7. apríla 2019

Stanislav Hrivňak je biofyzik, ktorý získal vzdelanie na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a skúsenosti zbieral aj počas pobytov na univerzitách v Nemecku a Švédsku. Aktuálne pracuje v košickej pobočke spoločnosti GlobalLogic (sídlo má v americkom Silicon Valley) ako Data Scientist. V rozhovore pre Forbes okrem iného povedal, ako sa robí veda v akademickom prostredí na Slovensku a v zahraničí.

Hrivňak (29), rodák z východoslovenskej dedinky Zlaté, ktorá je blízko Bardejova, sa v roku 2017 stal víťazom súťaže Falling Walls Lab, ktorej cieľom je podporiť vedecké a podnikateľské inovatívne vízie. Mikro-CT prístroj, na ktorom sa spolupodieľal, umožňuje zobrazovať vnútro mikroorganizmov. Počas štúdia na vysokej škole absolvoval semester na Štokholmskej univerzite, zhruba deväť mesiacov strávil v nemeckom Hamburgu vo výskumnom inštitúte DESY (Deutsches Elektronen-Synchrotron) a ďalší semester na Georg-August-Universität v Göttingene.

Zhruba dvakrát do týždňa musí každý vedec v rámci takzvaného „stand-upu“ podať správu o svojom progrese vo veci, na ktorej aktuálne pracuje. Efektivita práce je vysoká, ale zároveň je vysoký aj stres.

Foto: Ondřej Pýcha/Forbes

Momentálne sa v GlobalLogic venuje aplikácii techník umelej inteligencie v rôznych biomedicínskych odvetviach, ako napríklad automatická detekcia príznakov ochorení alebo morfologických štruktúr z medicínskych zobrazovacích techník ako CT či X-ray, či z medicínskych signálov ako EKG a krvný tlak.

Čo vám dali pobyt a štúdium na zahraničných univerzitách?

Páčilo sa mi to, že univerzity sú svojím fungovaním bližšie komerčnému prostrediu. Nemyslím v tom, že by viac spolupracovali s komerčnou sférou – aj keď to robia tiež – ale skôr spôsobom, ako fungujú. To, akým systémom vedci pracujú, ako sú ich výsledky hodnotené, je veľmi podobné tomu, ako je to bežné v komerčných firmách. Zároveň to ale znamená, že vedci sú vystavení väčšiemu stresu.

Vášeň sa nehľadá v školských laviciach.
Mladá vedkyňa radí, ako nájsť, čo vás baví a presadiť sa

Čo to znamená?

Na Slovensku je z môjho pohľadu práca na univerzitách do istej miery „pohodovejšia“, nie sú tu také extrémne silné tlaky na deadliny, na čísla, na množstvo merateľne odvedenej práce. Dalo by sa povedať, že vedci na Slovensku majú na vedeckú prácu väčší pokoj. Nehovorím o tej druhej stránke veci, ktorou sú vybavenosť laboratórií či platy samotných vedeckých pracovníkov. To je v zahraničí, samozrejme, na oveľa vyššej úrovni. Ale z pohľadu tempa práce a pracovného tlaku je v zahraničí v akademickom prostredí veľmi veľký dôraz na výkon.

Ako konkrétne sa to prejavuje?

Pracovníci pravidelne reportujú posuny vo výskume. V podstate zhruba dvakrát do týždňa musí každý vedec v rámci takzvaného „stand-upu“ podať správu o svojom progrese vo veci, na ktorej aktuálne pracuje. Efektivita práce je vysoká, ale zároveň je vysoký aj stres.

Slovák z Harvardu a NASA:
Pracoval na projekte ďalekohľadu za miliardu amerických dolárov

Je tam cítiť medzi vedcami aj väčšiu súťaživosť?

Súťaživosť je obrovská. Na Slovensku má síce vedec nižší plat, ale určite má väčšiu životnú pohodu. V zahraničí je veda na akademickej pôde ťažká drina. Bol som vo Švédsku a v Nemecku a tam, keď chce človek robiť vedeckú kariéru, je to extrémne náročné, pretože je tam obrovská konkurencia, nájdete tam ozaj špičkových vedcov. V podstate neexistuje, že by robili, tak ako je bežné u nás, len osem hodín denne. Ak pracujete ako vedec v zahraničí, určite oveľa ľahšie skĺznete do workoholizmu.

Lákalo by vás ísť pracovať do zahraničia? A išli by ste skôr do akademického, alebo komerčného prostredia?

To je dobrá otázka. Vždy som bol skôr upriamený na akademickú oblasť, ale za ostatný rok sa moja percepcia tohto aspektu dosť zmenila. Momentálne si tým nie som až taký istý. Súvisí to okrem iného aj s tým, že mám rodinu, dieťa. Som nastavený tak, že sa chcem venovať nielen práci, ale aj svojim blízkym. Možno práve komerčná sféra v tejto oblasti predsa len poskytuje vyššiu flexibilitu, aj keď, samozrejme, aj v tejto oblasti sa tvrdo pracuje a nájdu sa tu mnohí workoholici. Uvidíme, čo prinesie budúcnosť.

Viac o Stanislavovi Hrivňakovi aj ďalších mladých talentoch z rebríčka 30 pod 30 nájdete v aktuálnom printovom vydaní magazínu Forbes a na webe.

Hlavné foto: Ondřej Pýcha/Forbes

Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk