V priebehu novembra chce otvoriť ďalšie dve predajne v Bratislave – v obchodnom centre Polus a v Galérii Petržalka. Vo februári budúceho roka má pribudnúť menšia prevádzka siete v bratislavskom OC Nivy pri vstupe na hlavnú autobusovú stanicu a neskôr v priebehu roka veľkoformátové predajne v dvoch krajských mestách.
Supermarkety Müller vyrastú v Trnave a Banskej Bystrici. Spoločnosť tiež plánuje budúci rok sprevádzkovať logistický sklad v Devínskej Novej Vsi.
Tomáš Nejedlý
Foto: Tomáš Nejedlý.
„Vedenie by chcelo, aby sme nové predajne otvárali rýchlejšie, ale snažíme sa vyberať nové miesta veľmi starostlivo s ohľadom na kvalitu lokality, takže pri pochybnostiach radšej vydržíme a počkáme,“ uviedol výkonný riaditeľ siete Müller pre Slovensko Tibor Brezovský.
Trhu dominuje dm drogerie markt
Na maloobchodnom trhu so sortimentom drogérie a kozmetiky je mimoriadny tlak. O slovenského zákazníka bojujú siete špecializované na drogériu a kozmetiku, kamenní aj online predajcovia parfémov, potravinové reťazce ponúkajúce súbežne široký sortiment zmiešaného tovaru či online obchodníci, ktorí obsadzujú niche segmenty či ponúkajú nižšie ceny ako kamenné obchody s fixnými nákladmi na prevádzku.
V segmente kozmetiky a toaletných výrobkov domácemu trhu kraľuje podľa portálu Finstat nemecký dm drogerie markt s tržbami 492 miliónov eur za minulý rok (165 predajní). Dvojkou je česká sieť drogérií Teta s tržbami 101 miliónov eur (221 predajní) a trojkou je rodinná firma Krajčíkovcov so sieťou predajní 101 Drogerie a tržbami 72 miliónov eur (207 predajní). Práve tá v tvrdom súboji v tomto segmente v uplynulých dvoch rokoch ťahala za kratší koniec.
Tomáš Nejedlý
Významnými hráčmi na tomto trhu sú tiež retailové reťazce Lidl, Tesco, Billa či Kaufland, ktoré sú primárne zamerané na predaj potravín, ale aj online predajcovia drogérie a kozmetiky. Nedávno medzi nových konkurentov pribudli poľské siete Biedronka a Hebe z portugalskej skupiny Jeronimo Martins.
Lákajú na pestrosť a tému dvojitej kvality
Müller sa chce v konkurenčnom boji presadiť najmä pestrosťou ponuky. Firma stavia predajne z modulov zameraných na jednotlivé druhy sortimentu. Čím väčšia predajná plocha, tým viac kategórií zákazník v predajni nájde. Celkovo má v ponuke až 190-tisíc produktov.
Napríklad v prípade predajne v bratislavskom OC Avion dokázala firma vystaviť v regáloch vyše 50-tisíc druhov tovaru v kategóriách drogéria, parfuméria, kozmetika, potraviny, hračky, papiernictvo, potreby pre domácich miláčikov, galantéria a elektronika.
„Radi by sme si získali zákazníkov a zákazníčky rôznorodosťou ponúkaného tovaru. Ľudia nemajú čas, takže cieľom je byť one-stop obchodom, kde nakúpia všetko pod jednou strechou,“ hovorí Brezovský.
Tomáš Nejedlý
Foto: Tomáš Nejedlý.
Okrem pestrosti chce sieť prilákať zákazníkov na kontroverznú tému dvojakej kvality. Pred rokom 2020 národné aj európske úrady riešili sťažnosti zákazníkov, ktorí cítili rozdiel v kvalite rovnako balených výrobkov v rôznych krajinách Európskej únie, napríklad pri čokoláde či pracom prášku predávaných v Nemecku a na Slovensku.
Mnohí z tohto dôvodu uprednostňovali nákupy za hranicami Slovenska, napríklad spotrebitelia z Bratislavy navštevovali predajne v prihraničných rakúskych obciach.
Brusel sprísnil pravidlá
Porovnávacie štúdie neskôr ukázali, že na spoločnom trhu Únie skutočne existujú výrobky, ktoré sa spotrebiteľom prezentujú rovnakým spôsobom, ale v niektorých členských štátoch obsahujú rozdielny podiel mäsa či rýb, väčší obsah tuku alebo iný druh sladidiel.
Brusel na tieto rozdiely zareagoval smernicou o nekalých obchodných praktikách, ktorá sprísnila podmienky pre výrobcov. Slovensko prísnejšie pravidlá zaviedlo do domácej legislatívy v roku 2024. Kontrolu prípadných prešľapov v tejto oblasti má pod palcom Štátna veterinárna a potravinová správa. Zastúpenie EÚ na Slovensku označuje tento fenomén za mýtus.
„Mali sme informácie, že najmä obyvatelia Bratislavy a Bratislavského kraja vnímajú rozdielnu kvalitu výrobkov u nás a v zahraničí a chodia preto nakupovať do Rakúska. Je to vždy subjektívny názor, ktorý si netrúfam hodnotiť, ale chceli sme im u nás dopriať kvalitu, ktorú považujú za vyššiu alebo lepšiu,“ hovorí Brezovský. Sieť preto podľa neho vyberá do sortimentu najmä produkty, ktoré majú ako deklarovanú krajinu pôvodu napríklad Nemecko, Švajčiarsko či Taliansko.
Z veľkých predajcov podobný princíp uplatňuje Alza, ktorá v e-shope ponúka napríklad aj kategóriu „Drogéria z Nemecka“. Na predaj produktov s deklarovaným určením pre nemecký či rakúsky trh sa orientujú aj viacerí malí online predajcovia na Slovensku.
Výrobcovia produktov určených na európsky trh vo všeobecnosti popierajú, že by do vybraných členských krajín posielali výrobky s nižšou kvalitou ako rovnako balené produkty určené pre iné členské krajiny Európskej únie. Prípadný odlišný výber ingrediencií odôvodňujú rôznymi chuťovými preferenciami spotrebiteľov či odlišnými potravinárskymi reguláciami pre jednotlivé krajiny.
Zakladateľ patrí medzi najbohatších
Značka Müller je známa najmä na nemeckom trhu, kde je veľkosťou tržieb a počtom predajní na treťom mieste za reťazcami drogérií dm drogerie markt a Rossmann.
Firma s centrálou v nemeckom Ulme aktuálne pôsobí v deviatich krajinách Európy. V ostatnom zverejnenom účtovnom roku dosiahla tržby na úrovni päť miliárd eur a podľa údajov na svojom webe má vyše 950 predajní a zamestnáva takmer 36-tisíc ľudí.
Vo východnej a strednej Európe holding pôsobí okrem Slovenska v Chorvátsku, Slovinsku a Maďarsku. Skupinu naďalej aktívne riadi jej zakladateľ a majiteľ, 94-ročný bývalý kaderník a člen rebríčka Forbes 1000 najbohatších ľudí planéty Erwin Franz Müller.
