Medzikultúrna koučka Eva Gáboríková pripravuje zahraničných manažérov na slovenskú biznis kultúru, pomáha im začleniť sa do tunajších tímov a firiem, no školí aj našincov, ktorí podnikajú v zahraničí. V rozhovore pre Forbes vysvetľuje, aké problémy môže priniesť neznalosť cudzích kultúr, na aké problémy narážajú zahraniční šéfovia u nás, či na čo si treba dať pozor pri jednaní s Talianmi či Ázijcami.
Nastavujete vzájomnú komunikáciu medzi ľuďmi z odlišných kultúr, ktorí by vďaka tomu mali jednoduchšie prekonávať rozdiely. Pre koho je to dôležité?
Hlavnou skupinou sú ľudia pracujúci v medzinárodných firmách. Vyše 60 percent mojich klientov tvoria zahraniční manažéri, ktorí prichádzajú na Slovensko a je pre nich dôležité, aby vedeli, čo môžu od tamojších zamestnancov očakávať, ako je tam nastavená biznis kultúra, ako riešiť prideľovanie úloh, otázku motivácie a najmä feedback. To, čo týmto ľuďom fungovalo doma, totiž v inej krajine nemusí.
Pracujete aj pre Slovákov, ktorí odchádzajú do zahraničia, napríklad na rokovania, pracovné stretnutia a podobne. Je potrebné, aby bola biznis prezentácia ušitá pre potreby špecifickej kultúry, s ktorou rokujem?
Áno, no musíte sa pripraviť najmä na spôsob, akým môže byť vedené stretnutie. My Slováci sme napríklad zvyknutí na to, že po pár úvodných vetách ideme k jadru veci, prezentujeme čísla a podobne. Sú však kultúry, ide najmä o južné krajiny, ktoré sa na hodinovom stretnutí budú 40 minút rozprávať o tom, odkiaľ ste, čo máte radi a podobne.
Oni tým však niečo sledujú, chcú napríklad zistiť, či ste dôveryhodná osoba. Slovákovi sa však takýto dlhý „small talk“ môže zdať ako strata času, začne byť nervózny a na tom môže stroskotať celý obchod. Preto je dobré byť pripravený a vedieť, čo od stretnutia očakávať.
Poznáte prípady, kedy biznis kvôli týmto odlišnostiam úplne skrachoval?
Je ich veľa. Jedným z najznámejších prípadov bola fúzia spoločností Daimler-Benz a Chrysler Corporation, ktorá mala hodnotu miliónov dolárov. Išlo o nemeckú a americkú firmu, ktoré síce dokázali technologicky prepojiť systémy a zladiť fungovanie, no nedokázali splynúť inde, práve kvôli odlišnej kultúre.
Museli sa znova rozdeliť a prišli tak o veľa peňazí. Bola to lekcia pre mnohé medzinárodné firmy, ktoré dnes už majú takéto tréningy v základnej výbave. V zahraničí už majú medzikultúrny manažment aj mnohé univerzity.
Ako zafinancovať svoj biznis nápad? 6 možností pre podnikateľov
Ako je to na Slovensku?
Sú tu isté pokusy. Je však dôležité, aby sme ho nechápali v rámci stereotypov. Nemôžme ľudí učiť len to, že Nemci sú pedantní, Taliani meškajú, Maďari radi jedia a podobne. Je potrebné rozoberať konkrétne situácie a na to potrebujete aj skúsenosti z biznisu, nie len s jednotlivým národom. To u nás mnohí stále nechápu.
S akými bariérami sa u nás stretávajú zahraniční manažéri?
Napríklad britské firmy majú častý problém s tým, že sa naši ľudia na mítingoch, pri projektoch a v rámci riešenia problémov málo zapájajú do diskusie a zriedka kladú otázky. Oni to potom vyhodnocujú tak, že sú menej iniciatívni. U nich je už školstvo nastavené na diskusiu, a to si potom prenášajú aj do práce. Mnoho zahraničných manažérov je šokovaných, že sa nepýtame toľko, čo oni.
Na začiatku ste spomínali dávanie spätnej väzby. Je teda potrebné ho dávať inak Slovákovi a trebárs Nemcovi?
Áno. Väčšina Slovákov ho potrebuje počuť tzv. technikou sendviču, kedy na začiatku poviete niečo pozitívne a postupne nabaľujete ďalšie veci, až nakoniec prejdete k výhradám. Pre Nemca však takýto úvod nie je potrebný. Títo ľudia si vás zavolajú a hneď vymenujú chyby, je to vecný rozhovor, týkajúci sa práce. My si to zvykneme brať osobnejšie a pri „nemeckom prístupe“ sa môžeme cítiť nedocenení.
Eva Gáboríková je medzikultúrnou koučkou od roku 2001. Študovala na Donau Universität v Kremse a v USA na Inštitúte medzikultúrnej komunikácie. Pracovala pre firmy Jaguar, Pfizer, Honeywell, Heineken, Bayer, Johnson Controls, GlaxoSmithKline, General Motors či Bosch.
Správanie národov charakterizujete v rámci dvoch typov kultúr – kokosovej a broskyňovej. Kam patríme my?
Poznáme viacero dimenzií, v rámci ktorých môžeme jednotlivé národy charakterizovať. Čo sa týka budovania vzťahov a správania sa na prvom stretnutí, rozlišujeme práve tieto dva typy. Slováci patria do kokosovej kultúry. Pri prvom stretnutí sa títo ľudia predstavia krstným menom a priezviskom, sú trochu vážnejší a potrebujú istý čas, aby sa prepli do priateľskejšej komunikácie. Po prelomení počiatočnej škrupiny sa však protistrana dostane rýchlo do jadra. Potom sú tú „broskyne“, ktoré sa zvyčajne predstavujú výlučne krstným menom a sú od začiatku otvorenejší. Je tam však kôstka, a bližšie si vás hneď nepripustia. Typickým príkladom sú Američania.
Riešili ste problém, ktorý sa týkal rozdielnosti v tejto rovine?
Áno. Koučovala som napríklad pani, ktorá sa sem prisťahovala z Ameriky. Pri prvej návšteve banky sa jej stalo, že automaticky oslovila úradníčku krstným menom, a hoci bola veľmi zdvorilá, Slovenka ostala šokovaná. Síce jej na to nič nepovedala, ale Američanka vycítila nejaký problém. Jej kultúrny softvér však nedokázal vyhodnotiť, kde nastal. U nich je bežné, že aj v oficiálnej komunikácii používajú krstné mená, u nás to však takto nefunguje.
Ktoré kultúry sú nám najviac podobné?
Je to ťažké špecifikovať. V jednej dimenzii môžeme byť podobní a v inej sa líšiť. Napríklad, čo sa týka vzťahov na pracovisku, sme podobní Talianom, no pri dodržiavaní termínov a chodení načas sa už viac prelíname s Nemcami.
Akú hodnotu prinášajú ženy do firemnej kultúry, vysvetľuje Miroslava Rusnoková
Dá sa povedať, s kým si sadneme najmenej?
Celkovo pre Európanov sú veľkou výzvou ázijské kultúry. V porovnaní s európskymi kultúrami tam funguje silnejšia hierarchia. Riešili sme napríklad problémy, kedy druhá strana na rokovanie neposlala partnera, ktorý im je podľa nich rovnocenný. Mohlo ísť o perfektného odborníka na danú problematiku, no ak sa nenachádza na rovnakej úrovni v rámci manažmentu, je to pre nich veľmi silná urážka. Tiež tam stále funguje prísna hierarchia mužov a žien v rámci biznisu, čo tiež môže spôsobiť problémy.
Ako to myslíte?
Aj keď je CEO zahraničnej firmy žena, na stretnutie s týmito kultúrami by so sebou napriek tomu mala zobrať aj kolegu z manažmentu, aby ju pri presadzovaní ponúk podporoval. Túto ženu síce budú rešpektovať, ale obchod chcú riešiť prevažne s mužmi, ktorí sú najčastejšie zastúpení vo vrcholovom manažmente. Ak týmto princípom nerozumieme, vnímame ich negatívne a nevieme pochopiť ich podstatu v danej kultúre. A keďže firmy chcú z týchto obchodov vyťažiť to najlepšie, mali by sa prispôsobiť a hľadať kompromisy.
Už ste radili žene, aby išla na takéto stretnutie s mužom?
Áno.
A neboli šokované?
Moji klienti nezvyknú byť nováčikmi v medzinárodnom prostredí, a tak už na začiatku tréningu očakávajú isté rozdiely. Ak dostanú vysvetlenie, tak to väčšinou prijímajú pozitívne.
