Päť rokov vedie hodinársku divíziu neprehliadnuteľnej značky Montblanc. Pod vedením Laurenta Lecampa sa posunula bližšie k svojim prírodným koreňom a tento rok zažila prekvapivú zmenu – historická manufaktúra Minerva sa vydáva vlastnou cestou, naďalej však pod Lecampovým vedením.
Bol horúci letný deň, čo pre Laurenta Lecampa nie je prirodzené prostredie. Muž, ktorý sa pravidelne zúčastňuje na najchladnejších maratónoch na mrazivých miestach zemegule, sa však nenechal vyviesť z miery. Optimistický pohľad na život je mu vlastný a pár stupňov Celzia akýmkoľvek smerom to nezmení.
„Pozitívny prístup je všetko. Úspech je podľa mňa dôsledkom postoja, ktorý máte k životu. Nič iné,“ myslí si Lecamp.
Navonok sa zdá, že preňho toto heslo funguje. Od januára 2021, keď stojí na čele hodinárskej divízie nemeckej spoločnosti Montblanc, získala spoločnosť v odbore jasnú identitu, vybudovala niekoľko silných produktových pilierov, ako je rad Iced Sea, a vyprofilovala sa ako značka úzko spätá s prírodou, na čo napokon odkazuje aj jej názov.
Nie je náhodou, že tento posun nastal práve pod Lecampom, dieťaťom z francúzskeho vidieka, ktorý sa ako malý chlapec ospravedlňoval kvetom, keď na ne stúpil, a chodil objímať stromy.
„Inšpirujeme sa prírodou. Pracujeme rukami. A nechceme všetko nahrádzať strojmi,“ hovorí Lecamp, čo musí znieť ako rajská hudba všetkým, ktorých desí drvivý nástup umelej inteligencie.
AI je nepochybne mocný nástroj, ale know-how a jemnosť hodinárskych majstrov nahradiť nedokáže. A práve remeslo je jedným zo základov, na ktorých chce Lecamp postaviť budúcnosť nielen Montblancu, ale aj ďalšieho známeho hodinárskeho mena – Minervy.
Na vysvetlenie: Minerva vznikla už v roku 1858, stala sa ikonickou manufaktúrou a posledných 19 rokov patrila pod Montblanc. Tento rok však povýšila na samostatnú entitu, čo vyvolalo v hodinárskom svete rozruch.
A tak keď Lecamp zavítal do Prahy, bola to ideálna príležitosť rozobrať s ním tento krok. Alebo aj to, prečo verí, že budúcnosť je v menších objemoch výroby, ale vo väčšom dôraze na ručnú prácu…
Prečo ste sa rozhodli osamostatniť Minervu práve tento rok?
Existuje na niečo správny okamih? Existuje správna chvíľa na to, aby sa človek stal otcom? Keď sa opýtate mužov, zvyčajne vám povedia: „Ešte dva-tri roky počkám.“ Nikdy nie je ideálna chvíľa. V živote máte vždy niečo iné na práci. Až keď sa to stane, poviete si: „Dobre, bolo to správne rozhodnutie.“
S Minervou je to podobné. Montblanc vstúpil do hodinárstva v roku 1997. Keď (materská skupina, poznámka redakcie) Richemont získala Minervu, rozhodla sa ju spojiť s Montblancom. Lenže Montblanc vtedy ešte nemal také silné hodinárske piliere ako dnes.
Dnes máme tri veľmi silné produktové oblasti. Máme Nicolas Rieussec, máme jednu z našich najpredávanejších kolekcií Iced Sea a máme Geosphere. Montblanc sa stal legitímnou hodinárskou značkou. A práve preto už Minerva nemusí túto legitimitu Montblancu zabezpečovať.
Ja som bol pritom fanúšikom Minervy od prvého dňa. Keď som prvýkrát vstúpil do manufaktúry a dotkol sa jej stien, cítil som, že tu mám niečo urobiť, hoci to možno znie zvláštne. Od začiatku som bol presvedčený, že Minerva má byť samostatnou entitou.
Naozaj?
Pozrite sa napríklad na Seiko a Grand Seiko. V jednom butiku môžete mať dve odlišné značky. Mne to pripadá logické.
Minerva má navyše takú silnú históriu, že nikto neočakáva, že bude závislá od inej značky. A zároveň je dnes Montblanc oveľa silnejší. Má bestsellery a po celom svete existujú ľudia, ktorí hodinky Montblanc zbierajú. Je to skutočná hodinárska značka. V roku 2008 to tak ešte nebolo.
Preto podľa mňa nastal správny okamih. Správne rozhodnutie v správnom čase. A medzi nami, presadzoval som to od prvého dňa. Cítil som, že Minerva sa musí vrátiť.
Ako by ste predali značku Minerva niekomu, kto hodinky až tak nesleduje?
So svojím tímom používam motto: „Ak je to s niečím porovnateľné, nie je to Minerva.“ Opakujem to každý deň. A čo tým myslím? Keď sa opýtate veľkých mien hodinárskeho priemyslu, kedy prvýkrát vyvinuli chronograf, často budete počuť niečo ako 50. roky. Keď sa však opýtate Minervy, dostanete sa na začiatok 20. storočia. Prvý manufaktúrny kaliber pre vreckové hodinky pochádza z roku 1908, jednoduchší trojručičkový strojček už z roku 1902.
Keď sa pozriete ešte ďalej do histórie, zistíte, že Minerva získavala ocenenia už na svetových výstavách v Antverpách v roku 1885 alebo v Paríži v roku 1889, keď bola postavená Eiffelova veža. Znamená to, že bola významná už vtedy.
Minerva fungovala aj ako časomiera na zimných olympijských hrách v roku 1936, pri automobilových pretekoch, na dostihoch alebo pre potápačov. Keď si všetky tieto veci spojíte, uvedomíte si, aká výnimočná história to je. Minerva má veľmi silnú hodinársku legitimitu.
Navyše máme niečo, čo takmer nikto iný nemá. Približne 90 percent toho, čo vidíte v hodinkách Minerva, vzniká interne. Na jednom kuse pracuje jeden hodinár. Pri konkrétnych hodinkách teda môžem vedieť, kto ich vyrobil. A zákazník sa môže so svojím hodinárom stretnúť. Zároveň garantujeme možnosť opraviť akékoľvek hodinky Minerva vyrobené od roku 1902.
A potom je tu ešte jedna vec. Dnes všetci hovoria o AI. My sme si vytvorili vlastnú AI: artisanal intelligence – remeselnú inteligenciu. Chceme sa ešte viac zamerať na remeslo. Všetci zákazníci mi rôznymi slovami hovoria, že hľadajú autenticitu a remeslo. A presne s tým je Minerva spojená.
To určite, bez špičkového remesla sa vo vysokom hodinárstve nezaobídete.
Áno, a navyše je zbieranie hodiniek čoraz viac o jedinečnosti. Niektorí zákazníci mi hovoria: „Keď sedím v lietadle a vidím ďalších 10 ľudí s rovnakými hodinkami, už sa necítim výnimočne.“ Chcú niečo, čo má len veľmi málo ľudí.
A s rozvojom umelej inteligencie pozorujem, že túžba po jedinečnosti ešte silnie. AI má tendenciu určitým spôsobom nás zjednocovať. Ľudia preto chcú ísť proti prúdu a povedať: „Ja som iný, mám niečo, čo takmer nikto iný nemá.“ A presne preto je teraz správny čas pre Minervu. Nejde nám o strojovú dokonalosť. Keď je niečo vyrobené ručne, má to iný charakter a emóciu.
Je to však časovo dosť náročné. A vytvára to limit, ktorý nemôžete prekročiť.
Nikdy nebudeme vyrábať viac než určitý počet kusov. Keby sme tento limit prekročili, nemohli by sme zachovať princíp jedného hodinára na jeden kus a osobný vzťah medzi hodinárom a zákazníkom. Pri 20 tisícoch hodiniek ročne to jednoducho nejde. Pri obmedzenom množstve áno.
Je to udržateľné?
Verím, že takáto cesta je budúcnosťou luxusu.
Od chvíle, keď sme Minervu znovu uviedli, sme dostali žiadosti od iných značiek, ktoré by chceli používať kalibre Minerva. V minulosti sa totiž strojčeky Minerva v hodinárskom priemysle používali pomerne často. A odmietli sme. Ak chcete kaliber Minerva, kúpite si hodinky Minerva.
Existuje jediná výnimka a tou je Montblanc. Komplikáciu Geosphere vyrába Minerva pre Montblanc. Montblanc je teda jedinou značkou na svete, ktorá môže túto podporu Minervy využívať. A naši zberatelia to vedia. Niektorí zberatelia Minervy si vďaka tomu kupujú aj Montblanc Geosphere.
Sú to pritom veľmi odlišné trhy. Priemerná cena hodiniek Minerva sa pohybuje okolo 50-tisíc eur, zatiaľ čo pri Montblancu je to približne päť- až 10-tisíc eur. Nejde teda o rovnakého zákazníka.
Napriek tomu vidíme mnoho zákazníkov Minervy, ktorí si kupujú aj hodinky Montblanc. Každá značka má iné využitie. Dáva mi to veľký zmysel. Dva tímy, dve miesta, dve rôzne výroby, dve cenové úrovne. Ale zároveň jedno vedenie, ktoré dokáže udržať spoločnú víziu.
Ako v rámci toho fungujete vy ako šéf oboch hodinárskych značiek?
Mne osobne to umožňuje spoznávať dva úplne odlišné svety. Svet ultrabohatých klientov, ich očakávania a trendy a popri tom svet prémiových a high-end hodiniek.
A každý z týchto svetov funguje inak. Jedny hodinky nepredávate rovnakým spôsobom ako druhé. Minervu bez korunky zákazníkovi predstavujete úplne inak než bežnejší model Montblancu.
Musíte vedieť, že dokonalosť neexistuje, a zároveň sa k nej neustále snažiť približovať. Nikdy ju nedosiahnete. Ilustrujem to na príklade. Päť rokov som pracoval v Japonsku a v Kjóte objavil jedinečnú záhradu Rjóandži.
Je v nej 15 kameňov usporiadaných do piatich skupín. Keď si sadnete na jedno miesto a začnete ich počítať, vidíte 14. Viete však, že ich je 15. Takže sa trochu posuniete. Zrazu zazriete kameň, ktorý bol predtým schovaný za iným. Začnete ich znova počítať a opäť vidíte iba 14. Nikdy neuvidíte všetkých 15 súčasne.
Záhradu vytvorili budhisti približne pred päťsto rokmi. Bez počítačov, bez umelej inteligencie. Zakaždým, keď idem do Japonska, vraciam sa tam. Potrebujem tú energiu. A na dverách svojej kancelárie mám vetu: „Vždy hľadaj chýbajúci 15. kameň.“
Keď so svojím tímom niečo riešime a niekto povie, že teraz máme perfektný produkt, opýtam sa: „Čo mu chýba? Čo by mohlo byť ešte lepšie?“ Začneme hľadať a napokon niečo nájdeme. Lenže keď jednu vec pridáte, niečo iné sa môže stratiť. A musíte hľadať znova.
Čo to má spoločné s hodinkami?
Presne tak by podľa mňa mal fungovať luxus. Keď sa pozriete na skutočne špičkové remeselné značky, robia to isté. Neustále pracujú s minulosťou, aby znovu vytvorili prítomnosť a posunuli sa do budúcnosti.
Pri novej značke sa zákazník môže pýtať: „Ako mám vedieť, že o 20 rokov budete schopní opraviť moje hodinky?“ Firma odpovie: „Budeme tu.“ No ako si tým môžete byť istí?
Minerva existuje od roku 1858 a nikdy neprestala. Je jednou z mála hodinárskych spoločností, ktoré tu boli po celý čas a vždy našli spôsob, ako pokračovať.
Článok vyšiel na forbes.cz.