5. novembra 2019

Z obchodov miznú plastové vrecká, podniky ponúkajú alternatívy slamiek a spoločnosťou lomcujú informácie o dohodách či nedohodách politických lídrov, ktoré vzišli z minulomesačného medializovaného klimatického summitu OSN v New Yorku. Téma udržateľnosti sa stala mantrou posledných mesiacov, no študent Jozef Vodička už v roku 2012 zastával názor, že k čistej prírode a klimatickej rovnováhe musí prispieť každý jednotlivec vlastným pričinením. Tak nejako vznikol TrashOut. 

Po pobyte v Singapure a Fínsku – krajinách, ktoré sú na tom, čo sa týka ochrany životného prostredia, podstatne lepšie ako Slovensko – prišiel Vodička s nápadom vytvoriť aplikáciu, ktorá by ľuďom uľahčila lokalizáciu nelegálnych skládok a pomohla s hľadaním najbližších odpadkových košov či zberných dvorov.

Za sedem rokov však študentský projekt s názvom TrashOut dosiahol viac než len celoeurópsky úspech. V súčasnosti je táto slovenská “zelená” aplikácia rozšírená na piatich svetadieloch vo viac ako 110 krajinách s vyše 53-tisíc nahlásenými skládkami a stala sa oficiálnou aplikáciou Svetového čistiaceho dňa, ktorý sa každoročne koná 21. septembra.

Veda ako biznis. Švajčiarov vynález
umožnil nájsť protilátku na smrtiaci vírus Zika

Prečo však skládky vznikajú, keď zákon jasne stanovuje, čo s odpadom spraviť a chcú vôbec čistiace organizácie a obce spolupracovať s vývojármi TrashOut? Aj na toto pre Forbes odpovedala Lucia Kelnarová, projektová manažérka tímu okolo aplikácie.

TrashOut
Projektová menežérka TrashOut Lucia Kelnarová (vpravo) verí, že aplikácia postupom času pomôže nahlásiť čo najviac nelegálnych skládok nielen na Slovensku. Foto: Archív TrashOut

Všetkému pomohli čistiace organizácie

Projekt TrashOut už od začiatku svojej existencie vyhrával množstvo súťaží, ktoré sa špecializovali na enviromentálne podnikateľské prostredie. Jednou z nich bola aj cena Zlatý mravec, ktorá sa odovzdáva za inovácie v odpadovom hospodárstve. Tento úspech spoločne so spoluprácou s Ministerstvom životného prostredia, ktoré aplikáciu na svojej stránke uvádzalo pod názvom “Ekošpión”, pomohlo TrashOutu k tomu, aby sa dostal do povedomia čistiacich organizácií a samospráv. Tie jeho dáta začali využívať hlavne v prípadoch, keď sa nelegálne skládky nachádzali v ťažko lokalizovateľných oblastiach, v lesoch, za obcami či mestami.

Autistický tínedžer vytvoril aplikáciu pre autistov. Chce ňou pomáhať aj ľuďom, ktorí bojujú s úzkosťou

„Niekedy je pre človeka, ktorý objaví skládku, priam nemožné správne opísať jej polohu, najmä keď je v lese medzi stromami. Preto aplikácia ku hláseniu automaticky priradí GPS polohu, čím uľahčuje nájdenie a zlikvidovanie skládky.” vysvetľuje Kelnarová. Informácie o nelegálnej skládke, ktorú užívatelia nahlásili, sa po aktivovaní emailovej notifikácie prostredníctvom vytvorenia osobného konta na stránke aplikácie, a po výbere oblasti záujmu, dostanú priamo k zodpovedným úradom a obciam.

TrashOut a samosprávy

Získať si dôveru týchto subjektov však ešte aj teraz považuje Lucia za neľahké. Ľudia často nelegálnu skládku radi nahlásia, čo je aj hlavným cieľom TrashOutu, nemenej dôležité však je aj to, aby sa o nej dozvedeli kompetentní a urobili všetko pre jej odstránenie. Nahlásený podnet však nie je oficiálny, na rozdiel od priameho oznámenia prostredníctvom písomného podnetu, na ktorý je obec povinná reagovať odstránením skládky. V prípade aplikácie je teda na rozhodnutí obce, či sa pustí do samotnej likvidácie. Tu však už zohrávajú veľkú rolu vyčlenené financie, ktorými nedisponuje každá samospráva. Aj preto v takomto prípade dáta z aplikácie využívajú dobrovoľnícke organizácie ako podklad pre písomný podnet, ktorý už obce ignorovať nemôžu.

Nájdu sa však aj samosprávy, ktoré aplikáciu vítajú. „Snažíme sa robiť osvetu pre proaktívne obce, aby sa na odber podnetov prihlásili, máme dokonca príručku na to, aby to s ľahkosťou zvládli a všetko pochopili. Tú sa prostredníctvom Združenia obcí a miest Slovenska chystáme v blízkej budúcnosti rozposlať do každej samosprávy,” vysvetľuje Lucia Kelnarová a dodáva, že ochota spolupracovať závisí od tej-ktorej obce. Väčšinou však podnety riešia priamo starostovia alebo referenti.

Do čistenia sa aj vďaka aplikácii TrashOut zapája čím ďalej tým viac ľudí. Foto: Archív TrashOut
Trashout sa tento rok stal oficiálnou aplikáciou Svetového čistiaceho dňa. Hlavná foto: Archív TrashOut

Oveľa aktívnejší sú však hlavne jednotlivci alebo lokálna komunita. „Občas sú však proaktívni aj starostovia a zorganizujú skupinu ochotných dobrovoľníkov,” dodáva. V rámci aplikácie doteraz registrujú odber zo strany 120 dobrovoľníckych organizácií, na zistení presného počtu aktívne registrovaných obcí ešte pracujú.

Záujem sa zväčšil, chýbajú informácie

Počet ľudí, ktorí si dajú tú námahu a nelegálnu skládku nahlásia, sa ale od vzniku aplikácie niekoľkonásobne zvýšil. Minulý rok zaznamenal TrashOut 17-tisíc stiahnutí, ku koncu augusta tohto roka ich bolo už 15-tisíc, pričom počet nahlásených skládok sa za posledný rok zvýšil o jednu tretinu. „Som veľmi milo prekvapená, koľko ľudí sa do takýchto aktivít zapája. Mnohokrát niekto ide len na prechádzku so psom a odrazu nazbiera za tašku odpadu. Alebo sa vyberie priamo na konkrétne nahlásené miesto,” potvrdzuje projektová manažérka.

Problémom však stále ostáva nízka informovanosť o mieste najbližšieho zberného dvora, kam je možné daný odpad vyniesť. Kelnarová vidí ako hlavný problém fakt, že je v súčasnosti možné navštíviť len zberný dvor v mieste svojho trvalého bydliska, čo považuje za absolútny nezmysel. „Druhá absurdná vec, ktorá medzi ľuďmi koluje, je domnienka, že za daný odpad musia v zbernom dvore platiť. To však funguje len pri určitom množstve a druhu odpadu,” dodáva.

Spotrebiteľ alebo výrobca?

Množstvo ľudí, ktorí skládku nahlásia a možno by aj mali chuť urobiť niečo s tým, aby sa netvorili ďalšie, sú znechutení prístupom samotných výrobcov. Občas sa totiž môže zdať, že množstvo plastových obalov, v ktorých sú veci na policiach supermarketov zabalené, je až hrozivo vysoké, a to aj napriek prijatým opatreniam. Kto je potom za celkovú situáciu v skutočnosti zodpovedný? Tvorcovia plastov alebo tí, ktorí ho nesprávne vyhadzujú?

Na otázku ťažko jednoznačne odpovedať a pre tím stojaci za aplikáciou TrashOut je viac ako obviňovanie dôležitý fakt, že práve spotrebitelia majú chuť s problémom niečo robiť. „Vidím, že sa rozhodujú pre udržateľné alternatívy, vlastné tašky a podobne. Výrobcovia sa teda, aj keby nechceli, budú musieť nakoniec prispôsobiť dopytu. Treba ale dodať, že je to ešte stále taký ten boj na všetkých frontoch,” vysvetľuje Kelnarová.

TrashOut
Aplikácia Trashout si za sedem rokov získal dôveru obrovského množstva ľudí v 110 krajinách. Foto: Archív TrashOut

Najviac čistíme na západe. A vo svete?

Najhorlivejšie sa s odpadom v rámci Slovenska snažia bojovať západné kraje, a to Bratislavský, Žilinský a Nitriansky. Zo 773 nelegálnych skládok nahlásených na území Slovenska v roku 2019 je zlikvidovaných už 251. Ako je to však inde vo svete?

„Nie je to úplne porovnateľné. Náš západný svet a jeho udržiavanosť je iná ako v Ázii. Každý rok chodíme na konferenciu, kde sa stretávame so svetovými lídrami zo 160 krajín a vidíme, že niektoré miesta sú ešte úplne na začiatku a všetko je u nich čierna skládka, keďže smeti nie je kde legálne vyvážať. Vo veľa krajinách nefunguje poriadne ani pravidelný a riadený zber odpadu,” vysvetľuje manažérka. Doteraz majú však celosvetovo nahlásených viac ako 53-tisíc skládok, z čoho je zatiaľ oficiálne vyčistených viac ako 4-tisíc.

Čo sa však mobilizácie týka, Lucia je ešte teraz veľmi prekvapená aktivitou Balkánu a pobaltských krajín, ktoré v priebehu jedného dňa dokážu zmobilizovať k čisteniu aj 10 % populácie. Za príklad však dáva už raz spomínanú Škandináviu, konkrétne Fínsko, ktoré inšpirovalo aj samotného zakladateľa projektu. V severných krajinách má každý obyvateľ vlastné vrece na odpad, preto si pri predstave hroziacej pokuty nesprávnu separáciu nedovolí.

Jednoduchšia aplikácia

Niečo podobné ale u nás vidí Kelnarová reálne len v prípade, ak začneme spoločnosť v problematike oveľa viac edukovať. „Nie každý tomu rozumie, a preto nie každý je rovnako motivovaný. Dôležitá je však aj dostupnosť enviro alternatív. Nik na Slovensku nebude chodiť každý druhý deň do špecializovaného obchodu, ktorý je desať kilometrov ďaleko a o 50 % drahší,” vysvetľuje a dodáva, že aj preto sa používanie aplikácie TrashOut snažia zjednodušovať.

Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk