20. novembra 2018

S pomocou psychológie vytvára workplace konzultantka Kristína Pomothy pracovné prostredie budúcnosti.  A jedným z nástrojov, ako firmy rozvíjať je podľa nej aj zmena kancelárie. Cez rozhovory, pozorovanie vzťahov na pracovisku aj nevedomých procesov odhaľuje, ako sa dá budovať firemná kultúra šitá na mieru.

Dobré fungovanie firmy je závislé od rôznych faktorov a jedným z najdôležitejších je spokojnosť zamestnancov. V čase, keď mala Kristína Pomothy 19 rokov a začala pracovať vo veľkej korporácii, si to však firmy neuvedomovali v takej veľkej miere. Okrajovou témou bol vtedy aj wellbeing, ktorý sa spájal skôr s fyzickým zdravím zamestnancov.

Nepoľavujte zo svojich nárokov: Pracovisko má byť zdravé a vy spokojní

Na začiatku študovala Pomothy len pracovnú psychológiu, no neskôr ju inšpirovala práca zakladateľa pozitívnej psychológie a autora konceptu flow, Mihálya Csíkszentmihályiho (na foto), týkajúca sa projektu kultúrnej zmeny, leadershipu a spoluráce. Posledný kúsok do skladačky prišiel spoznaním výskumov o inováciách, komunikácii a teórie system thinking. Foto: archív Kristína Pomothy

Dnes vieme, že na produktivitu a pohodu ľudí v práci vplývajú mnohé zložky, ktoré sú spojenými nádobami. „Sociálny priestor, čiže komunikácia a kultúra, formujú fyzický priestor a naopak,“ hovorí Pomothy, ktorá je workplace konzultantkou. Základ jej vzdelania tvorí pracovná psychológia, v ktorej pred rokmi hľadala odpovede na mnohé otázky.

Od diplomacie prešla k startupom. Tvrdí, že každý človek má okolo 150 predsudkov, tak to mení

„Až neskôr prišlo hlbšie pochopenie optimálneho fungovania človeka v práci, na ktoré okrem firemnej kultúry a psychológie vplýva aj fyzický priestor,“ hovorí. Prepojenie medzi sociálnou psychológiou a pracovným ekosystémom skúmala v Silicon Valley, Tel Avive, Londýne, Dohe či vo Varšave. A ako jedna z prvých začala s týmto konceptom pracovať na Slovensku. Forbes sa pýtal, čo robí worplace konzultant a aká dôležitá je v procese kultúrnej zmeny psychológia.

Čo robí workplace konzultant?

Ide o interdisciplinárnu rolu, ktorá sa zameriava na prepojenie sociálneho a fyzického priestoru. Väčšina mojej práce sa týka strategického plánovania, rozvoja organizácie či riadenia zmeny. Asi 20 % projektov tvorí spolupráca s architektmi na konkrétnych návrhoch v priestore. Sledujem prirodzené fungovanie organizácie a mojou úlohou je pomenovať javy, ktoré jej členovia nevidia, nájsť problémy a riešiť ich. Fyzický priestor je dôležitý, no ak je v tíme stres, šéf vás nepočúva a nemôžete si dovoliť robiť chyby, dokonalý priestor naokolo nepomôže. Opatrne vnímam všetky časti v systéme organizácie. Zmena v každej z nich môže ovplyvniť celú firmu.

Prvým krokom po príchode do firmy je teda jej psychologický rozbor?

Áno, vždy začínam diagnostikou. Je pre mňa dôležité vedieť, ako firma pracuje s informáciami, kde sa tvorí hodnota, ako sa firma vlastne učí. Kultúru predurčuje leadership. Musím pochopiť vedenie, systém riadenia, nevedomé procesy a mieru psychologického bezpečia. Vnímam súvislosti a vzťahy, ktoré človek z vnútra vidí len po dlhej dobe a môže byť voči nim zaujatý.

Ako konkrétne to prebieha?

Do procesu zapájame manažérov, zamestnancov, pýtame sa ich na zvyky a rituály, prežívanie, očakávania a podobne. Robíme to napríklad cez diagnostické rozhovory, štandardizované dotazníky, workshopy či antropologické pozorovanie, ktoré niekedy prebieha v utajení. V tejto metóde platí, že aj prítomnosť pozorovateľa je intervencia.

S Ermannom Boerisom, Managing Directorom Colliers International na diskusii o budúcnosti práce, ktorú organizoval Collective. Foto: archív Kristína Pomothy

Prečo je to dôležité?

Pokiaľ chceme zachytiť naozaj autentickú atmosféru, je nevyhnutné v úvode procesu tráviť vo firme istý čas v úzadí. Na základe toho objavujeme napríklad komunikačné body, kde sa jednotlivé oddelenia prepájajú.

Ako do procesu vstupuje dizajn a fyzický priestor?

Sociálny priestor, čiže komunikácia a kultúra, formujú fyzický priestor a naopak. Pri plánovaní pôdorysu a funkcií priestoru uvažujem nad tým, akú komunikáciu, správanie a pohyb chcem v priestore dosiahnuť. Meraniami vieme prísť na to, že tam, kde sa kolízne body tvoria prirodzene, je dôležité tomu prispôsobiť dizajn a užívateľský zážitok. Napríklad, kde vytvoriť komunitné sedenie, ktoré môže prispieť k výmene informácií.

Sledujete komunikáciu zamestnancov, manažérov aj CEOs. Už ste pozorovaním napríklad zistili, že človek vo vrcholovej pozícii nebol prirodzeným lídrom a túto úlohu preberal niekto iný? Ako to potom riešite?

V korporáciách sa mi to ešte nestalo, ale v menších firmách a pri coachingu startupov som na takýchto prípadoch už pracovala. Pokiaľ je možná náhrada, môže sa stať, že sa tento človek vzdá funkcie riadenia ľudí a preberie inú. Na čele firmy musí stáť človek, ktorý je otvorený, má trpezlivosť sa s ľuďmi rozprávať a je svojím spôsobom učiteľom. Je úplne normálne povedať si vtedy, že naše silné stránky sú inde. Vo viacerých startupoch som zažila, že ich toto rozhodnutie posunulo a nemyslím si, že bez neho by bol ich úspech udržateľný.

O biznise medzi kultúrami: Briti nás môžu vnímať pasívne, lebo sa málo pýtame

Všetko však závisí od toho, ako sa k tomu postavia samotní lídri, nie?

Áno, je len na vedení, do akých veľkých zmien pôjde. Ja som poradca, facilitátor zmeny. Ak vidím, že je leadership pripravený, idem aj do relatívne radikálnych návrhov. Nechcem a nemôžem pretláčať zmeny, na ktoré nedozrel čas.

Zvyknem sa ocitnúť v situácii, že klient chce pokračovať v spolupráci, no ak cítim, že vedenie ešte nie je pripravené ísť ďalej v transformácii, nejdem do toho. Síce by som zarobila, ale bola by to strata času. V prípade každej firmy sa však pokúsim o facilitáciu toho, aby si firma čo najdetailnejšie uvedomila svoje hodnoty a vypracovala podrobný postup, ako sa budú hodnoty pretavovať do procesov a vzťahov. Čím je táto práca detailnejšia, tým lepšie.

Podľa niektorých prieskumov má väčšina zamestnancov stále pocit, že je najproduktívnejšia v kancelárii. Ak to tak niekto nemá, je chyba v dizajne kancelárie?

Ten pocit poznám dobre aj ja, vo väčšine open space kancelárií sa nedokážem sústrediť. Trik je vo variabilite. Open space je často neinkluzívny pre introvertov, naopak izolovať sa v uzavretých kanceláriách zabíja vzťahy a následne inováciu. Vo firmách sledujeme rôznorodosť osobností, prispôsobujeme priestor diverzite rolí, ktoré v ňom existujú. Okrem toho platia zákony neuropsychológie. Pokiaľ viac ako dve hodiny nezmeníte fyzický kontext, vaša koncentrácia klesá a ľahšie sa unavíte. Kancelária by mala ponúknuť viacero kontextov.

Kristína spolu s ďalšími mentormi z vyše desiatich krajín sveta na Arab Innovation Academy 2018. Foto: archív Kristína Pomothy

Venujete sa aj nastaveniu coworkingov. Aký je váš názor na takéto alternatívne priestory?

Coworking je úžasná príležitosť, ako k práci pristúpiť inkluzívne. Ak je plánovaný premyslene, pracuje dobre s komunitou a má variabilný dizajn. Začali to využívať aj korporácie a mnohým zamestnancom dávajú možnosť členstva v takom coworkingu, aký im vyhovuje.

V súčasnosti realizujete unikátny projekt, ktorý má aj niečo z coworkingu. O čo ide?

Ide o zdieľanú kanceláriu, teda spojenie dvoch firiem do jedného priestoru. Na Slovensku ide o prvý takýto pokus spojiť dve firmy s odlišným podnikaním do komunitného priestoru, pričom kultúru definuje princíp zdieľanej ekonomiky. Ide o odlišné firmy, ktoré sa navzájom nekanibalizujú, no zároveň majú podobný biznis model a zdieľaním priestoru nielen šetria zdroje, ale zároveň sa posúvajú v inováciách a obchode. Zatiaľ však viac hovoriť nechcem, chceme si počkať na prvé výsledky. Zo zahraničia však máme odpozorované, že ide o obrovské vzájomné obohatenie.

Kristína Pomothy

Vyštudovala sociálnu a organizačnú psychológiu na London School of Economics and Political Science. Založila firmu Collective.space a ako nezávislá poradkyňa pomáha firmám a tímom budovať zmysluplné, udržateľné a inkluzívne miesta na prácu. Tvorila koncept Origameo by HB Reavis, pracovala na transformácii firemných kultúr korporácií a bola poradcom pri vzniku mnohých coworkingov. Okrem rozvoja organizácií pôsobí aj ako mentor a má za sebou rozsiahlu spoluprácu so startupmi v San Franciscu, Londýne, Tel Avive, Turíne či v Dohe. Prednedávnom spoluzaložila organizáciu Trust Women, ktorá sa venuje podpore rodovej rovnosti a diverzity.

Hlavná foto: Hana Orgonasová