5. októbra 2020

Lepšia vymožiteľnosť práva, zníženie regulácií, zmena daní, stavebného zákona či pozemkové úpravy. To sú oblasti, na ktoré by sa Slovensko malo podľa ministerstva financií zamerať s cieľom zlepšiť konkurencieschopnosť ekonomiky.

Vyplýva to z materiálu Moderné a úspešné Slovensko, ktorý v pondelok 5. októbra predstavilo Ministerstvo financií SR.

Dokument celkovo pozostáva z ôsmich oblastí, v ktorých sú zadefinované potrebné reformy. „Sú to reformy, z ktorých časť bude súčasťou plánu obnovy,“ povedal v pondelok na tlačovej konferencii minister financií Eduard Heger.

Podľa ministra sú však potrebné aj zdravé verejné financie. „Od toho sa bude odvíjať, ako budeme financovať všetky potrebné opravy,“ vyhlásil Heger.

Rebríčkové ciele

Krajina by sa mala posunúť vyššie v rebríčkoch podnikateľského prostredia Doing Business Svetovej banky alebo v indexe regulácií Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). Napríklad v Doing Business by si Slovensko malo do roku 2024 polepšiť o štyri pozície a postúpiť zo súčasného 18. miesta v EÚ na 14. priečku.

Reklama

Odhad národnej banky: zamestnanosť bude klesať,
hoci prepad ekonomiky sa spomalí

„Výrazné bariéry pre podnikanie na Slovensku tvoria vysoké regulačné zaťaženie, neuspokojivá vymožiteľnosť práva, administratívne prekážky pre začatie podnikania a pomalé procesy pri získavaní stavebných povolení,“ uviedol rezort financií v dokumente

Dane

Slovensko potrebuje zlepšiť daňovú disciplínu a zaistiť dlhodobú udržateľnosť verejných financií. K tomu by mali prispieť viacročné výdavkové stropy a do roku 2030 by sa mal zvýšiť podiel majetkových daní na priemer Európskej únie a, naopak, na priemer EÚ by mal klesnúť podiel daní, ktoré sú škodlivejšie pre ekonomický rast. Zníženie daňového klinu nízkopríjmových zamestnancov má zase uľahčiť ich zamestnávanie.

V oblasti daní by sa mali uskutočniť viaceré reformy, pretože daňový systém nevie podľa ministerstva financií reagovať na dlhodobé výzvy dostatočne pružne a je čoraz menej konkurencieschopný.

“Slovensko sa stále väčšmi spolieha na dane, ktoré výraznejšie brzdia ekonomickú aktivitu. Naopak, majetkové a spotrebné dane, ktoré sú menej škodlivé pre hospodársky rast, sú využívané relatívne menej,” uvádza sa v dokumente.

Prioritou vlády preto bude pro-rastový daňový mix. “Férovejšie a adresnejšie zdanenie majetku v súlade s jeho trhovou hodnotou spolu s vyššími daňami zo spotreby a zdanením negatívnych externalít vytvorí priestor pre zníženie daňovo-odvodového zaťaženia práce, ktoré zlepší zamestnávanie nízkokvalifikovaných a podporí sociálnu inklúziu,” píše sa v materiáli. Prehodnotiť sa má napríklad účelnosť daňovo-odvodových výnimiek a úľav.

Súdy, bankroty, kataster

Zlepšenie podnikateľského prostredia by mali priniesť okrem iného aj reformy v súdnictve. Ministerstvo financií navrhuje vyhodnotiť doterajšiu účinnosť reformy osobných bankrotov, reforma sa má zamerať aj na dohľad nad súdmi a Centrom právnej pomoci.

V roku 2021 sa má začať legislatívny proces s cieľom skrátiť dĺžky konaní v civilnom procese. Súčasťou plánu je aj reforma súdnej mapy, ktorá má priniesť pretrhnutie korupčných väzieb a vytvoriť priestor na špecializáciu súdov na hlavné agendy. Reforma ráta s rekonštrukciou, rozšírením a modernizáciou súdnych budov v sídle nových zlúčených súdnych obvodov.

Pripraviť sa má aj novela zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ktorú už odobrila vláda. Podnikateľom by mali pomôcť aj nástroj včasného varovania hroziaceho úpadku či zmeny v zákone o obchodnom registri.

Na zníženie regulácií rezort financií predpokladá každoročné prijímanie balíkov opatrení na zjednodušenie podnikania, zavedenie pravidla zrušenia dvoch regulácií za jednu novú či zavedenie ochrany pred neopodstatnene prísnejšími opatreniami, než vyžaduje legislatíva EÚ.

Rezort financií ráta aj so zavedením dodatočných hodnotení účelnosti a opodstatnenosti súčasných regulácií. Výrazne sa má zrýchliť proces pozemkových úprav na 100 katastrálnych územiach ročne.

Zdravotníctvo a zelená ekonomika

Riaditeľ Inštitútu finančnej politiky Eduard Hagara uviedol viaceré oblasti, v ktorých je potrebné urobiť zmeny. „Najväčšie priority vidíme určite v zdravotníctve a z pohľadu Európskej komisie (EK) je to určite aj zelená ekonomika,“ priblížil Hagara.

Drastický prepad: v druhom štvrťroku klesla slovenská ekonomika o 12 percent

Definitívny plán obnovy musí byť predložený EK najneskôr do 30. apríla 2021, avšak najskôr až po schválení príslušnej legislatívy na európskej úrovni, čo by malo byť v januári 2021.

Našli ste chybu? Napíšte na editori@forbes.sk

Ľutujeme, vašu emailovú adresu sa nepodarilo prihlásiť k odberu.
Ďakujeme za vaše prihlásenie!

Potrebujete ráno získať rýchly prehľad?

Odoberajte Forbes Espresso

O aké témy máte záujem?