Krajina má v rámci dohody s Medzinárodnou energetickou agentúrou uvoľniť približne 5,4 milióna barelov. Letecké palivo si však ponechá, keďže jeho trh čelí najväčšiemu tlaku.
Holandská vláda začne počas nasledujúcich dvoch až troch týždňov predávať prvú časť svojich strategických zásob ropy a palív, aby pomohla zmierniť zvýšené ceny pohonných látok. K tomuto kroku pristúpi napriek tomu, že ceny ropy začali v posledných dňoch klesať.
Letecké palivo však vláda podľa svojich predstaviteľov predávať nebude, pretože práve tento trh čelí najväčšiemu tlaku.
Hovorca holandského ministerstva hospodárstva a klimatickej politiky Pieter ten Bruggencate pre televíznu stanicu RTL Z uviedol, že prvý predaj bude predstavovať približne tretinu zásob, ktoré má vláda uvoľniť. Krok nadväzuje na dohodu s Medzinárodnou energetickou agentúrou.
Agentúra v marci vyzvala svojich 32 členských krajín, aby spoločne uvoľnili 400 miliónov barelov ropy. Podľa stanoveného alokačného mechanizmu má Holandsko dodať približne 5,4 milióna barelov.
Takmer polovicu holandského príspevku, približne 2,7 milióna barelov, poskytnú súkromné spoločnosti vrátane skupiny Shell a letiska Schiphol. Zvyšok bude pochádzať zo štátnych zásob spravovaných agentúrou COVA, ktorá v mene vlády zabezpečuje udržiavanie strategických rezerv.
Predaj sa uskutoční postupne, aby mal čo najväčší vplyv na ceny. Ten Bruggencate pripomenul, že viaceré krajiny vrátane Spojených štátov už zo svojich strategických zásob výrazne čerpali a teraz prichádza rad aj na Holandsko.
Vláda udržiava aj strategické zásoby kerozínu, tie však na trh neuvoľní. „Tento trh je teraz pod najväčším tlakom,“ vysvetlil hovorca ministerstva.
Pre konflikt medzi Spojenými štátmi a Iránom sa v niektorých krajinách už objavil nedostatok leteckého paliva. Holandsko však zatiaľ jeho bezprostrednému nedostatku nečelí.
Energetická expertka Haagskeho centra pre strategické štúdie Lucia van Geunsová upozornila, že vplyv uvoľnenia zásob na spotrebiteľské ceny bude závisieť od ich zloženia. Holandské rezervy pozostávajú najmä zo surovej ropy a v menšej miere z rafinovaných produktov, ako sú benzín a nafta.
„Zdá sa, že na európskom trhu je dostatok ropy,“ povedala Van Geunsová pre RTL Z. Pri rafinovaných produktoch, najmä nafte a kerozíne, je však podľa nej situácia odlišná.
Obmedzené rafinérske kapacity v Európe spôsobili, že mnohé krajiny sú odkázané na dovoz hotových palív. Ich uvoľnenie zo strategických rezerv by preto mohlo mať na spotrebiteľské ceny väčší vplyv než samotný predaj surovej ropy.
