Spojené štáty a Japonsko prvýkrát za takmer 30 rokov spoločne intervenovali na podporu japonského jenu. Stalo sa to po tom, čo japonská mena padla na najslabšiu úroveň za niekoľko desaťročí. TASR o tom informuje na základe správy AFP.
Podľa britského denníka Financial Times (FT) USA a Japonsko spoločne intervenovali po tom, čo sa jen v júli oslabil až na 163,24 JPY/USD. To bola jeho najslabšia úroveň od roku 1986. Negatívny vplyv na jen mali vyššie úrokové sadzby v USA, rast cien ropy a pretrvávajúci odlev kapitálu z Japonska.
FT s odvolaním sa na zdroje oboznámené so situáciou uviedol, že newyorský Fed v piatok (31. júna) podnikol nezvyčajný krok, keď v mene amerického ministerstva financií predával eurá a za získané prostriedky nakupoval jeny. Transakcie podľa denníka sprostredkovali banky Goldman Sachs a Morgan Stanley.
Krok Washingtonu prišiel v čase, keď sa jen počas minulého týždňa výrazne posilnil, čo vyvolalo špekulácie, že na devízovom trhu intervenovalo aj Tokio. V piatok sa jen obchodoval pri kurze 160,53 JPY/USD, pričom deň predtým sa krátkodobo posilnil až na približne 158 JPY/USD.
„Nie je jasné, či sa Tokio naozaj zapojilo, ale cenový vývoj niesol všetky typické znaky takejto intervencie,“ uviedol šéf obchodovania a trhovej stratégie v spoločnosti SPI Asset Management Stephen Innes. Analytici, ktorých cituje FT, odhadujú, že japonská intervencia mohla dosiahnuť približne 8,45 bilióna JPY (okolo 45,9 miliardy eur). Japonský ekonomický denník Nikkei odhadol objem intervencie na 6 až 7 biliónov JPY.
Podľa FT by išlo o prvú koordinovanú intervenciu Spojených štátov a Japonska na podporu jenu od roku 1998. Hoci medzi hlavné príčiny oslabenia jenu patria prudký rast cien ropy a obavy z vývoja verejných financií, kľúčovým faktorom zostáva výrazný rozdiel medzi úrokovými sadzbami v Japonsku a USA, ako aj ďalších veľkých ekonomikách.
Keďže finančné trhy čoraz viac počítajú s tým, že americká centrálna banka (Fed) by mohla do konca roka opäť zvýšiť úrokové sadzby, tento úrokový rozdiel sa ešte viac prehlbuje. Vyšší úrokový diferenciál zároveň povzbudzuje investorov využívať stratégiu známu ako carry trade, lacno si požičiavať v jenoch a investovať do aktív mimo Japonska, ktoré ponúkajú vyšší výnos. Výsledkom je odlev kapitálu z krajiny a ďalší tlak na oslabovanie japonskej meny.
