Všetko odštartovala vôňa dreva. Obrat Filipa Štěpničku zo sveta IT a logistiky k drevu sa nezačal plánom na biznis, ale obyčajnou rekonštrukciou.
„Na chalúpke som zachraňoval staré trámy. To drevo voňalo, menilo sa pod rukami a po rokoch pri obrazovke mi došlo, ako veľmi mi chýba nechať po sebe niečo hmatateľné,“ spomína. Priviedlo ho to k výrobe pier Comenivs, s ktorými sa dostal aj na japonské Expo a ktorými prezident obdarúva cisára aj pápeža.
Jeho cesta viedla cez učebňu ČVUT do logistiky, od e-shopov s RC modelmi k ručnému sústruhu v horskom „zrube“. Príbeh Filipa Štěpničku je zároveň príbehom podnikateľskej húževnatosti.
Už pri prvej predajnej akcii predal perá Comenivs za 1,6 milióna korún (cca 65 760 €). Navyše ide o perá takej kvality a excelentnosti, aké sa v Česku doteraz nedosiahli.
V skutočnosti je to séria tvrdých volieb, perfekcionizmu na hrane posadnutosti a neochoty „robiť veci len tak“. „Bol som chalan, ktorý vyšiel zo školy rovno do ekonomickej krízy. So 150 tisícmi som rozbehol vlastný e-shop a sedem rokov bojoval,“ opisuje svoje začiatky. Lenže jeho dodávatelia skrachovali, a tak sa „dal zamestnať“. Cez pozície ako key account manager sa dostal do IT a kyberbezpečnosti.
Teraz pod jeho vedením vznikajú prelomové luxusné perá Comenivs v Česku takmer celé in-house, smerujú na zahraničné trhy, sú súčasťou prezidentských darov a v limitovaných edíciách sa stávajú zberateľským a investičným artiklom.
Foto s dovolením Filipa Štěpničku
Hlúpy nápad
Všetko sa pritom začalo, keď si s najlepším kamarátom Kubom kúpili sústruh. Potom uvideli video amerického tvorcu drevených pier a prišiel – ako hovorí s iróniou sebe vlastnou – „hlúpy nápad“ vyrobiť si vlastný kus.
Trvalo to dlho, stálo to množstvo rozštiepených klátikov aj pár ohrýzaných prototypov. A 1. novembra 2020 dvojica uviedla do prevádzky e-shop Wood Factory. Hneď na druhý deň prišla objednávka, potom ďalšie a nakoniec mali pred Vianocami plné ruky práce. Vtedy boli však ešte ďaleko od výroby najluxusnejších českých pier.
„Neplánovali sme predávať, ale presvedčila nás rodina a kamaráti,“ hovorí. Spustili jednoduché kampane na Facebooku a Instagrame a v predvianočnej špičke stihli predať 76 pier. „Za prvé Vianoce sme urobili okolo 260- až 300-tisíc korún tržieb. Povedali sme si, že sa peniaze vrátili, tak to skúšajme ďalej,“ opisuje.
Od začiatku sa snažili, aby sa predával pocit. Pekné balenie bez faktúry navrchu, vložený ďakovný list a hlavne osobná starostlivosť. „Každému zákazníkovi doteraz voláme. Minimálne chceme poďakovať a prejsť prípadné gravírovanie. Ľudia na to nie sú zvyknutí, a práve preto to má úspech,“ vysvetľuje Štěpnička.
Výsledok dôkladnej a poctivej práce na seba nenechal čakať. Prvé veľké B2B zákazky, referencie a návratové objednávky. Značka si rýchlo vybudovala reputáciu dielne, kde sa nezabúda na detaily – od výberu drevín (palisander vonia sladko, zebrano ako „chlievik“, ako opisuje) po spôsob, ako zo škatuľky urobiť magnetický stojanček na stôl.
V rokoch 2021 až 2022 sa Wood Factory dostala na približne stovku objednávok mesačne a obrat okolo šiestich miliónov korún. Potom však prišiel ťažký rok.
Začal sa rozchodom zakladateľského dua – Kuba odišiel naplniť iný životný plán. Potom sa začala vojna na Ukrajine a prišiel prepad spotrebiteľskej istoty. „Prešli sme na B2B a prežili. Ale mne to nestačilo. Nechcel som ďalej vysvetľovať, prečo sú lacné čínske mechaniky zlou skratkou. Chcel som vyrobiť pero celé tu,“ hovorí Štěpnička s elánom a nadšením.
To sa ukázalo ako prelomová voľba.
