S titulom z Univerzity Komenského sa dostal i do NASA. Slovenský astronóm a astrofyzik Peter Vereš je príkladom toho, že keď sa do vedy naozaj zamilujete a budete na sebe neúnavne pracovať, tak dosiahnete všetko, čo si zaumienite.
Táto sféra je však podľa neho závislá od kontaktov a cestovania. Mladým nádejným vedcom odporúča, aby sa učili angličtinu, neustále sa vzdelávali a dosahovali dobré výsledky. Za ešte základnejší element úspešnej vedeckej kariéry ale pokladá absenciu strachu. Peter vraví, že sa v žiadnom prípade netreba báť.
Vesmírne bádanie odštartoval v Bratislave a Modre
Peter javil záujem o astronómiu a astrofyziku už ako 7-ročný chlapec. „Za všetkým stojí kniha Obloha na dlani,“ ozrejmuje pre Forbes.sk. V čase, keď vyrastal, to bola podľa neho jediná komplexná populárno-vedecká publikácia o vesmíre v slovenčine. Nemal k dispozícii internet a ani televízne relácie, ktoré by sa venovali vede v dostatočnom rozsahu.
Slovenka, ktorá vedie na Oxforde vlastné laboratórium:
Veda potrebuje ženy
Odradiť sa ale nenechal. Počas štúdia na základnej a strednej škole sa zúčastňoval súťaže Čo vieš o hviezdach, ktorú dodnes organizuje Slovenská ústredná hvezdáreň v Hurbanove, chodil na letný Zraz mladých astronómov Slovenska a navštevoval žilinskú hvezdáreň. Jeho záľuba však postupom času prerastala v čosi väčšie. Volaniu vedy neodolal a rozhodol sa teda študovať na bratislavskej Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského.
Práca pre agentúru NASA otvorila Petrovi aj cestu na Harvard. Foto. archív P. Vereša
„Bez matfyzu a konštelácie skvelého školiteľa Juraja Tótha a ďalších kolegov, ktorí ma podporovali, by to asi nešlo,“ ozrejmuje s úsmevom. Zvedavosť ho ale neopustila a vysokoškolské vzdelanie si chcel doplniť praxou. Do priameho a profesionálneho kontaktu s vesmírom sa tak dostal v modrianskom observatóriu.
Možno by ste povedali, že to v prípade takýchto odborov nie je nič výnimočné, no opak je pravdou. „To sa deje v astronómii a astrofyzike stále menej a menej, keďže špičková veda má na obslužné práce automatizované ďalekohľady, software a armádu softwarových inžinierov či dáta z družíc a iných pracovísk,“ približuje pre Forbes.sk.
Vďaka NASA mal prístup k superpočítaču
Peter život v zahraničí nikdy neplánoval. Prišlo to spontánne. Všetko sa začalo jeho účasťou na konferenciách vo Viedni, letnej škole v Taliansku, zimnej škole v Japonsku a polročným štipendijným pobytom na Havaji. Málo toho veru nebolo. Po návrate na Slovensko bol ale stále čoraz viac rozčarovaný z možností vo vedeckej oblasti. „Napríklad nízke finančné ohodnotenie. Skoro rok som počas doktorandúry pracoval na čiastočný úväzok v softwarovej firme,“ spomína si.
A tak po obhajobe doktorátu na Univerzite Komenského v roku 2011 odišiel pracovať na Havajskú univerzitu v Honolulu. To, čo sa tam naučil, mu o štyri roky neskôr otvorilo cestu do americkej vládnej agentúry NASA, v rámci ktorej sa dostal do Laboratória pre prúdový pohon (Jet Propulsion Laboratory, JPL).
Pavol Čekan vyvíja špičkový test na liečbu rakoviny. Blíži sa na trh
Počas dvojročného projektu v skupine Center for NEO Studies sa sústreďoval na simuláciu nového ďalekohľadu LSST, ktorý práve dokončujú v Čile, a jeho schopnosti nachádzať blízkozemské asteroidy. „Ten má alokované financie vo výške jednej miliardy amerických dolárov od National Science Foundation. Uchádzali sa ale o ďalších 50 miliónov práve na objavovanie blízkozemských asteroidov,“ približuje Peter, ktorého práca sa stala oficiálnou NASA publikáciou a odporúčaním pre grantové agentúry.
Za najväčšie výhody práce pre NASA uvádza prístup k superpočítaču, sponzorovanie pracovných víz, ale tiež prístup na športoviská či spoločenské akcie Caltechu, ktorý JPL prevádzkuje. Petrovi sa páčilo, že táto agentúra funguje takmer ako súkromná firma. Projekty majú časový harmonogram, rozpočet, manažment a kontrolu. „Zaujímavá bola práca v stráženom areáli, ktorý bol obohnaný ostnatým plotom, a nevšedné bolo i absolvovanie bezpečnostnej prehliadky, ktorá ma oprávňovala k vstupu a práci. Ako cudzí štátny príslušník som však nemal prístup všade,“ ozrejmuje pre Forbes.sk.
Návrat domov by nemal jednoduchý
Dva roky, ktoré Peter strávil prácou pre NASA, mu pootvorili ďalšie kariérne dvere, do ktorých odvážne vstúpil. Dnes totiž pôsobí ako astronóm pre Minor Planet Center na Harvard-Smithsonian Center for Astrophysics. V tejto inštitúcii má prístup k pozorovaniu komét a asteroidov z celého sveta. Dáta tam majú už od roku 1801.
„Dnes poznáme dráhy asi 780-tisíc asteroidov, 4-tisíc komét a máme 206 miliónov ich polôh,“ vysvetľuje Peter zanietene. A tak spolu s ďalšími kolegami v práci počíta ich dráhy, polohy a tieto služby a dáta poskytujú verejnosti. Ak sa teda v médiách objaví správa o preletoch asteroidov okolo Zeme alebo objave v Slnečnej sústave, tak sa to vždy začína práve v inštitúcii, v ktorej dnes slovenský vedec pôsobí. „Centrum je už niekoľko rokov priamo financované kontraktom s NASA,“ dodáva.
Okrem spomínaného sa Peter venuje i výskumu, hodnotí granty NASA a nedávno sa tiež zapojil do plánovanej misie sondy Európskej vesmírnej agentúry (ESA) k asteroidu. Rovnako spolu s ďalšími 23 spoluautormi z celého sveta napísal knihu o planetárnej obrane s názvom Planetary Defense: Global Collaboration for Defending Earth from Asteroids and Comets.
Počas konverzácie sme sa dostali i k téme slovenskej vedy a k jeho návratu domov. Do USA vraj experti z vyspelých krajín, akými sú Nemecko, Švédsko alebo Švajčiarsko, vyrážajú na pár rokov a následne sa s nadobudnutými vedomosťami vracajú domov, kde majú výraznú výhodu. V tejto súvislosti Peter priznáva: „Slovensko je v prístupovom rokovaní s ESA, ale podľa mňa chýbajú ľudia na kľúčových miestach. Bez konceptu a kvalitných ľudí je vstup do ESA alebo založenie vlastnej slovenskej kozmickej agentúry hazard.“
So zdesením vraj sleduje, ako za posledné tri roky Slovensko premrhali a nevyužili stovky miliónov eur, ktoré boli určené na vedu a výskum. A podľa neho vraj stačilo minimum – nastavenie výziev, súťaže a hodnotenia, teda manažment. „Takto sme oproti vyspelému svetu stratili roky. Prácu v súkromnom sektore na Slovensku si viem predstaviť, ak by som mohol využiť svoje skúsenosti, schopnosti a know-how,“ uzatvára pre Forbes.sk.
Hlavné foto: archív P. Vereša
