11. septembra 2019

Niekedy sa oplatí riskovať. Svoje o tom vie aj švajčiarsky vedec Christian Brönnimann, ktorý ako 40-ročný ukončil vedeckú kariéru v poprednom Inštitúte Paula Scherrera vo Švajčiarsku. Z vedca sa stal biznismen, ktorý je dnes jedným z najväčších svetových dodávateľov röntgenových detektorov a ktorý sa nepriamo zaslúžil o rýchlejší vývoj vakcíny na smrtiaci vírus Zika. 

„Od začiatku bolo naším cieľom vyvinúť kamery veľké asi 40 x 40 centimetrov, ktoré by nám lepšie umožňovali prečítať štruktúru proteínov,“ opisuje Švajčiar. Na tejto úlohe začal pracovať ešte ako fyzikálny výskumník v roku 1998.

Vedec je zvyknutý začínať odznova

Po troch rokoch snaženia to však vyzeralo ako boj s veternými mlynmi. „Nedokázali sme vytvoriť dostatočne veľkú kameru,“ povzdychne si pri spomienkach na neľahké začiatky. Trvalo to ďalších niekoľko rokov, kým dosiahol prvé výsledky.

„Myslel som si, že to už vzdáme. Veď o tom je celá veda, že skúšate a skúšate dookola. Aj preto sa na skúmanie používa slovo re-search (hľadať odznova, pozn. red.). Najprv urobíte krok dopredu a potom dva kroky späť,“ spomína.

Christian Brönnimann Christian Brönnimann (vľavo) je podľa poradenskej spoločnosti EY najlepším tohtoročným podnikateľom Švajčiarska. Foto: EY

„Keď som zistil, že sa nám to zrejme podarilo, tak mi to dodalo množstvo odvahy. Povedal som si: ‚Okej, asi by som to mal začať robiť vo veľkom’,“ hovorí dnes pre Forbes už s úsmevom.

Bolo to v roku 2006, keď sa rozhodol opustiť dobre platené vedecké miesto a založiť vlastnú firmu Dectris AG, ktorá sa špecializuje na vývoj superveľkých röntgenových detektorov. „Myslel som si, že založiť firmu bude ľahšie, ako vyvinúť novú technológiu,“ smeje sa pri pohľade späť.

Luxus po tri generácie.
Rakúšanka robí boháčom interiéry jácht a privátnych tryskáčov
 

Čím je teda ich technológia výnimočná? „Náš röntgen urobí 10-tisíc snímok za sekundu, čo umožňuje výskumníkom získať omnoho presnejšie dáta a navyše oveľa rýchlejšie,“ spomenie Brönnimann a len tak medzi rečou dodá: „Viac ako polovica novoobjavených proteínových štruktúr vo svete bola objavená iba za pomoci našich kamier,“ prehodí len tak medzi rečou.

Zrod svetového lídra

Brönnimann spomína, že najťažšie na tom celom bolo pretaviť technológiu, ktorá fungovala v laboratórnych podmienkach, do röntgenu, ktorý sa ujme v reálnom svete. Zakrátko po vzniku firmy sa však potvrdilo, že ich technológia je prevratná. Švajčiarsky vedec nemal ešte ani vytvorený obchodný tím, keď mu každý týždeň prišiel email z iného výskumného centra, ktoré chcelo zakúpiť jeden z ich prístrojov. „Nehľadali sme zákazníkov, oni si našli nás,“ opisuje.

Podnikanie v minulosti a teraz.
Richard Branson prezrádza, prečo by chcel začať s biznisom až dnes

Práve prvé predaje im pomohli zafinancovať ďalší vývoj firmy aj bez externých investorov. Po desiatich rokoch vývoja sa Dectris AG stal svetovým lídrom v produkcii a dodávkach superveľkých röntgenových detektorov. Do dnešného dňa firma vyrástla na viac ako 110 zamestnancov a do celého sveta vyslala vyše dvetisíc špičkových detektorov.

Protilátka na vírus Zika

Najväčší prelom nastal v roku 2016, keď sa verejnosť začala vážne obávať rýchlo sa rozširujúceho vírusu Zika. Vírus prenášaný infikovanými komármi vypukol v 50 krajinách sveta, pričom najvážnejšie prípady hlásili v Brazílii. Preto nie div, že keď sa v lete toho istého roku konali v Riu de Janiero letné olympijské hry, verejnosť aj odborníci na verejné zdravie varovali, že masívny prílev turistov celú situáciu ešte zhorší.

Na ukážku: iba v Riu de Janeiro bolo tesne pred začatím hier identifikovaných zhruba 26-tisíc podozrení na nákazu vírusom Zika, čo je ekvivalent 157 nakazeniam na každých 100-tisíc obyvateľov.

Preto bolo absolútne šokujúce, keď sa tímu francúzskych vedcov podarilo práve v čase ostro sledovaných olympijských hier prečítať štruktúru vírusu Zika, čo prispelo k hľadaniu protilátky na potenciálne smrtiaci vírus.

3D štruktúra vírusu Zika.
Takto vyzerá 3D štruktúra vírusu Zika. Foto: Wikimedia

„Poskytli sme im našu najnovšiu kameru, ktorá skúma štruktúru vírusu v čo najvyššom rozlíšení a relatívne rýchlo prináša výsledky. To viedlo k vývoju vakcíny. Naďalej sa síce na výskume v tejto oblasti pokračuje, no je to jasný príklad toho, aké dôležité je poznať štruktúru vírusu,“ opisuje švajčiarsky podnikateľ a nadšene dodáva: „Pamätám si, ako som fandil švajčiarskemu tímu, keď zrazu prišli správy o tomto prelomovom objave za pomoci našej technológie. Hneď nás oslovili lokálne médiá. Práve toto sú tie najviac vzrušujúce momenty našej práce!“

Z vedcov biznismeni?

Čo príde ďalej? Napríklad v súčasnosti pracujú s laureátom Nobelovej ceny, mikrobiológom Richardom Hendersonom, na vývoji nového prístroja, ktorý umožní zefektívniť kryoelektrónovú mikroskopiu, vďaka čomu môžu vedci opäť zaplniť diery v doterajšom výskume. „To je pre nás skvelá príležitosť, pretože na trhu s röntgenovými detektormi už pociťujeme miernu saturáciu,“ podotkne Brönnimann.

Na záver vyzýva vedcov, aby sa viacero z nich pustilo do biznisu. „Napokon sú to práve vedci, ktorí vyvíjajú nové veci a prevratné technológie. Pri vývoji sa musia rýchlo rozhodovať a cibria si tak úsudok. To im môže pri podnikaní len a len pomôcť,“ dodáva.

Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk