vysvetľuje Csémy. V kombinácii s čistou vášňou potom „iné“ uvažovanie často prináša úrodu v podobe geniálnych vynálezov a nevšedných riešení.
Časté prekážky
Odchýlka od neurotypického správania má samozrejme aj svoje negatíva. Napríklad prostredie plné rušivých podnetov, bežné v otvorených kanceláriách, môže neurodivergentným osobám sťažovať prácu.
Ďalší problém nastáva aj pri komunikácii s okolím – niektorí totiž odovzdávajú len minimum informácií, čo podľa terapeuta môže pre okolie pôsobiť nadradene alebo konfliktne, zatiaľ čo iní s informáciami naopak nešetria a podávajú ich viac ako by bolo potrebné.
„Najväčšou prekážkou všetkých je ale strach z inakosti. Úspešné firmy však vedia, že diverzita im zaistí v konkurenčnom boji tie najlepšie talenty,“ hovorí Csémy.
Problém však nekončí, ani keď dotyční uspejú. Podľa odborníka majú často brilantné nápady a dokážu si v hlave živo predstaviť, ako ich realizovať, ale práca s ľuďmi pre nich môže byť veľmi vyčerpávajúca. Môže im chýbať trpezlivosť na vysvetlenie svojej vízie druhým.
Riešením preto môže byť dobrý biznis partner či partnerka. „Typickým príkladom bola dvojica Bill Gates a Steve Ballmer. Alebo sa môžu stretnúť ľudia, z ktorých každý je inak neurodivergentný a vzájomne sa dopĺňajú, ako Steve Jobs a Steve Wozniak,“ uvádza Csémy.
Elon Musk
To, že odlišnosť nie je spoločenskou výhodou zistil už v detstve aktuálne najbohatší muž sveta a kontroverzný vizionár Elon Musk. Pri moderovaní programu SNL odhalil, že má Aspergerov syndróm, ktorý je dnes považovaný za formu autizmu.
Foto: Wikimedia/JD Lasica v licencii CC BY 2.0
Elon Musk patrí k najbohatším ľuďom na svete a verejne priznal, že má Aspergerov syndróm. Foto: Wikimedia/JD Lasica v licencii CC BY 2.0
Hanblivý „detský génius bez priateľov“, ako jeho detstvo označila jeho matka, sa neskôr rozhovoril o šikane, ktorú zažíval kvôli svojej inakosti. Bola taká násilná, že kvôli nej údajne na čas skončil v nemocnici.
Podľa terapeuta je bežné, že najzložitejšie veci vynašli hlboko traumatizovaní ľudia. Práve preto majú archetypy podivných vedcov a avantgardných umelcov v spoločnosti svoje miesto.
„Zložité systémy, ako je dopravná infraštruktúra, internet, sociálne siete, stroje s automatickým riadením alebo umelá inteligencia, si vyžadujú špecifický typ myslenia,“ vysvetľuje Csémy.
Richard Branson
Príkladom ďalšieho úspešného excentrika je magnát a zakladateľ spoločnosti Virgin Group, Richard Branson. Má ADHD aj dyslexiu, čo mu detstvo nijako neuľahčilo. Po štúdiu plnom zlých výsledkov si dokonca od riaditeľa školy vypočul, že buď skončí vo väzení, alebo sa stane milionárom.
Branson si dnes uvedomuje význam odlišného pohľadu neurodivergentných ľudí a na stránkach svojej spoločnosti uviedol, že svet potrebuje neurodiverzifikovanú pracovnú silu, ktorá by pomohla vyriešiť niektoré z veľkých problémov našej doby.
Podľa neho mnoho ľudí s autizmom vyniká v oblastiach, ako je logika, technologické zručnosti, riešenie problémov či vytrvalé sústredenie a analýza. Napriek tomu sú často zanedbávaní v zamestnaniach, ktoré by mohli bez problémov vykonávať.
Charles Schwab
Podobne sa angažuje aj dyslektik Charles Schwab, zakladateľ rovnomennej finančnej spoločnosti. V detstve sa v škole trápil a vyučujúci si o ňom mysleli, že je „pomalý“. Dnes je z neho miliardár.
Aj preto sa teraz venuje osvete o dyslexii a v rámci programu „Neurodiversity at Work“ umožňuje nerodivergentným záujemcom získať prácu. Nie každý si totiž hneď uvedomí, že jeho odlišnosť má meno. Schwab prišiel na to, že je dyslektik až vtedy, keď diagnostikovali jeho syna.
Bill Gross
Aj „kráľ dlhopisov“ a spoluzakladateľ fondu PIMCO Bill Gross odhalil svoj Aspergerov syndróm až po prečítaní knihy Big Short. Tá rozpráva príbeh investora Michaela Burryho, ktorý sa o svojej diagnóze dozvedel až v dospelosti.
Gross tvrdí, že k jeho prezývke mu pomohol práve tento druh autizmu. Vďaka nemu dokáže rozoznávať a identifikovať vzorce na trhu, ktoré iní ľudia prehliadajú.
Prípady vyššie uvedených miliardárov sú však špecifické a podľa Csémyho sa nikto z nás nevyvíja podľa spoločenských noriem – skôr sa po celý život konfrontujeme s predpokladmi, ktoré si s normami spájame.
„Vo svete, ktorý očakáva, že si nájdete priemernú prácu a povediete priemerný život, znamená neurodivergencia, že buď pôjdete svojou cestou, alebo sa budete trápiť,“ zakončuje Csémy.
Článok vyšiel na Forbes.cz, jeho autorom je Filip Vokoun.
