21. septembra 2019

Poľskí baníci, ktorí krátko po druhej svetovej vojne pracovali v bani pri dedine Podgórze, podpisovali dokument o mlčanlivosti. Tí, ktorí si pri poháriku vodky otvorili ústa, zmizli záhadným spôsobom.

Krátko po druhej svetovej vojne sa vlna migrantov usídlila na západe Poľska, v šarmantnom meste Kowary, ktoré sa vyhlo ničivej sile nemeckých bômb. Niektorým z nich sa podarilo nájsť si dobre platenú prácu v rýchlo sa rozvíjajúcom banskom odvetví. Štátny podnik Kowarskie Kopalnie vznikol 1. januára 1948 a jedným z prvých baníkov, ktorí sa ponorili do útrob bane neďaleko dedinky Podgórze, bol Stanisław Jasiński.

FOTO: Slovenskí študenti vymysleli jedinečný projekt.
Testovali ho na simulovanej misii na Havaji

Bol to robotník bez akejkoľvek kvalifikácie v baníctve, presne tak ako všetci ostatní. Jeho pracovnými nástrojmi boli krompáč a lopata. Netušil, akú rudu kope ani čo sa z nej bude extrahovať, ale všadeprítomní ruskí špecialisti, vedci a vojenské ochranné oddiely KBW (Korpus Bezpieczeństwa Wewnętrznego, niekdajšia špeciálna jednotka vnútornej bezpečnosti v Poľsku, pozn. red.) naznačovali, že všetko, čo sa tam deje, má vysoký stupeň dôležitosti.

Podpisom dokumentu o mlčanlivosti sa zaviazal nerozprávať o ničom, čo sa deje v bani Podgórze. Jeho kolegovia, ktorí si pri poháriku vodky otvorili ústa, zmizli záhadným spôsobom. Ale nečakané zmiznutia baníkov nebolo to jediné, čo Stanisława znepokojovalo. Jeho kolega Stanisław Moszkowski pracoval v bani päť rokov. Posledné dva strávil triedením kusov rudy. Vyťažené kamene prikladal k ruskému dozimetru zvanému Pietiorka. Ak sa ručička vychýlila značne, kameň išiel na pravú kopu, ak sa pohla málo, hodil ho na ľavú. Po týždňoch triedenia mu začali odpadávať z rúk kusy kože.

Slováci v Austrálii vyrobili najľahší potápačský prístroj na svete.
Posielajú už prvé kusy

V roku 1963 ťažba v bani končí. Baníci, ktorí v bani ešte stále pracujú, sú poslaní do invalidného dôchodku. Všetko sa udeje náhle, takpovediac v utajení. Stanisław ochorie o niekoľko rokov na vážnu pľúcnu chorobu. Mnohí ďalší znášajú dlhotrvajúce následky ožiarenia – poškodenie orgánov, rozpad krvných doštičiek, leukémiu či nádorové ochorenia.

Krajšia tvár Kowary

Krkonoše sú krásny kus prírody. Husté ihličnaté lesy pretkané zurčiacimi potokmi, vodopády a horské chodníky tam lákajú turistov v teplých mesiacoch. V okolí sa nachádza aj niekoľko populárnych lyžiarskych stredísk. I samotné mesto Kowary je príjemným miestom na oddych, no preslávilo sa najmä baňou Podgórze.

V polovici 70. rokov vzniklo v jej útrobách inhalatórium. Tvrdenie lekárov, že dlhodobý pobyt v prostredí bohatom na radón neškodí, znie v kontexte s príbehom ožiarených baníkov paradoxne, ale radónová liečba je údajne veľmi prospešná pri liečení kožných, pľúcnych a obličkových ochorení.

Pozrite sa, ako to vyzerá v bani Podgórze dnes:

 

Autorom textu a fotografií je Martin Strmiska. Celý príbeh o tom, aké je to potápať sa v bani Podgórze, nájdete v septembrovom vydaní magazínu Forbes. Kúpiť si ho môžete TU. 

Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk