Koronavírus sem, koronavírus tam, všade koronavírus. Niet azda dňa, počas ktorého by sme čo len omylom nezavadili o informácie týkajúce sa ochorenia Covid-19. Zrejme sa jednohlasne zhodneme, že by sme túto tému s radosťou hodili za hlavu a viac sa za ňou ani neobzreli. K tomu všetkému máme stále väčší problém byť opatrní, pretože obdobie letných dovoleniek je v plnom prúde a túlavé topánky nedajú mnohým z nás spávať. I keď z každej strany počúvame o návrate do normálu, pandémia sa nevytratila.
Tento fakt potvrdzujú aj čísla, keďže v utorok 7. júla pribudlo na Slovensku 31 nových prípadov nákazy koronavírusom a v stredu ich bolo dokonca až 53, čo je najviac od 23. apríla. Čo z toho vyplýva? Nemusíme sa za každú cenu tváriť, že je všetko v poriadku a nič sa nedeje. A už vonkoncom by sme do niečoho podobného nemali nútiť ľudí naokolo. Nižšie preto radíme, ako na slušnosť počas návratu do normálu v čase neutíchajúcej pandémie (a možno aj po nej).
Rúška a informácie
Skúsme sa vrátiť o pár mesiacov späť. Sústreďme sa na obdobie, počas ktorého sa koronavírus síce šíril v zahraničí, no na Slovensku sme ešte nemali prvý potvrdený prípad. Niektorí ľudia sa už vtedy bez rúška pre istotu nepohli ani na nákup do supermarketu. A teraz si dajme ruku na srdce a úprimne priznajme, či sme na nich sprvu nehľadeli ako… Nuž, na bláznov. Veľmi rýchlo sme zistili, že kým oni boli prezieraví, my sme boli naivní. A neskôr sme sa bez rúšok mimo bydliska nepohli ani na jediný krok. Peňaženka, kľúče, rúško, všetko máme, môžeme ísť. Áno?
Anketa: Aj v ťažkých časoch vieme nájsť veľa dobrého.
Čo ma naučila koronakríza?
Jednou z našich nevýhod je, že veľmi rýchlo zabúdame. Od 10. júna nie sú rúška vo vonkajších priestoroch povinné, no poniektorí z nás ich stále nosia. A pre to čelia aj potupe. Čomu sa vlastne smejeme? Strachu alebo faktu, že si niekto dá tú námahu a vyjde v čase horúčav do exteriéru s rúškom na tvári? Veď je predsa známe, že tým chráni aj svoje okolie. Tak prečo by sme ho mali „odmeniť“ posmeškami? Kto rúško nosiť nechce, nech ho nenosí – a naopak.
Ľudia, ktorí nosia rúško aj v prípade, keď nemusia, bývajú terčom výsmechu. Foto: Unsplash/Arturo Rey
To isté platí v prípade, ak sa ľudia v našom okolí neustále zaujímajú o nové informácie ohľadom Covidu-19. Majú zapnuté správy, klikajú na články alebo zdieľajú texty, ktorých máme plné zuby? A čo? Je to absolútne v poriadku, pretože informovanosť je dôležitá rovnako ako dôvera vo vedecky overené fakty. Ak vás takéto správy nezaujímajú, neposmievajme sa zvyšku, že ich táto fáza neprešla po jednom, dvoch či troch mesiacoch. Možno týmto spôsobom tíšia svoju neistotu.
Podanie rúk
Hovorí sa, že všetko zlé je na niečo dobré. Verte či nie, platí to aj v prípade koronavírusu. Vďaka posledným mesiacom sme v ideálnej situácii, aby sme konečne aktívne počúvali a naplno vnímali ľudí vo svojom okolí. Obdobie pandémie predsa nie je príležitosťou na to, aby sme ich nútili vystupovať zo svojej komfortnej zóny a robiť niečo, čo im prekáža. Pri kontakte s kolegami, šéfmi alebo známymi si svoje správanie premyslime skôr, než neokrôchane vystrčíme ruku a narušíme ich osobný priestor.
Aj v ťažkej situácii sa dajú nájsť pozitíva.
Dve známe tech firmy hovoria, ako sa ich dotkla koronakríza
Zastaňme, keď sme od nich vzdialení približne na dva metre, a slušne sa opýtajme, či im tento akt neprekáža. Samozrejme platí, že pravicou potrasieme iba ľuďom, ktorí o to sami stoja. Ostatných rozhodne nenútime a ani sa preto neurážame. Veď v tom nie je nič osobné. Bola by pomerne veľká zhoda náhoda, ak by nám v tomto čase niekto nechcel podať ruku pre antipatie a nie pre koronavírus. A táto vec je opäť recipročná, nebojme sa sami ozvať, ak o podanie rúk nestojíme. Vetu môžeme formulovať nasledovne: „Ospravedlňujem sa, ešte sa na to necítim a je mi to nepríjemné.“
Nenúťte kolegov či neznámych ľudí, aby si s vami podali ruky. Nie každému musí byť táto forma pozdravu príjemná. Foto: Unsplash/Branimir Balogović
Objatia a bozky
Cudzí ľudia zo zástupov kolegov, šéfov či známych sú jedna vec, no čo naši rodinní príslušníci alebo veľmi dobrí priatelia? Je nad slnko jasnejšie, že všetci máme v živote niekoho, s kým je súčasťou stretnutia aj malé objatie pri pozdrave či rozlúčke. Zbystrime pozornosť. Aj napriek tomu, že sa s týmito ľuďmi pravdepodobne veľmi dobre poznáme, nemali by sme automaticky predpokladať, že im nebude prekážať, ak sa im bez rozmyslu doslova „hodíme“ okolo krku.
O krok bližšie k zažehnaniu pandémie.
Vedci objavili liek na koronavírus pre vážne chorých pacientov
Známi-neznámi, slušnosť v tomto období káže, aby sme sa zdvorilo opýtali, či im takýto skutočne tesný kontakt neprekáža. A keď už sme ten tesný kontakt spomenuli, tak by sme pre dobro seba i ostatných možno ešte na chvíľu mali byť zdržanliví, čo sa týka vrúcnych bozkov na líca.
Návštevy, schôdzky a pracovné stretnutia
V neposlednom rade nám pandemické obdobie dalo možnosť naučiť sa povedať slovo „nie“. A to predovšetkým tým, ktorí to predtým vôbec nedokázali v osobnom ani pracovnom živote. Nech už je dôvodom, že to robíme zo strachu o svojich milovaných, alebo z obáv o seba, tak zdvorilo odmietnime akúkoľvek rodinnú návštevu, schôdzku s priateľmi alebo pracovné stretnutie.
Takže ako? Nie, starí rodičia, ešte k vám na návštevu neprídeme, aby ste boli čo možno najdlhšie v bezpečí. Nie, kamaráti, ešte s vami nezájdeme na jedno čapované do nášho obľúbeného podniku, pretože tieto priestory nevyhľadávame. Nie, kolegovia, šéfovia či klienti, ešte sa radšej nestretávajme, aby sme sa vzájomne neohrozovali. Skrátka, nebojme sa odmietať takéto pozvania.
Prekonanie strachu, ale aj peniaze do marketingu.
Čo pomohlo počas korona krízy gastrobiznisu?
Vždy predsa môžeme ľuďom navrhnúť alternatívu, ktorá doposiaľ chtiac-nechtiac vždy stačila. Nutne sa predsa nemusíme stretnúť fyzicky, ale môžeme tak urobiť v online prostredí cez služby ako Zoom, Whereby, Skype, WhatsApp či Messenger. Priamy kontakt tvárou v tvár to síce nenahradí, no ani to nikomu neublíži.
Všetky tieto rady majú spoločnú jednu vec. Tou je vzájomný rešpekt a úcta, ktoré by sa v našich životoch nemali objavovať iba počas obdobia pandémie, no zaslúžia si právoplatné miesto aj v postpandemickom svete. Pokiaľ chceme byť naozaj slušní, tak by sme sa mali vždy držať starého známeho hesla: „Nerobme iným to, čo nechceme, aby robili oni nám“.
Našli ste chybu? Napíšte nám na [email protected]